Cez víkend som bola na Vyšehrade, navštívila som tam starý cintorín a hľadala som zo zvedavosti náhrobky rôznych známych osobností. Vôbec ma nenapadlo, že si môžem niekoho odviesť sebou domov.
Za dva dni ma bolela v kuse hlava , zase nič nezaberalo a myslela som, že to bude aktivitou slnka. No prišlo mi, nech si pozriem pole a zbadala som ako mi ide k hlave kovová reťaz. Spomenula som to kamoške a videla spútaného ducha, tak som ho presvetlila bielym svetlo a povedala mu, nech odíde do iných sfér. Uklonil sa mi úctivo a viac som to neriešila. Hlava prestala do hodiny bolieť a mala som už pokoj.
Na druhý deň nad ránom som mala zvláštny sen. Prechádzala som cintorínom na bicykli, ale bol to akoby nejakým hologram alebo iná nehmotná úroveň. Hroby boli honosné, ako na vyšehrade, ale ploché a všetko ako z bielej hmloviny. Uvedomila som si, že bicyklom pomedzi hrobmi, čo by som nemala. 🙈
Druhá časť sna bola o tom, že za mnou prišiel nejaký muž a za nim sa tiahol zástup duchov z rôznych dôležitých rodov, čo z nich vyžarovalo – ich dôležitosť. Vyzerali akoby polovyfučaná gumená ludská schránka hnedastej farby . Človek, ktorý ich viedol mi niečo hovoril , no nechápala som ani slovo. Možno to bolo zdelenie informácii mojej duši, čo som už zažila viac krát počas spánku, lebo ja som nechápala ani slovo, ako som sa zobúdzala na budík. Po prebudení si hovorím: ” To čo mi vravel a prečo ich dotiahol ku mne?” 🙉 Hádam časom príde ku me pochopenie. 🥰
Nech Vás sila ducha sprevádza cestou srdca k poznaniu seba samého a skutočnosti. ♥anitraM
Vedomie...podvedomie...sny 