women abstract black and white trees dark birds surrealism grayscale_www.wall321.com_82Od živočíšneho spánku sme prešli k spánku uvedomelému, alebo pokusnému, teraz môžeme prejsť k tretiemu typu spánku – k spánku aktívnemu. Po dlhý čas náš spánok, nech by bol akokoľvek uvedomelý, zostáva v podstate len pasívnym stavom, kde sme len svedkami udalostí, bezmocnými divákmi, pozorujúcimi to, čo sa odohráva v niektorej časti našej bytosti. Treba zdôrazniť, že zážitku sa zúčastňuje len určitá časť našej bytosti, hoci v tom momente, keď zážitok prebieha, môžeme mať dojem, že trpí, bojuje, alebo putuje celá naša bytosť presne tak, ako počas priateľského rozhovoru o politike, alebo filozofii sa nám môže zdať, že sa rozhovoru zúčastňuje celé naše “ja”, zatiaľ čo do rozhovoru je vtiahnutá len jeho mentálna, alebo vitálna časť.

Podľa toho, ako sa spánok stáva stále viac uvedomelým, prechádzame od dojmov k otvorenej realite a nechápeme, čo je “konkrétnejšie” – naše sny, alebo “reálny” život s jeho “objektívnou realitou”.Chápeme, že sme vytvorení zo zmesi mentálnych, vitálnych a iných fragmentov, z ktorých každý má svoju nezávislú existenciu a má zážitky, každý na svojej rovine. V noci, keď chýba i spojenie s telom, i tyrania mentálneho mentora, táto nezávislosť sa stáva veľmi citeľnou, zrejmou. Celá skupina tých malých vibrácií, ktoré sa nám lepia na päty a tvoria “našu” povahu, sa rozpadne na maličké bytosti, ktoré sa rozletia na všetky strany.

Stretávame v sebe rôznych neznámych, o existencii ktorých sme nemali ani potuchy. To znamená, že všetky tie fragmenty nie sú spojené okolo skutočného centra – psychického. Pretože nie sú spojené, nemôžeme ich ovládať a meniť chod udalostí. Pasívni sme preto, že väčšina týchto fragmentov nie je nijako spojená s psychickým, ktoré predstavuje skutočné “ja”. A teda ak chceme byť pánmi nielen tu, ale aj v iných sférach a vôbec všade, veľmi rýchle sa stane zrejmou nevyhnutnosť integrácie.

Napr.: keď opustíme telo a vyberieme sa do oblasti nižšieho Vitálneho (ktorému zodpovedá oblasť pupka a sexuálneho centra), tá časť našej bytosti, ktorá sa oddelila a vybrala sa do tejto oblasti, často má veľmi nepríjemné zážitky, napádajú ju rôzne chamtivé, hladné sily a my prežívame to, čo sa nazýva horor. Utekáme odtiaľ a snažíme sa čím skôr vrátiť do svojho tela, kde sme v bezpečí. Ak tá časť našej bytosti súhlasí s tým, aby bola pripojená k psychickému centru, môže bezpečne vychádzať do týchto diabolských sfér, pretože bude mať psychické svetlo.

Psychické – to je svetlo, je to časť veľkého prvopočiatočného Svetla, stačí mu len spomenúť si na toto svetlo (alebo na Učiteľa, čo je to isté), ak je napadnuté a všetky nepriateľské sily jednoducho zmiznú. Touto spomienkou vyvoláva skutočnú vibráciu, ktorá má silu rozpustiť, alebo rozptýliť všetky vibrácie nižšej intenzity. Možno dokonca pozorovať tento zaujímavý prechod, kedy sa my bezmocní zúčastňujeme na strašných udalostiach, napr. sme prenasledovaní a keď si tá časť našej bytosti zrazu spomenie na svetlo (alebo na Učiteľa), situácia sa stáva úplne inou, úplne protikladnou k tomu, čo bolo. Na týchto rovinách možno stretnúť aj najrôznejších ľudí, známych aj neznámych, blízkych i vzdialených, živých i mŕtvych, tých večne živých, ktorých nazývame mŕtvymi, ako hovorí Šrí Aurobindo, ľudí, ktorí sa nachádzajú na tej istej vlnovej dĺžke ako my.

Môžeme byť svedkami, alebo bezmocnými účastníkmi ich nešťastia (ktoré ako sme videli, sa môžu zmeniť na nepríjemné udalosti na zemi – všetky údery, ktoré dopadnú tam, dostaneme aj tu, každá udalosť, ktorá sa odohráva tam, pripravuje to, čo sa stane tu), no ak si počas kontaktu časti našej bytosti so zodpovedajúcimi časťami priateľa, neznámeho,, alebo “mŕtveho” človeka dokáže spomenúť na Svetlo, t.j. ak sa spojí okolo psychického, tak môže zmeniť priebeh udalostí, pomôcť v nešťastí priateľovi, alebo neznámemu, pomôcť bytosti zbavenej tela prejsť cez ťažký prechod, alebo odísť z nebezpečného miesta, ba i sama sa môže zbaviť niektorých škodlivých kontaktov. (Je tak mnoho miest, na ktorých sme zajatcami).

