Sny inšpirovali aj prvých kresťanov. Apoštol Peter vďaka snu pochopil, že je dôležité prijímať pohanov do kresťanskej obce a že sa na nich úplne nevzťahuje židovský zákon. Apoštol Pavol v nočnej vízii súhlasil, že pôjde ohlasovať kresťanstvo do Macedónska. Rozhodnutie šíriť kresťanstvo do celého sveta teda nebolo výsledkom strategickej porady, ale vízie, ktorú priniesol sen. Významný impulz na využitie snov v kresťanskej tradícii prišiel v 3. storočí po Kristovi, keď púštni otcovia v Egypte vyhlásili, že Boh hovorí k človeku prostredníctvom jeho myšlienok, pocitov a snov. Tu sa zrodila spiritualita zdola, ktorá verí, že cesta k Bohu vedie cez poznanie seba. Biskup Synesius ľuďom radil, aby si zapisovali sny do denníka. Podľa neho sa počas sna človek ponára do sveta ideí, v ktorom kedysi bol a kam sa opäť vráti. Z tohto obdobia pochádza aj písomná zmienka o gréckych pútnických miestach, kam sa ľudia prichádzali venovať askéze a modlitbám. Prespávali v chráme alebo v jeho blízkosti, a keď ráno vstali, rozpovedali svoj sen kňazovi a ten im ho vyložil. Verili, že Boh im zosiela sen a odkrýva jeho význam prostredníctvom kňazov.

Kontakt s neviditeľným

Cez deň naše vedomie mnohé veci potlačí. Ale počas sna sme v „pasívnej pozícii“ a hlavnú úlohu zohráva naše podvedomie. Vtedy tieto impulzy môžu vyplávať na povrch. Rakúsky psychológ a psychiater Alfred Adler píše, že spánok slúži na upokojenie a odpočinok, uvádza telesné a duševné funkcie do stavu pokoja. V tomto stave nevnímame, čo sa deje okolo nás, nerozptyľuje nás vonkajší svet. Preto vieme načúvať vnútornému hlasu. Sen nám prostredníctvom podobenstva (obrazov) odhaľuje to, čo je vtlačené do podvedomia. Tým chráni náš spánok a vybíja napätie medzi naším vedomím a podvedomím, medzi predstavou, ktorú máme o sebe, a medzi tým, kým naozaj sme. Snívame všetci, no časť ľudí si sen pamätá a časť nie. Benediktínsky mních Anselm Grün píše, že ak si sen nepamätáme, možno sme už dosiahli vnútornú harmóniu, a tak nie je dôležité, aby sme si ho pamätali. Alebo nám vedomie bráni rozpamätať sa, lebo by sme sen nedokázali spracovať, prípadne sa s ním vedomie nedokáže zmieriť. Možno sme preťažení a nevieme sa sústrediť a rozpamätať. V živote sa môžu striedať obdobia intenzívneho snívania a obdobia, keď si človek sny vôbec nepamätá. Sen však na nás pôsobí, aj keď sa naň nevieme rozpamätať. To, či ráno vstaneme oddýchnutí a veselí, alebo smutní a vystrašení, nie je dané len kvalitou spánku, ale najmä tým, čo sa nám sníva. Niekomu naozaj pomôže, ak poslúchne starú radu a zapisuje si sny. Sen je totiž nositeľom veľmi osobných informácií a jeho priebeh a obsah je dôležitý pre jeho analýzu: či už pre duchovné napredovanie, alebo psychoterapiu.

Mystika sna

Sen k nám hovorí prostredníctvom obrazov a vizuálny efekt má veľkú silu. Pravoslávny teológ Pavel Florenskij píše, že sen, ktorý sa nám sníva večer a skôr než zaspíme, nám má pomôcť oslobodiť sa od pocitov a myšlienok, ktoré sa v nás nahromadili. Má nás prečistiť. Sen, ktorý sa nám sníva nadránom, je už oslobodený od tohto nánosu. Takýto sen má nádych mystiky, pretože sa vykryštalizoval na rozhraní viditeľného a neviditeľného sveta. Sny môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií. Niektoré vznikajú preto, že naša fantázia sa pohráva s tým, čo sme prežili a čo naplnilo náš deň, a nemajú väčší význam. Iné sny nás chcú upozorniť na niečo, čo cez deň uniklo našej pozornosti. Môže ísť o podnety, ktoré mozog v dôsledku preťaženia nestihol spracovať a potlačil ich do podvedomia. A sú aj sny, ktoré nám môžu ukázať cestu, kadiaľ máme napredovať. Podnety, ktoré človek dostáva cez sen, a dej, do ktorého je vo sne vtiahnutý, by podľa Alfreda Adlera nemali ohroziť spánok. Výnimku tvoria desivé a znepokojujúce sny (nočné mory), pred ktorými sa náš organizmus bráni tým, že sa zobudíme, a tak získame kontrolu nad bolesťou, ktorú spôsobovali.

