Naše vedomé vnímanie je mnohoraké, zauzlené, väčšinou nám príde zaťažko jasne a diferencovane ho rozčleniť na jednotlivé časti. Často vidíme les ako celok, zatiaľ čo jednotlivé stromy našej skúsenosti unikajú. Na jednej strane je vnímané porovnateľné so skúsenosťami našich blížnych, inak sú to veľmi osobné úrovne pozorovania, ktoré možno zažiť len individuálne. Nikto iný ich neprežije tak, ako my.
Všeobecne hovoríme o súčasných úrovniach reality, o tom, čo v tomto okamihu, teraz, môžeme prostredníctvom nášho vnímania zažiť. Pozrime sa bližšie na vedomé odlíšenie jednotlivých úrovní.
Vonkajší svet matérie ako spoločne zažitá realita
Táto úroveň je materiálny svet so všetkými jeho predmetmi, mechanizmami a osobami, ktoré sa v ňom nachádzajú v okamihu vnímania. Tento svet vidíme zdanlivo mimo nás, všeobecne ho berieme ako jednotnú skutočnosť. Ak si o tom vymeníme dojmy, veľa ľudí sa bude zhodovať v tom, že došli k rovnakému výsledku. Vonkajší svet sa realizuje bez myšlienkovej interpretácie a zásahu pocitov . Napríklad: „Vidím stoličku, na nej sediacu osobu, biely oblak na nebi. Počujem lietadlo, spievajúce deti…” atď. Táto úroveň má teda neutrálne popisný charakter.
Vnútorný svet emócií ako individuálne prežitá realita
Túto úroveň nemôžeme uchopiť rukami, ani opticky pozorovať. Napriek tomu tento svet existuje celkom individuálnym spôsobom v každom človeku. Myslí sa pestrá paleta pocitov, ktorá sa v príslušnom súčasnom okamihu ukazuje ako realita. Prejavujú sa tu jasné pocity ako láska, nenávisť, zloba, radosť, zdravie, choroba. K tomu nepatria myšlienkové interpretácie pocitov ako: „Cítim sa ponížený, cítim sa, akoby ma žrali mrle, cítim sa ako hrdina” atd. Interpretácie sídlia výlučne v myšlienkach. Svet emócií môže priamo pociťovať len každý jednotlivec, s pocitovými stavmi iných sa nemožno porovnávať. Možno ich podobne popísať, ale nie sú zhodné. Porovnateľné sú snehové vločky, ktoré sa na seba podobajú, ale každá vykazuje jedinečnú štruktúru.
Vnútorný svet myšlienok ako nesúčasná realita
Aktuálne udalosti sa premýšľajú, interpretujú, pripomínajú. Väčšinou veľmi aktívna mentálna činnosť nemá priamy vzťah k vnímanému objektu. Spočíva na predchádzajúcich skúsenostiach, uložených ako vedomosti, z pamäti ich možno viac-menej vyvolať.
Myslenie je aktivita mimo súčasného okamihu. Myšlienky pri pozorovaní rieky môžu napríklad byť: „Voda je veľmi rozbúrená. Prednedávnom určite silno pršalo. Brodiť sa v takej chladnej vode určite nie je zábava. Musím dávať dobrý pozor, aby som neprechladol. Kamene v koryte rieky vyzerajú veľmi klzké.” Táto stála činnosť myslenia bráni vnímať okolo tečúcu rieku takú, aká je. Myšlienky majú schopnosť spriadať príbehy, ktoré ukazujú osobný postoj na základe predchádzajúcich skúseností vzťahujúcich sa na život a aktuálnu situáciu.
Nadzmyslový svet bytia ako čistý stav ducha Tu dosiahneme úroveň čistého vnímania bez slov, bez zamýšľaných mentálnych aktivít a pociťovaných emócií. Otvoríme sa úplnému pozorovaniu, v ktorom nemá miesto nič iné, okrem toho, čo existuje. Okamih sa dokonale naplnil. Svet a všetko, čo je v ňom, sú jednoduché bytie. Rozdelenie na Ja a Ty, subjekt a objekt už neexistuje. Sme jedno v tom, a s tým, čo existuje. Uviesť príklad je ťažké, pretože tento stav uniká všetkým pokusom o popis. K tomuto zážitku sa priblížime, keď sa podarí zistiť a celkom naplniť okamih so všetkým, čo sme, čo nás charakterizuje. Je to ako vnímanie malého dieťaťa, ktoré prvýkrát s prirodzenou fascináciou pozoruje pohyb dážďovky. Dieťa a dážďovka sú v tomto momente to isté. Zázrak okamihu, ktorý sa prejavuje v nevinnom vnímaní.
