Včera ma počas komentovania Lilah naviedla na delphské veštiarne. Už som o nich počula a zopár krát mi prešiel nejaký ten článok na internete pod rukami. Niektoré články sú sporné a uvádza sa v nich, že žiadne z proroctiev sa nevyplnilo.🙄 Každopádne veštenie má svoje korene v dávnej minulosti a sami si vytvorte o tom vlastný obraz.😉

Povesti a dejiny veštiarne:
Miesto leží na ceste, ktorá viedla od Korintského zálivu do Stredného a Severného Grécka. Tu už v druhom storočí pred n. 1. Mykénskeho letopočtu uctievali bohyňu Zeme Gaiu, ktorá veštila z priepasti a bola strážená svojím synom, drakom Pythonom. Po ňom sa toto územie pôvodne volalo Pytho. Boh svetla a hudby Apollón, keď bol ešte veľmi mladý, zabil Pytha, potom sa vybral do sveta, aby ho ľudia uznali a korunovali. Keď sa korunovaný vrátil domov, prevzal vládu nad veštiarňou. Územie sa vtedy premenovalo z Pythia na Delphi a boh Apollón si dal priezvisko Pythios. Okrem mystického významu tohto miesta táto udalosť tiež určuje dobu, v ktorej sa začal prejavovať vplyv kultu Apollóna Delphinia (ostrovného boha, ktorý bol uctievaný v podobe delfína), ktorý sem priniesli námorníci z Knossosu (Kréta). Najprv bolo toto územie pod nadvládou mesta Kirrha (pri Itei), ktorá ale bola porazená v roku 590 pr.n.l. spojencami Aténčanov, Thessálov a Skyonerov. Pod ich ochranou bola zabezpečená neutralita a politická nezávislosť územia Delf, takisto ako vývin tohto miesta na centrálne stredisko Grécka, aj keď sa v tomto čase odohralo zopár takzvaných svätých vojen hlavne medzi Aténčanmi, Amphissanmi a obyvateľmi masta Fokea, v ktorých väčšinou išlo o bohatstvo chrámov a možnosť ovplyvňovať kňazov a tým aj veštiareň.

Autorita veštiarne ale zostala. Keď sa v roku 191pr.n.l. dostali Delfy do rúk Rimanov, začali byť chrámy čoraz väčšmi vykrádané. Aj keď ešte v 2 stor. n. 1. boli pokusy na znovuobnovenie dobrého mena veštiarne, úpadok sa už nedal zastaviť – pupok sveta pomaly upadal do zabudnutia.

Organizácia Delphských vojsk:
Náboženská rada bola zložená zo zástupcov dvanástich gréckych kmeňov, z každého dvaja zástupcovia. Táto rada tiež organizovala Pythský festival, ktorý sa konal každé štyri roky a kde sa uskutočňovali obetné rituály v svätej hre, ktorej hlavným dejom bol súboj Apolla a Pythia. Rada sa stretávala každú jar a jeseň v budove Amphictiona. Rozhodnutia, na ktorých sa tam dohodli, potom vykonávala Rada starších. Na čele cirkvi stáli dvaja hlavní kňazi ktorí boli volení na doživotie, ďalší veštci, a tiež chrámové kňažné.

Delphská osada: Mala asi 1000 obyvateľov, ktorí sa priživovali na veštiarni. Jedni predávali nože na obetné účely, druhí zase iné náboženské objekty. Ďalší sa zase dali najímať ako sluhovia, iní stavali nové svätostánky.

Obrad veštby: Každý, kto sa chcel obrátiť na veštiareň, musel najprv zaplatiť clo, ktorý mu umožňoval sa priblížiť k Apollovmu chrámu, aby tam mohol zložiť svoje obetné dary (býkov alebo kozy). Potom sa Pythia po obradnom očistení v Kastaliskom prameni naklonila nad priepasť s pupkom sveta (svätým kameňom) a vdychovaním omamujúcich výparov, ktoré vystupovali z rokliny, a tiež žutím Vavrincových listov, sa dostala do stavu podobnému tranzu. Jej chmúrne odpovede na otázky zapisovali kňazi do dvoj riadkov, ktoré boli potom vykladané Exegótmi (veštcami).

Pythie chrámové kňažky: Najprv boli Pythie vyberané spomedzi mladých dievčat, ktoré boli z Delfskej osady, no potom kňazi obmedzili výber na ženy nad 50, aby si mohli byť istí svojou cudnosťou.

