vedic-conciouness-copy

Natrafila som pri čítani na slovo supramentálne vedomie. Viac krát sa mi stalo, že som obdržala informáciu ako celok a tak isto sa mi aj podarilo komunikovať spätne, len som si nedokázala vysvteliť, ako je to možné. Vedela som len, že ide o nejaký vyšší druh komunikácie, kedy ju neprijímate slovo po slove , ale ako celok a tak isto ju aj posielate. Videla som to aj vo svojej dávnej vizii v inom svete, kde takto bytosti spolu komunikovali a predávali si informácie dotykom dlane na hruď..Žili tu v láske a harmónii, nik v sebe neukrýval žiadne zlo, či nenávisť, ktorá by ublížila…krásny svet, niečo ako skutočný raj.😀

Toto sú veci, ktoré treba zažiť, aby mohlo prísť hlbšie pochopenie. Informácia prichádza vnemom – celistvo , akoby ste prijali odtlačok istej informácie priamo z duše. Naozaj ťažko sa hľadajú slová…

Definovať supramentálne vedomie v mentálnych termínoch je dosť zložité, pretože toto nie je svojím určením mentálne, nepodriaďuje sa všetkým našim zákonom trojrozmerného priestoru a vystupuje za rámec jeho perspektívy. Pravda, tu nás možno samo slovo uvádza do omylu, pretože je to skôr iný typ vedomia ako vrchol ľudského vedomia. Môžeme sa pokúsiť opísať toto vedomie, rozlišujúc dva aspekty – aspekt vedomia alebo videnia a aspekt sily. No to znamená znovu padnúť do mentálnej pasce, pretože tieto dva aspekty sú neoddeliteľné – vedomie je sila, je to aktívne videnie. Často, keď sa Šrí Aurobindo a Matka pokúšali reprodukovať svoje zážitky, ich slová sa prekrývali v anglickom a francúzskom jazyku.

Supramentálne videnie

Supramentálne videnie – to je videnie globálne. Rozum vykrajuje nové fragmenty a stavia ich proti sebe. Globálny rozum spája všetko v jedinom lúči, no tento lúč má začiatok v jedinom bode, to jest Globálny rozum vidí všetko zo svojho zvláštneho hľadiska. Také videnie je jediným a všeobecným, no pritom sa vylučujú druhé hľadiská alebo prebieha ich asimilácia. Supramentálne alebo Superrozum nielen že obsiahne celý svet vecí a bytostí jediným videním, ktoré spája všetky lúče, nič nedávajúc do vzájomného protikladu, no Vidí aj hľadisko každej veci, každej bytosti, každej sily zvlášť, je to videnie úplné a uzavreté, ktoré nemá svoj začiatok v nejakom zvláštnom bode, ale v miliardách bodov: Jediný a nekonečne početný pohľad …

1 Supramentálna bytosť vidí inak, z iného bodu – nie cez húštinu faktov a fenoménov každej minúty, no zhora, nie zvonku a nie súdiac podľa povrchu, ale z vnútra, zo samotnej pravdy srdca každej veci.

2. Preto nič nemôžeme pochopiť v Supramentálnom, ak nebudeme neustále mať na pamäti, že je to iný rozmer. No môžeme pochopiť, že je to videnie Samej Múdrosti, pretože každá vec, každá bytosť, akákoľvek sila na tejto zemi vyjadruje istú absolútnu vlastnosť viac alebo menej presne (a často úplne zvrátene).

No nehľadiac na všetky nedostatky a zvrátenosti, každá vec sa podrobuje určitému vnútornému zákonu, ktorý ju núti usilovať sa o túto hlavnú a unikátnu pravdu svojej bytosti. Veď dokonca každý list na strome je svojím spôsobom unikátny. A keby v základe každého z nás nebolo tejto absolútnej a unikátnej pravdy, tak by sme sa jednoducho rozsypali. A práve preto sme tak silno zviazaní so svojou chudobou a omylmi – cítime, že za nimi je prítomná pravda, ktorá rastie ako hovoril Šrí Aurobindo akoby ochránená touto chudobou a našimi omylmi. Keby nám bola daná celá pravda naraz, premenili by sme ju na škriatka, na vlastný obraz a podobu v danom momente. Pravda nemá nič spoločné s myšlienkou alebo dobrými činmi – hoci tieto môžu byť štádiami na ceste – ona je spojená so šírkou bytostí. No rast prebieha pomaly a bolestivo. “Chyby, omyly, prekážky!” -kričia. “Aké sú žiarivé a prekrásne Tvoje chyby, ó, Hospodine! Tvoje omyly udržujú pravdu pri živote. Prostredníctvom tvojich prekážok sa svet zdokonaľuje”.

