Nedávno som dávala článok o samoliečení , kde svoje poznatky mám na sebe odskúšané. V poslednom čase som začala seba viacej vnímať , svoje vonkajšie pole a postupne uvoľňovať nánosy emócii. Práca ma dosť pohlcuje a zanecháva na sebe následky a telo sa ozýva. Po prvom očisťovaní po čase som mala sen s výstupom energie. .
Bola som u rodičov na dvore a keďže bývajú pri lesy, vidím z ulice na priestranstvo nad poľom. Mali sme nejakú oslavu a ja som išla k bránke a zbadala som na oblohe smerom k lesu, že niekto tam premieta rozprávku. Bola tma a na oblohe svietil veľký mrakodrap zo svetlami a okolo pobehovali postavičky. Kričala som na deti, nech sa idú pozrieť, čo sa premieta na oblohe. Vyšla som bránkou na ulicu a vtom ma niečo vytiahlo chrbtom hore a ťahalo do tmy hlbšie. Kričala som o pomoc, naťahovala ruku, ale nedočiahla som sa zachytiť. Zobudila som sa na svoj krik. Uvedomila som si, že znova mi vystúpila kundalíni energia, ale strach ma stále ovláda. Strach z neznáma.
Pozerala som na blogu a naposledy mi energia vystupovala v roku 2013, čo je už dobre dávno. Potešila som sa, že sa zobudila, ale vôbec mi nedošlo, čo za tým bolo. Teraz cez víkend som sľúbila kamoške , že sa prihovorím za jej zdravie a v meditácii budem na ňu myslieť. Potom som sa išla očisťovať a znova vnímať svoje pole. Okolo kostrče som cítila chvenie…veľa nespracovaných emócií…na hrudi tlak a aj zozadu. Uvoľnila som koľko sa dalo a prešla si aj čakry. Videla som pri každej, keď som ju vnímala ako ohňostrojom farieb mi ukazuje výstup energie, že mám ísť vyššie. Lenže som si tak krásne očistila čakry, že moje vedomie ostalo bdelé a nemohla som cez noc spať a ráno vstávala do práce. Asi okolo 4 som upadla do krátkeho spánku a mala sen.
Išla som prašnou cestou a stretla deti na drevených fúrikoch. Nohami sa odrážali sedeli po troch za sebou a boli asi na dvoch fúrikoch. Prišla som k drevenej chatrči..vyzerala opustene a rozpadala sa. Zbadala som tam chlapčeka , ale niekto ho zavolal do vnútra. Išla som za ním. Chatrč bola prázdna a zo zadnej strany prišiel starší muž. Povedal mi : „Ja ti pomôžem Martina!“ Nejako som mu nevenovala pozornosť, lebo ma zaujala diera v streche. Ako som išla bližšie pod ňu, videla som hviezdnu oblohu a v strede tej diery na oblohe biely kruh z mračien…pravidelný a rotujúci. Keď som bola presne v strede pod nim, tak ma to tlakom vynieslo hore a čím bližšie som bola, tým viac bolo okolo mňa bielej hmloviny. Hovorila som si, že si musím dať dlane na hruď a len vnímať Božiu lásku ako ochranu.. Lenže zazvonil budík a ja som sa zobudila, takže neviem, čo by bolo ďalej. Už som nekričala o pomoc a uvedomila som si, že sami dávame silu tomu, čomu veríme…ako strach v nás vyvoláva temné veci , ale ak vnímame lásku, čistotu stvoreného, tak nás naplňuje a dáva silu ísť ďalej.
Už som mala viac krát vo sne výstup energie, hádam na budúce si tu uvedomím a zostanem pokojná.
Nech vás sila ducha sprevádza cestou srdca k poznaniu seba samého a skutočnosti .
♥anitraM
Páči sa miPáči sa mi