Pretože všetci sme raz boli deťmi, tento stav sme už zažili. Zabudli sme naň, ale niekde v nás je tento zážitok uložený. Osloboďme sa teda od naučených, štruktúrovaných vzorov vnímania, aby sme si na to hravo znova spomenuli. Komplexnosť úrovní vnímania ukazuje, ako mimovoľne postupujeme. V danej situácii zažívame rôzne úrovne ako jednotu, resp. sa sústreďujeme na jednu úroveň a berieme ju ako „celkovú skúsenosť”. Ťažko pochopiť, že tieto úrovne automaticky nám prezentované vedome rozpoznávame alebo dokonca sami riadime, teda vnímanie by sme mohli cielene zamerať na jednu úroveň. A predsa je reakcia presne taká. Chce to len cvičenie, dobrú vôľu a trpezlivosť.
Existujú dve možnosti realizácie nadzmyslového sveta bytia.
1. V našich každodenných zážitkoch sa pokúsime čoraz vedomejšie vnímať prvé tri úrovne: matériu, emócie a myšlienky. Na začiatku bude ľahšie prejaviť spätne záujem o zažitú situáciu. Cvičte túto reflexiu nielen v myšlienkach, ale zachyťte ju aj písomne. S trochou cvičenia bude neskôr stačiť na vedomé myšlienkové vnímanie.
Teraz najprv popíšte materiálnu úroveň, akoby ste písali vecnú správu. Dbajte o to, aby sa v tomto popise nevyskytovali pocity a myšlienky. Až keď prvú úroveň dokončíte, vysvetlite pocity spojené so zážitkom, nič iné. Nakoniec zrealizujete súvisiace myšlienky. Raz sa už v situácii, v ktorej sa nachádzate, stanete neutrálnym pozorovateľom a úrovne budú pre vaše vnímanie hračkou. Svoje pocity zažijete vedome, bez toho, aby vás zaplavili, potom celkom vedome prejdete na materiálnu úroveň. Jednoducho neutrálne vnímajte situáciu, súčasne celkom vedome pozorujte svoje myšlienky.
Ak môžeme aktuálnu udalosť v jej priebehu jednoznačne prideliť k rôznym úrovniam, dosiahli sme trvalý stupeň prieniku. Rozum síce nikdy nebude môcť pochopiť konečné bytie, štvrtú úroveň, ale myslí si, že dosiahol svoj cieľ. Teraz je duch pripravený zbaviť sa celého diania úrovní. „Je to v poriadku tak ako to je, pochopil som. Viac nemusím nič robiť”, upokojuje sa osobnosť. Ego súhlasí s integráciou do rozsiahleho, úplného bytia. A úplne, ako samozrejme, sme priamo schopní otvoriť sa jednoduchému vnímaniu, skutočnému stavu bytia. Ak by sa vám tento postup zdal príliš komplikovaný, pomyslite si, že je to len jedna možnosť, návrh, ako prekabátiť možno uviaznutý rozum, aby ste sa mohli priblížiť k dokonalému bytiu v okamihu.
U mnohých ľudí sa vnímanie štvrtej úrovne udeje razom, hneď odteraz, bez akejkoľvek prípravy. Ak je tomu tak aj u vás, zo srdca vám blahoželám. Všetko je možné, keď dozreje čas. Rozumové myslenie nemá skutočne nič spoločné s vnímaním okamihu. Je to len barla, pomôcka, ktorej sa raz treba zbaviť, aby sme boli pripravení na jednoduché bytie. Rozumu sa táto veta môže zdať ako rozpor, vaša intuícia, hlas vášho skutočného ega však vie svoje.
2. Podobný princíp s opačným znamienkom nachádzame v zen budhizme, keď myslenie narazí pomocou koanu na svoje hranice. Koan je neriešiteľná úloha myslenia, ako napríklad: Aby si došiel kde si už vtedy bol a jediné, čo určite môžeš vedieť je, že nič nevieš. Kde si myslíš že si tam nie si .Čo vidíš, v skutočnosti neexistuje, inak by si to nemohol vidieť.Všetko, čo naozaj existuje, je neviditelhé.
Až ked dôjdeš, spoznáš, že si nikdy nebol preč. Dva ďalšie, veľmi známe koany: Aký ton vydáva tlieskanie jednou rukou ? Ked tvoj duch neprebýva v rozdvojení dobra a zla, aká teda bola tvoja pôvodná tvár, než si sa narodil ? Zaoberajte sa koanom. Jediný dokonale stačí na dosiahnutie vášho cieľa.
