Mimozemská návšteva

Minulý týždeň sa mi udialo niečo zvláštne a zvažovala som, či sa s tým verejne podelím. Bolo pred pol nocou a ja som stále nemala unavené vedomie a spánok bol  v nedohľadne. Vnútorným zrakom  som videla svetlé tela mimozemšťanov  v krásnej čistej energii so zábleskmi jemnučkej perlete, či lazúry  sfarbenia do zelenkavo ružova a fialova. Žiadne hmotné telá .. hlávky bez vlasov, veľké oči neboli čierne a zvyšok tela  len pás energie, ktorý sa vlnil. Myslela som si, že je to moje fantazírovanie, ale keď mi priložila svoje veľké, tenké prsty na hruď, videla som, ako ma presvetľuje,  vnímala čistotu svetla… moje pole žiarilo bielym až jasným svetlom a energia ma presvetľovala do vnútra. Výboje energie prechádzali aj vnútrom hrude. Prečisťovala ma, upokojovala, ťažko opísať, čo som cítila, aký stav čistoty a jemnosti.

Ego však pracovalo…Stále som si to overovala, či mi to nemôže ublížiť a ako veľmi sa im mám otvoriť. Videla som ich veľa okolo seba, vyžarovala z nich spokojnosť, mierumilovnosť a harmónia stvorenia, všetko bolo vnemové,  ale pre moje pochybnosti svetlo stiahli a vnútorne videnie bolo v tme. Skúšala som si ich vybaviť, ale akoby stiahli prístup k nim a znemožňovali mi to.

No napokon sa mi to podarilo, zase sa ukázali a hovorila mi, že oni sú bytosti stvorené esenciou svetla, nenazývajú najvyššiu silu Boh. Keď sa mi prihovárala , nabehol znova strach, aby nezačalo ďalšie kolo, ako som si to zažívala s tými bytosťami a nebola som pod  vplyvom iných, čo mi lezú do myšlienok na 20 hodín denne. Ona ma ubezpečovala a ukazovala ako oni žijú v mieri,  láske a čistote…ich zmýšľanie je na inej úrovni bytia ako naše ľudské. Lenže, ako som si začala hovoriť som láska, som svetlo som božia prítomnosť , výboje energie, ktoré do mňa vložili sa vytrácali a unikali zo mňa ako vlásočnice,  až som zostala bez ich svetla. Už sa mi neukázali.  Strach vo mne vyvolal znova pochybnosti a zrejme usúdili, že nie som vhodná ich pozornosti. Zamrzelo ma to a už som ich nevidela.

Ešte si spomínam, že ma jedna  duša ťahala hore, ale moja tiaž tela bola veľká a nešlo to veľmi….uvedomila som si, ako som hmotne zaťažená a čím žijem…málo sa vnímam. Pochopila som, čo mi chcela ukázať. Prišlo mi , že takého vesmírne duše existujú, čo sa inkarnujú do inej rasy, ktorá je na vyššej úrovni, kde sa snažia o duchovne zrenie celej spoločnosti. Presne to sa mi snažili ukázať, ako žijú v súlade s Bytím. 

Písala som o tomto zážitku kamarátke a ona mi napísala, aký sen mala tej noci. Mala v ňom tiež skupinku mimozemšťanov, títo boli hmotný a ukazovali jej, čo v tele funguje, čo má oslabené a na čo by sa mala zamerať. Potom jej priložila ruku na chrbát a ona pocítila nekonečne nádherne energie, ktoré ju prepájali s láskou a odľahčili od zeme. Celým telom jej prechádzala energia a vnímala úľavu, akúsi nadpozemskú silu. Povedala jej, čo jej vyliečila a použila aj isté spojenia v ich jazyku, ktorému kamarátka nerozumela. Keď sa zobudila, mala pocit, akoby sa to udialo naozaj, vnemy boli tak silné a keď si spomenula na tú liečivú silu, prebehla ňou vlna tej istej nadpozemskej energie , ktorú v jej tele zanechali. 

Je to zvláštne, že ja vnímam také energie vedome a ukazujú mi, čo všetko dokážu, ale strach a skúsenosť s energiami z minulosti  ich odoženie  a kamarátka ich má vo sne a úplne sa im oddá. Viem, že  nie sme vo Stvorení sami, len jedna rasa a je ich omnoho viac ako si myslíme. 

A možno preto sa mi pripomenuli smaragdové dosky…

Hlboko do vesmíru, moja Duša cestovala voľne do kruhu svetla nekonečna. Neznáme, nad poznaním, boli niektoré z planét, ohromné a gigantické, nad snami ľudí. Predsa len našiel som Zákon, v celej jeho kráse, pracujúci skrze nich i medzi nimi, rovnako ako tu medzi ľuďmi. Zablysla sa vpred moja duša cez krásu nekonečna, ďaleko cez vesmír, letel som so svojimi myšlienkami.

Odpočíval som tam na planéte krásy. Tóny harmónie napĺňali všetok vzduch. Boli tam formy, pohybujúce sa podľa Poriadku, ohromné a vznešené ako hviezdy v noci nastúpené v harmónii, zoradené v rovnováhe, symboly Kozmu, ako podľa Zákona.

Mnoho hviezd som stretol na svojej ceste, mnoho rás človeka na ich svetoch; niektoré siahali vysoko ako hviezdy rána, niektoré padali dolu do čiernoty noci. Každý a všetky z nich sa predierali nahor dosahujúc výšiny, skúmajúc hĺbky, pohybujúc sa v časoch, v ríšach jasu, prežívajúc temnotu, dosahujúc Svetlo.

Vedz, ó človeče, to Svetlo je tvoje dedičstvo. Vedz, že temnota je len závojom. Zapečatený je v tvojom srdci večný jas, čakajúci na moment vydobytia slobody, čakajúci na roztrhnutie závoja tmy.

Smaragdová doska 4 zrodenie vesmíru.

Nech vás sila ducha sprevádza cestou srdca k poznaniu seba samého a skutočnosti .

♥anitraM