Paralelný svet

Nad ránom som mala zvláštny sen. Žili sme v nejakom meste a zrazu bolo rozhodnuté, že nečistí a nakazení ľudia musia opustiť mesto. Mali sme odísť na okraj krajiny , kde nik nežil. Bola som už za hranicou a pozorovala som ľudí, ako prechádzali k nám cez akúsi farebnú clonu, ktorá vytvorila záblesk ako ňou prešli.

…

Pred nami nebolo nič, potom len hmlovina a keď sa uvoľnila, videli sme obrysy mesta. Vyzeralo presne tak isto ako naše pôvodne mesto, ale bolo prázdne. Pred nami bola budova školy. Vošli sme do nej a tam bol stôl plný jedla. Vrhli sme sa naň s pocitom hladu. Rozmýšľali sme, ak sa nám minú zásoby, kam ich pôjdeme hľadať a ako tu prežijeme. Prišlo mi, že ak začneme od začiatku chovať zvieratá a pestovať si plodiny, aby sme mali čo jesť, tak to zvládneme.

…

Ďalšia stopa bola pri jazere. Po okrajoch som viedla ľudí, ako sa slnia. Vošla som do vody, že si zaplávam, ale ľudia sa začali zoskupovať a nadávať, nech odídeme, že tu nie sme vítaní. Zrejme to jazero bolo spoločné a žiadna paralelná clona medzi ním nebola. Voda v momente zostala kalná plná rias a hneď som vyšla von a zobudila sa.

…

Zaspala som ešte, ale už sa mi nič nesnívalo. Zobudila som sa a ako prvé sa mi zjavila myšlienka na ten sen a čo predstavoval. Prišlo mi, že žijeme paralelne na jednej línii, len si vymieňame telo. Odchod z mesta a prechod cez clonu mi prišlo ako vstup do iného života s podmienkami a osobnosťami, ktoré sme za sebou zanechali. Preto bolo mesto za clonou a spôsob , akým sme žili rovnaký. Rieka bola emočná rovina, ktorá nám odzrkadľuje vzťahy k ostatným, ukazuje správanie a postoje, ktorým sme kedysi žili.

…

Sú ľudia, ktorých sme nikdy nevideli a v ich blízkosti sa necítime dobre a niečim si vzájomne vadíme. Alebo sa spoznáme a nevieme spolu vychádzať. A to je to, čo nemáme spracované a oni nám zrkadlia. Tak ako tá voda v jazere, keď som do nej vošla, bola čistá priezračná, ale ako náhle sa ozvali ľudia a začali nás vyháňať, tak sa zmenila na zanesené jazero, do ktorého by ste nikdy nevstúpili. Voda ukázala na naše emócie voči iným, ktoré v sebe prechovávame, ak na nich nemyslíme, nevnímame ich je čistá, ale ak na seba narazíme, tak sa menia.

…

Sny bývajú zväčša osobné a ich majiteľ má niečo pochopiť, no v tomto prípade vidím pre seba len pár barličiek, ktoré sa ma týkajú, lebo problémy vo vzťahoch k iným nemám. Čas ukáže k čomu ma podvedomie viedlo, alebo príde iný sen.