Autor: Ilona Pálušová

Je ľahké hlásať pravdy iných a ťažšie žiť, pokiaľ ich sami nepochopíme a neuvedomíme si na sebe ako v skutočnosti vo svojej podstate sú. Preto rada skúšam a snažím sa pochopiť  veci a situácie do hĺbky. Mala som obdobia, kedy ma vnútro viedlo k vnímanie seba samej, duševnej harmónie a splývaniu s fyzickou schránkou. Pochopila som, že ten stav ma mal doviesť k vnútornému pokoju, pozdvihnutí vibrácii a konaniu zo srdca duše, lebo sa ladíme tak na duševnú úroveň, nie sme otrokom EGA. No prišlo ďalšie vnuknutie z vnútra a to vedome seba vnímať, byť pozorovateľom, uvedomovať si svoj prejav, myslenie, lenže vždy som vydržala v tom stave len krátko.

V piatok ráno mi akosi nesadla káva..začal sa prejavovať tlak v hlave a ja som cítila, čo za bolesťou presne je.  Uvedomenie ukázalo na žalúdok a záťaž. Dobre..myšlienky behali, či si mám dať tabletku, alebo nie a tíško trpieť a dúfať, že bolesť odznie. No vnútro ponúklo inú alternatívu..“Vedome vnímaj seba samú.”  Pár krát som zhodnotila tento návrh a vyskúšala. Začala som seba vnímať. Tento spôsob sa opísať nedá, ako to robím, treba začať s vedomým dýchaním  a až potom sa človek dostane do stavu, kedy si uvedomuje automaticky seba, ako dýcha, ako myslí…čiže prenesie pozornosť do úrovne 6. čakry a stáva sa pozorovateľom seba samého.

Vnímaním seba samej , akoby som strácala pocity tela, prestávala som vnímať bolesť , ktorú telo vydávalo, vnímala som len vyššie pocity tejto úrovne,ktoré mi rozširovali moje vedomie, teda prestup s vedomia tela do vedomia ducha. Uvedomila som si, čo mi  jedna úžasná dušička Martuška napísala, aby som pozorovala svoje telo, ako sa správa. A presne to som cítila..telo s bolesťou, zaťažené emočné telo, ale moje vedomie bolo  bez záťaže, len vibračná rovina. Potom som išla do prednej časti lekárne, kde kolegyne vydávajú lieky a pozrela otvoreným oknom von. Bolo krásne a ja som sa chcela vedome nadýchnuť energie slnka a tej nádhery za okno. Ako som sa nadýchla, dušička sa rozplývala a moja hruď bola zaplavená láskou a teplom. Nádherné súznenie ducha a duše…tento pocit sa tak isto nedá opísať, treba ho len zažiť..♥

Uvedomila som si, že v časoch astrálnych napojení, keď mi robili zásahy do tela a vyvolávali bolesti som sa snažila tiež prenášať pozornosť do najvyššej čakry, aby som nevnímala bolesť tela, lenže v tom čase som vnímala len vyššie vibrácie čakry a nevedela oddelene pozorovať prejavy tela..izolovať bolesť.

Išla som pracovať a ešte chvíľu vnímala seba samú a potom prepla na auto-pilota a šup do stavu vedomia tela. Uvedomila som si, že hlava nebolí, tlak ustúpil a ja som sa cítila príjemne. Je dobré byť pozorovateľom seba samého, vedome vnímať ako konáme, ako preciťujeme, hlavne vnímať, že sme v prítomnosti s vibráciami duše, kedy sa vylaďujeme do rovnováhy. V častejšom stave vedomia začínajú prichádzať informácie, ktoré nám pomáhajú pochopiť súvislosti nášho života, konania a význam mnohých vecí.

Raz som niekde čítala múdru myšlienku, že nič si so sebou nevezmeme , žiaden majetok, bohatstvo, len to,čo vedome nadobudneme.  Takže skúšajte byť vedomý seba samých..nie je to žiaden módny hit, ale cesta k sebe samému, ktorá otvára ešte väčší priestor, ktorého sme tak isto súčasťou. ♥

S láskou ♥ anitraM