Náročky sme vybrali záporný a čím najtriviálnejší príklad: XY sa sníva, že sa prechádza s priateľkou po brehu jazera, voda ktorého sa zdá neobyčajne priezračná. Zrazu z jazera vyskočí had a uštipne priateľku na hrdlo. XY urobí niekoľko pokusov, aby ju zachránila. No potom sa sama dostáva do strašnej situácie, had prenasleduje aj ju a ona beží “späť domov”(do svojho tela). Na druhý deň sa dozvie, že jej priateľka ochorela a celkom stratila hlas, Ju samú celý deň prenasledujú drobné neúspechy a nešťastia vnútorné i vonkajšie.

Keby bola aktívne uvedomelá a sústredená, nič by sa nestalo, nepriateľské sily by utiekli. Je mnoho príkladov na to, ako sa “zázračným spôsobom” podarilo vyhnúť nešťastným udalostiam, keď v predchádzajúcu noc boli prekonané ak nie samotným človekom, tak jeho priateľom, ktorý mu prišiel na pomoc. Môžeme sa užitočne zúčastňovať všetkých druhov činnosti, ktoré pripravujú náš vlastný zajtrajšok, alebo zajtrajší deň, spoločný pre všetkých, čo závisí od našich schopností:”Uvedomelá bytosť”, veľkosťou nie väčšia ako malíček sa nachádza v centre nášho “ja”, je to Pán minulosti aj prítomnosti… On je dnes a bude aj zajtra – hovorí Katha Upanišada (IV. 12,13). Jednako musíme prejsť množstvom zážitkov a neustále, nakoľko je to v našich silách, porovnávať ich so skutočnosťou skôr, než môžeme pochopiť, do akej miery sú tieto sny snami. Jestvujú dokonca niektoré druhy zotročenia, ktoré nemožno zničiť tu do tých čias, pokiaľ sme ich nezničili tam.

Takto je otázka činnosti úzko spätá s otázkou spojenia, integrácie. Táto integrácia je o to viac nevyhnutná, preto, že keď už nemáme telo, t.j. keď  sa predpokladá, že sme mŕtvi, tieto fragmenty už nemôžu telu pribehnúť na pomoc, pretože sa vrátili doňho ako do útočišťa. Ak nie sú integrované (okolo psychického), možno budú musieť prejsť mnohými nepríjemnosťami. Tu sú zrejme pramene všetkých našich príbehov o pekle, ktoré – nikdy nie je zbytočné zopakovať si to – majú vzťah len k nižším častiam našej povahy.

Pretože nižšie roviny (hlavne nižšie Vitálne, ktorému zodpovedá oblasť pupka a pohlavné centrum a ktoré sa prirodzene najťažšie poddáva integrácii) sú obývané dravými a nenásytnými silami. Jeden mladý život, ktorý predčasne umrel a prišiel k svojmu priateľovi vtedy, keď tento spal, aby mu povedal, čo sa s ním stalo cestou, povedal: “Hneď za naším svetom niet ani zákona, ani poriadku”. Ako vidíme, vyjadril sa o pekle s naozaj anglickou lakoničnosťou a doložil: “So mnou bolo svetlo matky (Učiteľa) a ja som prešiel cez toto všetko”. Pretože podobné zážitky sú charakteristické pre mnoho smrtí, treba povedať, že stretnutie priateľov prebiehalo v tých veľkolepých kvitnúcich záhradách, ktoré možno nájsť v najvyšších vitálnych sférach (ktorým zodpovedá srdcové centrum) a ktoré tvoria niektoré tzv. “raje” z nespočetného množstva rajov druhého sveta. V skutočnosti sú rajmi iného systému.

Obyčajne človek zbavený tela tam pobudne tak dlho ako chce. Keď sa toho dostatočne nasýtil, jeho duša odchádza na miesto skutočného pokoja, do prvotného Svetla a čaká tam na svoj čas, aby sa mohla vrátiť na zem. Hovoriť, že sa človek vyberá do “večného pekla” je veľký nezmysel. Ako sa môže duša, ktorá je čistým Svetlom, stať zajatcom týchto nižších vibrácií? Je to to isté, ako keby sme povedali, že “infra” vládne nad “ultra”. Svoj ide k svojmu vždy a všade, či na tejto strane alebo na tamtej. A čo iné môže byť večné, opravdivé, ak nie duša, ak nie radosť ? Keby jestvovalo nekonečné peklo s veľkým P, mohol by byť len príbytok večnej blaženosti – hovoril Šri Aurobindo – pretože Boh – to je radosť a nejestvuje iná večnosť okrem večnosti Jeho blaženosti.