Pravidlá výkladu :

Anselm Grün hovorí o metóde štyroch krokov.

  • Prvým je už spomínané zapisovanie snov. Podľa Grüna si treba zapisovať tie sny, ktoré upútajú našu pozornosť a majú veľký emocionálny náboj. Je však dôležité, aby sme si sen zapísali zhruba do piatich minút po prebudení, lebo potom sa z nášho vedomia vytráca.
  • Druhým krokom je to, že sny treba brať vážne, nadviazať s nimi „dialóg“. Treba si klásť otázky: Čo mi ten obraz hovorí, čo spája jednotlivé obrazy, čo mi pripomínajú? Neexistuje jediný správny výklad. Pre výklad je dôležitý kontext, život a skúsenosti snívajúceho, takže každý sa musí „započúvať do seba“.
  • Tretím krokom je premeditovať sen, vžiť sa do sna, rozvíjať ho vo svojej fantázii, sledovať pocity a myšlienky, ktoré sa pri tom vynárajú.Takto môžeme odhaliť pravdu o sebe. Netreba sa jej báť – potlačené a vytesnené veci sa hlásia preto, lebo chcú, aby sme ich integrovali, teda aby sme prijali seba ako bytosť nedokonalú, ktorá má aj slabé stránky a vlastnosti, na ktoré nie sme hrdí.
  • Štvrtým krokom je konzultácia snov s človekom, ktorému môžeme dôverovať a ktorý nás pozná. Problém pri výklade snov je v symbolike. Aj keď sa nám snívajú rovnaké symboly, sami im dávame vlastný obsah. Podľa psychológa a psychoterapeuta Carla Junga treba skúmať to, čo snu predchádzalo, prípadne s odstupom času vykladať viacero snov, ak na seba nadväzujú. Podľa psychoanalytika Ericha Fromma má väčšina snov kompenzačnú funkciu: snažia sa udržať rovnováhu medzi vedomím a podvedomím, a tak uvoľniť napätie. Sen sa nám obrazmi snaží povedať niečo o tom, v akom stave sa nachádzame. Ak sen pochopíme a uskutočníme to, k čomu nás vyzýva, ak prijmeme to, čo sme v sebe potlačili, ak vďaka nemu spoznáme rany, ktoré sme utŕžili, potom nás sen zoceľuje, rozvíja našu osobnosť, chráni nás pred rozpoltenosťou a má liečivý účinok. Ak však neberieme jeho impulzy vážne, môže mať negatívny dopad.

Sen a svedomie

Ak chceme niekomu pomáhať s vykladaním jeho snov, mali by sme podľa Anselma Grüna dodržať niekoľko pravidiel: tým prvým je, že nie je správne vykladať sny niekoho, koho nepoznáme. Mali by sme usmerniť „snívajúceho“, aby sám našiel zmysel svojho sna. Podľa psychiatra a neurológa Viktora Frankla je dôležité mať odvahu povedať to, čo si o sne myslíme, ale citlivo. Keďže žiaden výklad nie je absolútny, treba načrtnúť viacero bodov, ktoré sa nám vidia dôležité. Hoci to môže pôsobiť netradične, sen sa môže stať aj súčasťou duchovného programu kresťana, napríklad ako súčasť spytovania svedomia. Ak nám sen ukazuje, kto naozaj sme, potom nám zobrazí aj to, ako ďaleko máme od človeka, ktorým sa máme stať. Ak berieme sen ako symbol, na ktorý hľadáme v sebe odpoveď, dokáže obohatiť náš život. Sen totiž nie je poslednou inštanciou, musí byť konfrontovaný s našou realitou, aby sme nežili vo svete fantázie. Len vtedy môžeme svoje sny aj uskutočňovať.

http://www.moj-snar.sk/