Vnímanie v snoch

Ohľadne vnímania v snoch existuje nespočetne veľa mýtov. Veľmi častým príkladom je vnímanie času. Autor sa sám v minulosti domnieval, že vnímanie času v sne je istým spôsobom odlišné od bdelého stavu vedomia. Opak je však pravdou. Na nasledujúcom príklade si ukážeme prečo a zároveň tým budeme ilustrovať vedecké metódy použité pri výskume lucidného snívania. V prípade testovania hypotézy o snívaní experimentátor spolupracuje s tzv. oneironautmi (ľudia, ktorí snívajú), ktorých v laboratóriu napoja na spomínané prístroje merajúce pohyby očí, mozgových vlń, srdečného tepu atď. Vďaka objavu REM sa ako výskumná metóda používa indikácia vopred dohodnutej udalosti sériou jasne rozoznateľných (a taktiež vopred dohodnutých) pohybov očí, ktoré prístroj na ich zaznamenávanie zachytí.

Počas lucidného sna totiž pohyby “snových” očí korešpondujú s pohybom fyzických očí. Týmto spôsobom môže testovací subjekt vysielať jasné správy priamo zo “snového sveta”. [3] Táto metóda značne zrýchlila proces výskumu snov.

Vrátime sa však k vyššie spomenutému mýtu, a to vnímanie času v sne. Na základe metódy merania REM bol vykonaný experiment, v ktorom testovacie subjekty mali pohybom očí naznačiť v lucidnom sne desaťsekundové intervaly. Jednoducho povedané,oneironaut poslal očný signál, následne na to odpočítal desať sekúnd a vyslal ďalší signál, ktorý označoval koniec jeho merania. Vo všetkých prípadoch podobného merania sa ukázalo, že čas v snoch sa až na drobné odchýlky zhodoval s časom v bdelom stave.

Vnímanie času je len jedným z mála príkladov, ako nás naše predsudky môžu ohľadne snov zavádzať. Sám autor sa stretol s ľuďmi, ktorí tvrdia, že v snoch človek nepočuje alebo je farboslepý. Považujeme za veľmi dôležité práve tieto dva predsudky vyvrátiť. To, ako vnímame svet v bdelom stave je zhodné s tým, ako vnímame svet v snoch. Počas snívania vidíme, počujeme, cítime,rozoznávame chute, rozmýšľame a “sme”, tak ako v tejto chvíli. Zásadným rozdielom je len fakt, že svet, ktorý vnímame v bdelom stave, korešponduje s reálne existujúcimi objektami a udalosťami. Naopak v sne je realita založená interne, nie externe. Nejaké informácie však predsa len do sna prenikajú. Ako inak by sme sa mohli pri vyslovení našeho mena alebo plači dieťata uprostred spánku zobudiť?

Viackrát sme už zmienili, že počas spánku sú externé zmyslové impulzy potlačené, no nie úplne.Náš mozog neustále podvedome monitoruje svet okolo nás a chráni nás tak pred nebezpečenstvom. To má za následok občasné preniknutie externej informácie do sna, ktorá sa niekedy zakomponuje priamo do deja. Na zmienený efekt bolo vykonaných niekoľko zaujímavých experimentov. V jednom prípade počas noci v laboratóriu púštali skúseným oneironatuom nahrávky s viac než jasným obsahom: “Toto je len sen!”. Subjekty boli opäť napojené na meracie zariadenia a v momente, kedy dosiahli REM spánok, im nahrávku v slučke púštali s postupným zvyšovaním hlasitosti. Úspešnosť dosiahnutia lucidného sna bola vyššia ako bez použitia takejto priamej indikácie. [3] Úskalím sa však pre niektoré subjekty stalo nerozoznanie zmyslu tohto prvku. Príkladom je oneironaut, ktorý sa v sne sťažoval na neustále kričanie do ucha “Toto je len sen!”, no ignoroval kontext tejto správy.

Dôvodom môže byť nedostupnosť prednej časti mozgu, ktorá má na starosti kognitívne procesy a “racionálne/technické” uvažovanie. Subjekt nahrávku počul, no nedokázal ju v danom momente vyhodnotiť. [9] Obmedzená činnosť tejto časti mozgu má taktiež za následok neschopnosť rozoznania textu v sne. Z tohto dôvodu musíme pre dosiahnutie lucidných snov trénovať rozoznávanie snových prvkov, ktorým sa budeme venovať neskôr.

Posledným prípadom, ktorým sa budeme v tejto kapitole zaoberať, je vplyv podmieňovania na sen. V experimente vedenom Robertom Richom mali testovacie subjekty počas dňa na nohách pripevnený nástroj, ktorý im v prednastavených intervaloch dával počas dňa do členka jemné vibrácie. Subjekty mali v tomto momente vykonať tzv. test bdelosti, čiže sa presvedčiť o tom, že sú pri plnom vedomí a nachádzajú sa v reálnom, a nie v snovom svete. Jedenásť z osemnásť oneironautov zažili prvú a druhú noc v laboratóriu lucidný sen spojený s týmito vibráciami.

O čom ľudia najčastejšie snívajú?

Touto otázkou sa aktívne zaoberal pán Nielsen a zrealizoval experiment, v ktorom analyzoval obsah snov u 1181 vysokoškolských študentov. Výsledky ukázali, že až 81,5 % študentov mala/máva sny, kde sú prenasledovaní. Druhým najčastejšou témou v snoch boli sexuálne zážitky, a to až u 76,5 % študentov. Tretím v poradí bolo padanie z výšky. Zvláštnosťou je, že sny súvisiace s globálnymi a medializovanými problémami u ľudí takmer vôbec neprebiehajú, aj keď im venujeme cez deň pozornosť. Stredobodom v sne býva podobne ako v bdelom stave len subjekt samotný.

Desať  najbežnejších snových udalostí je v nižšie uvedenej tabuľke. 

1 Naháňaný alebo prenasledovaný, bez fyzického ublíženia…  81,5 %
2 Sexualné zážitky … 76,5 %
3 Padanie … 73,8 %
4 Škola, učitelia, štúdium … 67,1 %
5 Neskorý príchod, napr. zmeškanie vlaku  …59,5 %
6 Byť na pokraji padnutia…  57,7 %
7 Pokus znova a znova niečo urobiť…  53,5 %
8 Súčasne živý človek v sne mŕtvy … 54,1 %
9 Lietanie  …48,3 %
10 Intenzívny pocit prítomnosti niekoho v miestnosti …48,3%

Zdroj.: Michal Voskár