No rozum, ktorý vidí len najbližší povrch vecí, chcel by obrúsiť všetkým ostré hrany, očistiť všetko, nechať len vákuum a stiahnuť svet k fádnej, spoľahlivej a dobre vychovanej pravde. Robí takého závery: “Toto je dobré a toto je zlé, toto jej priateľ a toto je nepriateľ.” Možno by chcel sňať zo sveta všetkých nacistov, alebo napr. všetkých Číňanov, predpokladajúc, že sú to oni, ktorí predstavujú absolútne nepotrebné nebezpečenstvo, a rozum má pravdu, má pravdu podľa svojho určenia, pretože je stvorený ako taký. Musí byť rozvážny ešte aj preto, že sa snaží vyjadriť niečo mentálne alebo morálne absolútne platné, čo má svoje miesto a poslanie. Ale to vôbec nie je celá pravda. Je to len jedno z možných hľadísk. Niektorí hovoria, že naša osobitosť, náš rozum a naša morálka – to sú nástroje nutné na prežitie v takom svete, aký v súčasnosti je. A je to naozaj tak.

Naša osobitosť je vynútená.

No práve v tomto spočíva príčina toho, že svet nepredstavuje jednotný celok. Nikdy nesmieme stratiť zo zreteľa, že je to prechodný prostriedok a že musíme nahradiť tieto dočasné opatrenia ( stop – gaps doslova “upchávania”), ako ich nazýva Šri Aurobindo, vedomím, ktoré je videním a silou. A práve preto nám nie je daná sila. Pretože keby sme mali silu, tak by sme s tými najlepšími zámermi urobili strašný zmätok pre svoju nevedomosť a krátkozrakosť. Naša slabosť – to je nevyhnutnosť. Supramentálne vedomie si podmaňuje nielen všetky hľadiská, v jeho moci si sú aj hlbinné sily, pôsobiace za každou vecou, a pravda každej veci – to je Pravda – vedomie. A keďže ona vidí všetko, disponuje Silou -z prvého automaticky vyplýva druhé. Naša slabosť – to je výsledok toho, že nemáme patričné videnie. Vidieť, vidieť celkom a úplne – to nevyhnutne znamená mať silu. No supramentálna sila sa nepodriaďuje ani našej logike, ani morálke, ona vidí ďaleko v priestore a čase.

Nepokúša sa amputovať zlo kvôli tomu, aby zachránila dobro, a pracuje bez toho, aby siahala po chvíľkových zázrakoch. Vyslobodzuje zo zla to dobro, ktoré v ňom je a svojou silou a svetlom uvádza do súladu temnú polovicu veci s jej svetlonosnou dvojníčkou. Prvé, čo vyvoláva, keď preniká, je kríza: podrobuje tmu účinku jej vlastného svetla. Ona nezvyčajne silne stimuluje evolučný proces. Práce Šrí Aurobinda, hoci sú mentálnym vyjadrením supramentálnej činnosti, dávajú nám praktický príklad tohoto globálneho videnia. Mnohých to (čo napísal) vyvádza z konceptu, pretože v prácach nieto tých pokynov, tých oporných bodov, ktoré robia myšlienku ľahko vnímateľnou. Ale veď byť doktrinárom je také ľahké! Šrí Aurobindo skúma doslova všetky hľadiská s tým, aby z každého vyťažil najhlbinnejšiu pravdu, no nikdy nevnucuje svoje hľadisko, (možno preto, že ho nemá, alebo preto, že ich má všetky!), proste ukazuje, že žiadna pravda nie je úplná sama od seba a ukazuje smer, ktorým ju možno rozšíriť.