Delphská veštiareň
Celá história o delphskej veštiarni, Pythii a kňazoch okolo Pythie bola veľmi dobrá cesta na to, ako si zarobiť a získať majetok. Prezentovaním tohto územia ako svätého sa nikdy nezúčastňovali vojen ani územím ani svojimi obyvateľmi. Delfské hry boli druhé najznámejšie hneď po Olympijských, takže to bol ďalší veľký zisk. A samozrejme najväčší zisk bol z obetných darov, ktoré boli prinesené. Nielen jednoduchí ľudia, ale velitelia a králi celých území prišli do Delph a ponúkali tam svoje dary, najčastejšie zlato a iné cennosti, aby boli uchránení nielen pred veľkými katastrofami, ale aj sa poďakovať za vyhranú vojnu alebo dobre prestaté nebezpečenstvo.

Ako sa stali Delphy svätým miestom: Jediné, čo bolo potrebné, bolo udržať pri živote legendu o Pythii a o tom, že vie predpovedať budúcnosť, a tak, ako mali nejaké úspechy čas od času, tak môžete vidieť, čo napadlo múdrym Grékom. Hneď na začiatku svojej púte uvidel pútnik tento veľký a prekrásny chrám a v ňom starých kňazov, ktorí boli dobre oblečení, a tiež vyzerali veľmi múdro. Toto bola ideálna kulisa na ich zámery. Keď prišiel pútnik pre veštbu, tak ho ihneď nezaviedli do chrámu, ale ho nechali zotaviť a čakať také tri až štyri dni. V tomto čase boli ubytovaní v malých miestnostiach po dvoch alebo troch. Takisto im počas týchto dní ponúkali množstvo vína a hovorili tomu pohostinnosť. Z dôvodu menšieho množstva jedla a priveľa vína sa ľudia začali otvárať a hovoriť o svojich problémoch, pričom niekoľkí špehovia z chrámu boli pozornými poslucháčmi a donášali tieto správy do chrámu. Takže už pred konečnou veštbou kňazi vedeli, aké problémy majú vyriešiť. Až keď už mali dosť informácií tak si zavolali “obeť” do chrámu.

Tieto listy ktoré žula Pythia, a ktoré sa aj pálili vo vnútri chrámu, boli v skutočnosti hašišové listy, ktorých bolo dosť na okolitých kopcoch. V chráme bola tiež jedna tajná miestnosť, do ktorej sa zatvárali Pythie pred veštením, a tam sa oddávali pôsobeniu drogy, aby potom boli v extáze. Takže pri veštbe bola kompletne zdrogovaná, a ani nemohla vyriecť súvislé slovo a len tak si pred seba mumlala.

Toto teda bola veštba, a keďže podľa legendy Pythii mohli rozumieť len kňazi, tak tí napísali správu podľa informácií, ktoré už mali od svojich špehov a tak sa stávalo že mali buď úplnú pravdu, alebo sa k nej aspoň veľmi blížili. V takých prípadoch, kde si neboli celkom istí, čo je pravda, tam dávali vysvetlenia s obojstranným významom. Napríklad: Ak sa niekto pýtal na pohlavie svojho budúceho dieťaťa, vysvetlenie veštby bolo: chlapec nie dievča, no nebola tam čiarka, takže ako si to kto prečítal, tak to mala veštiareň mala v obidvoch prípadoch pravdu.

Keď Grécko napadli Peržania, v 5.stor.pr.n.l., Aténčania boli v panike vo veštiarni s otázkou, ako sa uchrániť. Vysvetlenie veštby bolo: buďte chránení drevom. Keď porozmýšľate, koľko je možností použitia dreva, dostanete stovky možností. Najjednoduchšie vysvetlenie by bolo, aby sa Aténčania schovali za drevené opevnenie, ktoré mali okolo Akropoli. Ale Miltiadis vodca Atéňanov – mal nápad. Dal postaviť drevené člny (triris) a vyhral bitku na vode v Salamine, kde dosiahol veľké víťazstvo. To ale nebolo kvôli veštbe, ale preto, že tento človek mal veľké vodcovské schopnosti a bol geniálny generál, Na nešťastie pre Miliadisa Aténčania uverili, že ich zachránila Pythia, lebo im povedala, aby sa chránili drevom. Na jej počesť vybudovali Aténčania chrám v okolí Delph. Tak či tak všetci boli spokojní a legenda zachovaná.

Zdroj: http://www.walkers.sk/cestovanie/grecko/delfi.html

Lilia som dieťa zrodené počas svitu Luny a teba Slnko v snoch stále sprevádza, tak rozmýšlam, kde sa nachádza tá tretia z nás?😆