Rozum nebude nikdy schopný rozlúštiť obsiahnutý paradox a skôr, alebo neskôr dosiahnuť hranicu znesiteľnosti. Aj tu je výsledok zbavenia sa vedomostí. Už nemysliaci sa otvára skutočnému stavu bytia. Akoby sa mu zrazu, z okamihu na okamih, zjavila duchovná prehliadka. Samotné heslo sa nezmenilo, ale vedomie, ktoré toto heslo číta, áno. Skutočne existujúci niečo vie, čo nemožno vysvetliť. Samotné vedomie je on. EXISTUJE. Či rozum najprv dosiahne dokonalý prienik vnímania, alebo s paradoxom narazí na hranice – skôr ako dosiahne stav bytia, vždy ho predchádza zbavenie sa vedomostí, všetkého myslenia a všetkých predstáv. Ničoho sa už pevne nedržte, dôverujte životu a skutočnému bytiu, došli ste k čistému vnímaniu.
Nástroje vnímania
Popísať nástroje vnímania nie je ťažké, pretože ich denne používame. Ale ako pozorne s nimi zaobchádzame ? Už vám niekedy prišlo na um, že naše okolie nás školí najmä vo vizuálnom vnímaní ? Je to také samozrejmé, že si to už sotva uvedomujeme. Veľkú časť svojho okolia vnímame zrakom, zvyšok väčšinou mimovoľne vyraďujeme. Dianie pripravuje dôležité informácie. Zoraďujeme ich, v sekundách nadväzujeme prepojenia, vyvodzujeme závery a ukončujeme skúsenosť – veľmi jednostrannú a „tenkú”, pokiaľ ide o jej potenciálny obsah zážitku. Naše ďalšie zmysly väčšinou vynechávame. Keď sa deväťročného dieťaťa spýtate na jeho zážitok, obsiahle vám porozpráva, čo videlo. Možno vám ešte aj krátko povie o zvuku, azda hudbe. Ale čo je s hmatom, čuchom a chuťou ? Dieťa, už keď príde do školy, má väčšinou obmedzené svoje nástroje vnímania. „Spoznávaj v jednotlivosti mnohorakosť v množstve všetko, a vo všetkom seba samého.
Zájdite niekedy so zaviazanými očami do prírody a zažite krásu a hojnosť auditívneho sveta. Oddajte sa jeho mnohorakosti a intenzite. Budete prekvapený. Ak budú vaše zmysly v strehu, po niekoľkých cvičeniach budete dokonca počuť škrabanie chrobáka v zemi. To nie je rozprávka, je to zažitá skutočnosť.
Aj vedome zažitá pohybová oblasť vnímania pripravuje množstvo zázračných skúseností. Vezmite do ruky napríklad drevený predmet, a opäť zavrite oči. Zabudnite, aké označenie prisúdilo ľudstvo tomuto objektu, a začnite ho pociťovať. Co cítite vo svojej ruke ? Niečo mäkké, vláknité, tu zárez, tam vypuklina… Pokúste sa predmet preskúmať zo všetkých strán bez toho, aby ste ich pomenovali. Po otvorení očí nadobudne zmenenú hodnotu. Vidíte ho v pravom zmysle slova inými očami.
U väčšiny ľudí sú jeden alebo dva zmysly mimoriadne dobre vyvinuté. Zistite, v ktorých vnímaniach máte záľubu. Žijete viac v oblasti obrazov (vizuálna), zvukov a tónov (auditívna) alebo pocitov (kinestetická) ? Ako sa najlepšie učíte ? Máte fotografickú pamäť, učíte sa skôr počúvaním, alebo objekty učenia musíte doslova ohmatať, aby ste im rozumeli ? Doprajte si čas a vedome sa pokúste zahrnúť do svojho vnímania všetky zmysly.
Aj najmenej cvičené. Až potom budete schopný vnímať okamih v jeho dokonalosti. Spočiatku sa vedomé zmyslové vnímanie uskutoční opäť oddelene, ako je to s rôznymi úrovňami vnímania, čo už poznáte. Ale neskôr budete vedome vnímať, zmysly už nebudú pracovať jednotlivo, za sebou, ale súčasne, akoby boli zjednotené. Vtedy prekročíte lineárnu štruktúru a čoraz väčšmi sa otvoríte multidi-menzionalite. Nie je to pozoruhodný fenomén ? V nepoznanom je vnímanie rozptýlená jednotka. Aby sme do nej prenikli, zdanlivo ju delíme na súčiastky, aby sme ju v hĺbke odmerali. Potom sa myšlienkového delenia zbavíme a nastane synchronizácia. Vnímanie je opäť zjednotené, tentoraz nie difúzne, ale jasné ako sklo, precízne a súčasné.