Superrozum nestavia jednu pravdu proti druhej, aby videl, ktorá z nich vydrží a zachová sa, ak dopĺňa jednu pravdu druhou vo Svetle jedinej Pravdy, ktorej aspektami sú všetky ostatné. Hovoril tiež o svetle myšlienky, ktorá nesie v sebe všetky svoje protiklady. To je to, čo matka nazýva “myslieť sféricky”. Keď človek hovorí o Šrí Aurobindovi, vždy cíti, že upadá do strašného dogmatizmu a mudrovania, bezpochyby pre neadekvátnosť nášho jazyka, ktorý sa sústreďuje na nejaký jeden bod a takým spôsobom vrhá tiene, zatiaľ čo Šrí Aurobindo sa zmocňuje všetkého, no vôbec nie kvôli nejakej “znášanlivosti”, tejto mentálnej imitácie jednoty, no vďaka reálnemu videniu, ktoré je naozaj jednotné s každou vecou a nachádza sa v srdci každej veci. Možno, že je to samovidenie veľkej lásky? Toto ucelené videnie je natoľko reálne, že pre toho, kto ho ovláda, sa mení dokonca vonkajší vzhľad fyzického sveta. Presnejšie povedané, nemení sa: fyzický svet sa mu predstavuje taký, aký je v skutočnosti.

Optická ilúzia rozdelenia, s ktorou obyčajne žijeme, mizne, už nevnímame palicu ako zlomenú, všetko znova nadobúda zmysel – svet nie je taký, akým ho vidíme. Pre supramentálny cit nič nie je konečné, on bazíruje na pocite všetkého v každom a každého vo všetkom: jeho určovacia schopnosť (its sense definition)… nevytvára žiadne múry ohraničenia. Je to oceánový a éterový cit, v ktorom každé citové vedomie a pocit je vlna, pohyb, kropaje alebo kvapka, ktoré sú predsa zároveň stredobodom oceánu a sú od oceánu neoddeliteľné. Akoby sa nejasný a banálny, obyčajný pohľad zmenil na pohľad maliara, básnika, na videnie zduchovnelé a vysoké, videnie vlastné videniu skutočne najvyššieho božského Básnika a Maliara, videnie, ktorému On daroval všetku úplnosť Svojej pravdy a Svojej prozreteľnosti ako o celom vesmíre, tak aj o každej veci v ňom. Bezhraničná intenzita mení všetko videné na inšpiráciu veľkoleposti a majestátnosti jeho (všetkého videného) skutočnej vlastnosti, idey, formy, farby. Vtedy sa zdá, že vo. “fyzickom pohľade,” vo “fyzických očiach”, je duch a vedomie, ktorým je dostupný nielen fyzický aspekt objektu, ale aj sama jeho hlavná podstata (tho soul of quality in it), energetická vibrácia, svetlo a sila, aj duchovná substancia z ktorej je vytvorený.

Zároveň prebieha jemná zmena, ktorá odhaľuje videnie vo zvláštnom štvrtom rozmere, videnie, ktorého charakteristickou črtou je určité prenikanie do vnútra, videnie nielen povrchu a vonkajšej formy, no aj všetkého toho, čo ju oživuje (informs) a rozprestiera sa jemne okolo nej. Hmotný objekt sa javí tomuto pohľadu niečím odlišným od toho, čo vidíme teraz: nie ako jednotlivý predmet na pozadí prírody alebo obklopený ňou, ale ako nedeliteľná časť a dokonca jemný výraz jednoty všetkého čo vidíme. A táto jednota je jednota totožnosti s večným, jednota Ducha. Pretože pre supramentálne videnie materiálny svet, priestor a materiálne objekty prestávajú byť materiálne v tom zmysle, v ktorom ich teraz vnímame my, to jest, len prostredníctvom našich ohraničených zmyslových orgánov, vyvstanú pred nami viditeľné ako sám duch v podobe Seba Samého a svojho uvedomelého rozšírenia.

Globálne videnie, ucelené videnie a videnie večné.

