Obdobia, ktorými si prechádzame…

Nad ránom som mala krásne farebný sen. Je pravda, že farby si vo snoch málokedy uvedomujeme a ak sú výrazné, sme príslušnou farbou upozornený na nejakú závislosť, alebo stav, ktorým si prechádzame. Chcela som prejsť prašnou cestou  cez potok, ale nedalo sa, tak som išla bokom. Popri zarastenom potoku boli drevené polená, ktoré sa šmýkali. Stáli na nich deti a šantili, mamičky po nich kričali, ale oni nepočúvali. Prechádzala som popri nich, jedno z detí som aj chytila, aby nespadlo. Na druhej strane som sa pridržiavala pletiva, tráva tam bola vysoká, aj žaba sa mi do cesty priplietla, ale úsmešne som sa dostal na druhú stranu. Uff takto komplikovane sa prebojovávať, keď normálne sa chodí po prašnej ceste asi môžem len ja. 😀

Myslím, že táto časť ukazovala moje terajšie obdobie, to čo som v poslednom čase riešila, trápila sa, zaťažovala…preto bol aj potok zarastený a cesta tak komplikovaná, nevidela som priamu cestu. 

Stojím konečne na ceste a idem smerom k domčeku, kde býval môj dedko. Domy po stranách sú nádherne farebné, vyzdobené obrazmi ľudí, ktorý tam žili. Po druhej strane sú domy s umeleckými obrazmi…som v úžase, aké krásne diela to sú. S domom krásne splývajú, farby na obrazoch sú čisté, pastelové…pýtam sa seba, či tu budú mať nejaký historickú výstavu, či je to galéria autorov?

Vidím dedka, ako ide hore kopcom, tak som ho objala, pobozkala na líce a vyzvedám, čo sa tu deje, či majú nejakú výstavu, lebo všetko je tak nádherne zdekorované, upravené, no on mi neodpovedal a tak som sa aj zobudila.

Myslím, že táto časť sna ukazuje na to, čo príde, čo mi rozhodne ľahodí a dedko mi to prišiel ukázať z iného sveta, (alebo ma naladiť ) ,lebo už roky nežije. Tak isto aj jeho osada, kde žil sa skorej zmenila k horšiemu a vo sne bola kúzelná. Ďakujem za ten sen…vstávanie do práce bolo hneď o niečo krajšie.