Doteraz som sa ešte nezmienil o ďalšom dôležitom nástroji vnímania, moci prvej myšlienky. Prvá myšlienka je fenomén „jasne cítiaceho” vnímania. Všetci ste ho už zažili. Jasné cítenie je výsledok vášho „brušného mozgu”, vnútorného pocitu, ktorý vám je určite nejakým spôsobom známy. Lokalizovaný je v solar plexe, nervovom zväzku v oblasti žalúdka. Vnímate určitú situáciu a v sekunde sa vám hlavou mihne aktuálna skutočnosť, alebo oproti vám stojaca osoba. Táto myšlienka nie je neurčitá, je celkom zreteľná. Nesie v sebe neklamnú istotu, ktorá nepripúšťa pochybnosť. Jednoducho viete. Potom prijmete druhú myšlienku – tá má niečo do seba.
Často obsahuje pochybnosti, zvažovanie, alebo protichodné závery. Ak však budete počúvať prvú myšlienku, nesmierne si posilníte schopnosť „jednoduchej vedomosti”. Ak si ju nebudete všímať, bude čoraz tichšia. Celkom však nikdy nedoznie. Túto prirodzenú schopnosť môžete nanovo trénovať, keď sa budete vedome opäť venovať prvej myšlienke. Nepotrvá dlho a stane sa opäť múdrym radcom a dôverníkom.
Keď budete svoje zmysly opäť vedome využívať, časom pocítite zmeny aj v tejto oblasti. Čoraz viac si budete rozvíjať jasnú rozvážnosť. Uskutoční sa to celkom prirodzeným spôsobom, proces by ste nemali urýchľovať ani potláčať. Za slovami počujete skutočný význam, čítate medzi riadkami a učíte sa priamo odlišovať pravdu od falošných tvrdení. Jednoducho, keď pozorne vnímate, viete. Skutočnosť čoraz viac otvára dvere a vy vstupujete do krajiny pravdy. Znova ste sa dostali v svojom živote na bod, na ktorom ste. Už sa netreba viac učiť, alebo viac vedieť – ste dokonalé vedomie. STE. Ale ak by ste predsa radi niečo urobili, sledujte nasledujúce cvičenie pozornosti. Trénuje vnímanie a podporuje vás pri prieniku z lineárneho myslenia k multidimenzionalite.
Možno viete, že lineárne myslenie sa manifestuje aktivitou ľavej polovice mozgu a multidimenzionalita vtedy, keď ľavá a pravá polovica mozgu harmonicky spolupracujú a aktivujú ďalšie oblasti myslenia. Na bližšie ozrejmenie pridávam krátke porovnanie ľavej a pravej poloviny mozgu, aby ste mohli rozlíšiť, podľa ktorých vnútorných zdrojov obe pracujú. V nasledujúcom cvičení sa vám sprístupní okamžitá skúsenosť, spomenuté oblasti multidimenzionality.
Ľavá polovica mozgu
- zodpovedá mužskému aspektu
- analytická
- myslí lineárne
- rozmýšľa jednostranne, napr. dobre, alebo zle, žije odlúčene
- žije časovo orientovane
- prijíma rozhodnutia
- je štruktúrovaná v systémoch viery
- náchylná na normované chápanie reči
- kontroluje sa
Pravá polovica mozgu
- zodpovedá ženskému aspektu
- je kreatívna, intuitívna
- myslí všestranne,rozpoznáva väzby
- myslí všestranne, rozpoznáva väzby
- žije bez časového obmedzenia
- žije bez posudzovania
- nie je závislá od štruktúr
- náchylná je na reč symbolov: obrazov a farieb
- necháva plynúť
Podľa tohto malého výberu znakov odlíšenia môžete rozpoznať, ktorý typ myslenia vám väčšmi vyhovuje. Ste nadaný skôr analyticky, lineárne, „ľavomozgovo”, alebo kreatívne, intuitívne, „pravomozgovo“ ? Alebo máte oboje schopnosti rovnako integrované ? Ak ste nerozhodný, viac na to nemyslite. Odpoveď možno vycítite v našom spoločnom cvičení pozornosti, v ktorom sa otvoríte multidimenzionálnemu vnímaniu. Jasné vnímanie sníma zapoj subjektivity a vynáša skutocnosi “
Pokračovanie: Cvičenie pozornosti: Otvorenie nebeskej brány
Kurt Tepperwien Aktívne vnímanie
Vedomie...podvedomie...sny 