Čas je porazený. Ak vedomie Globálneho rozumu videlo široké rozlohy priestranstva v čase, tak v supramentálnom vedomí úplne mizne trojakosť času. Ono spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť do nedeliteľného vzájomného zväzku, do jednotnej súvislej roviny vedomia*). Všetok čas – je telo jediné, Priestor – jediná kniha. 10 Vedomie – to už nie je úzky uzáver kamery, ktorý nutne musí byť taký, pretože v opačnom prípade kamera vybuchne. Je to veľký pokojný Pohľad, podobný pohľadu, ktorý dosiahne na nebesá, hovorí Rig Véda (I. 17.21). “Obyčajné individuálne vedomie sa podobá na os, – hovorí matka, – a všetko sa otáča kolo tejto osi. Ak sa trochu zmätie, cítime sa stratení. Je podobné veľkej osi (relatívne veľkej, no môže byť celom malá), zafixovanej v čase a všetko sa krúti okolo nej. Vedomie sa môže rozprestierať bližšie alebo ďalej, môže byť nižšie alebo vyššie, silnejšie alebo slabšie, no otáča sa okolo tejto osi.

Zaujímavá je paralela s Eisteinovou teóriou relativity. Podľa tejto teórie s približovaním k rýchlosti svetla čas sa spomaľuje a skracujú sa vzdialenosti. V momente dosiahnutia rýchlosti svetla naše hodinky zastanú a ručičky klesnú na nulu. Supramentálne vedomie, ktoré je samotným svetlom, je tiež víťazstvom nad časom a priestorom. Možno je medzi svetom fyzikov a svetlom prorokov menší rozdiel, ako predpokladáme.

Pre mňa viac nejestvuje nijaká os – zmizla, roztopila sa! Vedomie sa môže vybrať na sever, juh, západ alebo východ, môže sa pohybovať dopredu alebo dozadu. Kam chce. Os viacej nejestvuje. Je nám ťažko si predstaviť ,aké môže byť videnie takej univerzálnej bytosti. Možno zo svojho mentálneho hľadiska predpokladáme, že totálne poznanie minulosti, budúcnosti a prítomnosti rýchlo stratí celú nepredvídateľnosť. No v tom prípade neoprávnene prisudzujeme supramentálnemu vedomiu tie črty a reakcie, ktoré patria len rozumu. Taký spôsob videnia a vnímania sveta – to je niečo iné. Supramentálne vedomie sa nevrhá do budúcnosti s vášňou a netrpezlivosťou, ktoré sú vlastné nám. Pred jeho očami všetko, teraz a tu v čase žije božsky: každý okamih je absolútny a v svojej úplnosti sa vyrovná bohatstvu tisícročí, je to najvyššia dokonalosť času. Veď v obyčajnom živote sme niekedy nie prítomní v súčasnom momente: alebo myslíme na budúcnosť, prechovávajúc nádej, alebo žialime za minulosťou, pretože súčasný moment nikdy nebýva taký, aký má byť, vždy mu niečo chýba, je strašne prázdny.

Pre supramentálne vedomie každá vec v každom momente je úplnosťou toho, čím má byť a je takou, akou má byť. To je nemenná, stála blaženosť. Ktorákoľvek časť, ktorýkoľvek záber veľkého kozmického Filmu obsahuje všetky predchádzajúce obrazy a aj všetky tie, ktoré budú nasledovať. Niet nedostatkov ani v perspektívach budúcnosti, ani v pamäti minulosti: “Tá blaženosť, ktorá je nanajvýš široká a úplná a nemá medzery, – hovorí Rig Véda (V. 62.9.). “Je to nekonečná Blaženosť”, – hovorí Šri Aurobindo. A je to tiež najvyššia dokonalosť priestoru. Večne sa usilujeme o nové veci a stále hľadáme nové objekty, pretože žiadnej veci nie je dosť tých vecí, ktoré nie sú obsiahnuté v nej. Naše objekty sú prázdne, ako aj naše okamihy.

