Vyjavenie pravdy vo sne…

Dnes nad ránom som mala zvláštne sny, Prvý začal tým, že som pomohla odniekiaľ utiecť jednej kočke a nikomu nič nepovedala. Ona za tým niečo ukradla a išla po nej polícia. Dozvedeli sa o mne a bola som spoluvinník. Prišiel policajt, že musím do väzenia. Nechápala som to, nič som neurobila, len ju pustila von, veď ona je zodpovedná za svoje činy. Mama mi zbalila tašku a chcela som sa ešte pozrieť, či mám všetko. Bola som nahnevaná, prečo mi zbalila veľa pyžám, veď tam nebudem dlho. Veľmi sa ma to dotýkalo, tá nepravosť, strata slobody.

V ďalšom sne som bola niekde vonku a videla ženu ako mala pôrodné bolesti. Pribehla k nej iná žena , pozrela jej pod šaty a kričala, že už rodí a dieťatko ide von. No nerodila deti, ale malé prasiatka. Dve v nej zostali, že tie bude rodiť až na druhý deň. Prišlo mi jej ľúto, že musí s tou bolesťou čakať do ďalšieho dňa a predychávať bolesti, ale bola silná.

Prišla iná snová stopa, tá žena sa mala vydávať, chystala sa pre ňu slávnosť. Sedela som za stolom pri nej a ona sa zrazu celá prehla, až ma svojim telom tlačila. Spozorovala som tibetského jogína, ktorý sedel za ňou a vedel ju ovládať a manipulovať s jej telom. Vynadala som im, nech si toto robia, keď sú sami a nie, aby sa ma to dotýkalo. Ona mu to priam dovoľovala.

Ďalšia snová stopa bola na zamrznutom jazere, šmýkali sme sa na ľade a pár dievčat skočilo do vody, kde sa ľad topil a kúpali sa. Rozhodla som sa, že idem aj ja a doplávam k brehu. Vliezla som oblečená do vody a plávala na chrbte k brehu. Vedela som, že to zvládnem, jedna kočka kričala, nech som opatrná, že je tam už hlboká voda. Ľad a topil a ja som to zvládla. Plávanie na chrbte si užívam a pozorujem oblohu a vníma ako splývam s vodou.

Ďalšia stopla bola ako som išla zamrznutým potokom, miestami sa lad topil a ja som videla pretekať vodu . Jeden pán vravel, že Pluto je oslabené, preto sa ľady topia. Vyšla som na murované hradby a pozerala do diaľky. Uvedomila som si, že tu som už bola a chodím často pozerať na svet z výšky. No ako som liezla dolu, tvárnice sa rozsýpali a ja som sa šmykla a ležala na chrbte. Povedala som si, že už tam chodiť radšej nebudem, nie je to stabilné miesto.

Všetky stopy do seba pekne zapadajú…hnev nad tým, čo sa deje, ako sme obmedzovaný, nemáme sa ako brániť. Vidíme manipuláciu, ktorá sa nás osobne každého dotýka. Robia sa z nás zvery, ktoré nemajú žiadne slovo. Ľad je duchovná rovina, Nevzdávať sa, ak sú prekážky, veriť si, že to zvládneme. Voda sú zamrazené emócie a Pluto stráca na sile. Pluto je planéta moci, vôle, manipulácie. Cesta po lade k výšinám…nedávno som robila nadhľad z výšky , čo nás ako ľudstvo čaká a videla som chaos, nepokoje na uliciach, strach, zásah vojsk…rodiacu sa občiansku vojnu. Presne to, čo sa deje vo Francúzku. Tie hradby a ich nestabilita a viac tam nechodiť mi ukázali, že ani pohľad z výšky nemusí byť trvalý a môže sa zmeniť. Stačí iný uhol pohľadu.

Verím, že stále máme nádej na krajší zajtrajšok, stačí len veriť v svetlo a neživiť strach v sebe, ktorý dáva silu tomuto všetkému, čo sa deje a čím nás chcú zničiť.

Nech vás sila ducha sprevádza cestou srdca k poznaniu seba samého a skutočnosti.

♥anitraM