No supramentálne vedomie pociťuje v každom objekte, v každej veci, ktorej sa dotýka, takú totálnosť a nekonečnosť, ako v neohraničenosti alebo v súhrne všetkých možných objektov. “Absolútno sa nachádza všade …. každé konečné je nekonečné. A vzniká pocit večne sa obnovujúceho zázraku, ktorý sa objavuje nie nečakane, ale prichádza s postupným odhaľovaním tejto večnej nekonečnosti, toho mimočasového Absolútna, v každom objekte, obmedzenom v priestore, v každom okamihu obmedzenom v čase. To je najvyššia úplnosť života. Náš konečný pomíňajúci sa život je v skutočnosti veľmi biedny a strašne úbohý. Musíme sa alebo obrátiť chrbtom k pominuteľnosti, aby sme našli vecnosť, alebo sa zrieknuť túžby po nekonečnosti kvôli tomu, aby sme zažili konečné. Supramentálna úplnosť nachádza nekonečné v konečnom a mimočasové v pominuteľnom.

Spontánne prežíva každý okamih, každý objekt a zároveň aj nekonečnosť, ktorá obsahuje všetky momenty a všetky objekty. To sú dva spôsoby prežívania a videnia jedného a toho istého, ktoré prebiehajú zároveň. Supramentálne vedomie nemá len kozmický aspekt, ale aj transcendentný, pričom tieto si navzájom neprotirečia. Nielenže si neprotirečia, ale ich paralelný priebeh je kľúčom k skutočnému životu. Pretože život je chudobný nielen preto, že sú jeho objekty prázdne a čas rozdrobený, ale aj preto, že nemá pokoj a stálosť. Všetky náboženské a duchovné učenia vznikli v dôsledku tejto základnej potreby človeka získať nemenný základ, útočište pokoja, ktorého sa nedotkne tento celý chaos, neistota a utrpenie sveta, niečo, čo sa nachádza mimo neho a je bezpečné. A tu počas nášho hľadania sme sa zrazu dostali do grandiózneho mlčania, do Nekonečnosti mimo tohoto sveta, ktorú sme pomenovali Bohom, Absolútnom alebo Nirvánou, – slová nemajú žiaden význam, – dosiahli sme veľké Oslobodenie.

Tento zážitok je to najhlavnejšie v živote, je to jeho základ. Ak sa len trochu priblížime k tomuto veľkému Mlčaniu, všetko sa mení, – objavuje sa Presvedčenie. Beznádejne topiaci sa Svet zrazu našiel oporu- skalu. V živote je všetko vratké, neisté, len táto skala nás nikdy neoklame. Práve preto sa hovorí, že Kráľovstvo Božie nie je z tohoto sveta. Pokus Šrí Aurobinda sa tiež začal Nirvánou, no skončil v úplnosti tohto sveta. Aj tu je určité protirečenie, ktoré je veľmi dôležité pre pochopenie praktického tajomstva skutočného života. Rozum, a dokonca Globálny rozum našich prorokov, je nevyliečiteľne viazaný s protikladmi vnútri jednoty (ak je Boh hore, tak nemôže byť dolu. Ak je toto biele, tak nemôže byť čierne). “V supramentálnom zážitku je všetko sférické, je to vždy “Áno” a “nie” v tom istom čase, – hovorila Matka, – dva póly každej veci sa stále spriahajú vnútri iného rozmeru (“tajné vnútorné priestory”, -hovorili Rišiovia Véd II.4.9.). Takým spôsobom Transcendentné sa nenachádza niekde mimo tohoto sveta, Ono je tu, všade, úplne vnútri neho a úplne mimo neho zároveň. Presne tak isto supramentálne vedomie je úplne vo svete a úplne mimo sveta. Je aj vo večnej mlčanlivosti, aj vo víre každodenného chaosu, prebýva na pevnej skale a zároveň je prítomné v búrlivom prúde. A práve preto môže skutočne vychutnávať život a byť pánom života. Veď ak sa budeme nachádzať len vo víre prúdu, nedosiahneme ani pokoj ani nadvládu, budeme zmietaní ako pierko sem a tam.

Priblížiť sa k pochopeniu toho, čo predstavuje supramentálny zážitok možno tak, že sa vrátime k úplne prvým prostým zážitkom skúmanej jogy, k jej začiatku. Pochopili sme v skutočnosti dosť rýchlo, že stačí urobiť uvedomele krok dozadu, proste ľahký pohyb do svojho vnútra a už sa človek dostáva na široké priestranstvo mlčanlivosti, ako keby niekde v hlbinách našej bytosti bola jeho časť, ktorá večne pozoruje jeho belobu. Vonku je zhon, utrpenie a problémy, no len čo urobíme ľahký pohyb, pohrúžiac sa dovnútra, hneď sa ocitneme mimo všetkého (alebo vnútri?), tisíc míľ od tohoto všetkého a nič viac nás neznepokojuje, ležíme na mäkkom snehu. Koniec koncov tento zážitok sa stáva natoľko prirodzeným, že nadobúdame schopnosť pohrúžiť sa dovnútra (alebo von?) vo víre najaktívnejšej činnosti, na ulici, pri športovaní, pri práci. Stačí niekoľko sekúnd a nič viac neexistuje, len úsmev. Vtedy začíname chápať, čo je to svet.

Nadobúdame neprístupný útulok všade a za všetkých okolností. A začíname cítiť vždy viac a viac zreteľne, že táto mlčanlivosť sa nenachádza len vnútri nás, no všade, ako keby predstavovala hlbinnú substanciu vesmíru a každá vec vyniká na tomto pozadí, pochádza z neho a k nemu sa vracia. Je podobná sladkému prameňu v srdci veci, v zamatovej prikrývke, ktorá prikrýva všetko. A toto nie je prázdne, toto mlčanie je absolútna Úplnosť, no úplnosť, ktorá nemá v sebe nič, alebo presnejšie, ktorá obsahuje podstatu všetkého, čo vo všeobecnosti môže byť práve tak chvíľu predtým, ako začne jestvovať. Ešte ho niet, ale už je úplne tu, ako pieseň, ktorú už — už zaspievame. V ňom (alebo mimo neho?) sa cítiš ako doma v mimoriadnom bezpečí. To je prvý obraz Transcendentného. Ešte jeden krok – a už sa jednoducho skĺzneme do Nirvány, nič viac neexistuje, len toto veľké mlčanie. No v superrozume už niet prechodov a prahov, ktoré treba prerúbať, tam človek neprechádza od Mlčania k zhonu, od Vnútorného k vonkajšiemu, od Božského k nebožskému – oba protiklady sa zlievajú do jediného zážitku. Mlčanie je mimo všetkého a Formovanie je všade. No jedno nevylučuje druhé, jedno nemôže existovať bez druhého.

Veď ak by najvyššie Mlčanie neobsahovalo protiklad Mlčania, nebolo by nekonečné. A okrem toho, ak by toto Mlčanie nemohlo ako absolútne slobodné byť mimo toho, čo sa zdá jeho protikladom, bolo by zajatcom svojho protikladu. Kráľovstvo Božie aj je z tohoto sveta, aj nie je. Celé tajomstvo spočíva v tom, aby sme spojili dva zážitky do jedného, nekonečné – v konečnom, mimočasové – v pominuteľnom a transcendentné v imanentnom. Vtedy spoznáme svet činnosti a radosť za každých okolností. Pokojné hlboké more sa smeje v bežiacich vlnách: Všeobecné je všetkým, transcendentné ničím. Supramentálne vedomie vníma mystérium veľkého, pokojného Svetla, ktoré si zaželalo raz, z vonkajšej strany času, pozrieť sa na seba v čase, teda z nespočetného množstva strán, aspektov, no zostáva pritom jednotným a uceleným, úplne zostáva v sebe samom, v istom večnom momente. Jediný cieľ evolúcie je znovu získať túto úplnosť zhora až celkom dolu, nájsť tu na Zemi, vo víre dvojakostí a najchorobnejších protikladov najvyššiu jednotu, najvyššiu nekonečnosť, najvyššiu radosť – Anandu. Práve preto, aby sme odhalili toto tajomstvo, nás vždy ťahá dolu, keď uskutočňujeme krok smerom hore.

Z ukážka knihy Putovanie vedomia ŠRÍ AUROBINDO