Takým spôsobom, podľa toho ako sa naša bytosť integruje okolo psychického, prechádza od pasívneho spánku k aktívnemu, ak vôbec možno ešte hovoriť o spánku, a od mučivého smrteľného zápasu – k zaujímavému cestovaniu, alebo k inej forme práce. No aj tu jestvujú najrôznejšie stupne, závislé na šírke nášho vedomia, od ohraničených činov, ktoré nevybočujú z rámca úplného okruhu živých alebo mŕtvych osôb alebo svetov, ktoré sú nám známe a blízke, až po činy kozmických rozmerov tých nemnohých veľkých bytostí, psychologické ktorých ovládlo v určitom zmysle nekonečné sféry vedomia tých, ktorí chránia svet svojim tichým svetlom. Na záver týchto krátkych všeobecných poznámok, ktoré v najlepšom prípade môžu poslúžiť hľadajúcemu ako ukazovatele cesty, uvedieme ešte posledné pozorovanie. Týka sa predtúch. Znova treba zdôrazniť, že už len fakt, že máme Predtuchu o nejakej udalosti, svedčí o tom, že udalosť existuje na niektorej rovine skôr, ako sa odohrá tu, ona neprichádza z ničoho.

Sme veľmi presní pri 103 skúmaní fyzickej reality, zatiaľ čo s javmi nefyzických svetov zaobchádzame dosť zvláštne, ako keby boli nesúvislé a neisté, možno preto, že neistota je v samotnom našom rozume. Predsa po získaní skúseností zisťujeme, že všetko má zmysel, aj keď to nepostrehneme hneď. Podľa toho, ako vystupujeme po stupnici vedomia, okrem zvýšenia intenzity a frekvencie žiarenia zrýchľuje sa aj čas, ako keby pokrýval širší priestor, alebo sa zmocňoval vzdialenejších udalostí (ako v budúcnosti, tak aj v minulosti). Na konci tohto vystupovania vyjdeme do nehybného Svetla, kde je už prítomné všetko.

Preto pozorujeme, že pozemské uskutočnenie našej predtuchy prebieha skôr alebo neskôr v čase v závislosti od toho, na akej rovine vedomia bolo naše videnie. Napr.: keď pozorujeme udalosť v jemnom fyzickom, vo svete, ktorý hraničí s našim, pozemská transkripcia tejto udalosti nasleduje ihneď o niekoľko hodín, alebo o jeden deň. Vidíme nešťastnú udalosť a na druhý deň sa nám stane. Pritom videnie býva veľmi presné do najmenších detailov. Čím vyššie vystupujeme po stupnici vedomia, tým časovo ďalej je uskutočnenie udalostí ako predmetu nášho videnia a tým sa zorný uhol tohto videnia stáva všeobecnejším, podrobnosti jeho uskutočnenia nie sú už také zreteľné, ako keby samotná udalosť ako nevyhnutná (za podmienky, že naše videnie je v dostatočnej miere zbavené egoizmu) mala “zásobu neurčitosti” v detailoch svojho uskutočnenia.

Touto zásobou neurčitosti sa do určitej miery vysvetľujú tie zmeny a deformácie, ktoré utrpí najvyššia pravda, zostupujúc od roviny k rovine až po pozemské uskutočnenie. Z toho možno vyvodiť mnoho zaujímavých záverov, medzi iným ten, že čím sme uvedomelejší na zemi, alebo čím vyššie môžeme vystupovať po stupnici vedomia, približujúc sa k Prvobytnému, tým bližšie k Prvobytnému približujeme zem, odstraňujúc determinujúce vplyvy (predurčenosť) medzi rovinami, ktoré vyvolávajú deformácie. To môže mať veľmi vážne následky nielen pre nás samotných, pre usmerňovanie vlastného života a jeho zmenenia, ale v globále – pre zmenenie (pretvorenie) sveta. O slobode vôle a determinácii bolo mnoho napísané, no tento problém sa nerozoberal v patričnom rakurze.

Niet protikladu medzi slobodou vôle a predurčenosťou, jestvuje sloboda a mnoho predurčení. Sme, ako hovorí Šrí Aurobindo, podriadení celému radu “navzájom determinovaných predurčení” – fyzickému, vitálnemu, mentálnemu a vyšším, pričom predurčenie konkrétnej roviny je schopné zmeniť, alebo odstrániť predurčenie nižšej roviny, ktorá nasleduje bezprostredne za ňou. Napr. u človeka, ktorému bolo dané dobré zdravie a dlhý život, vitálne predurčenie “jeho” vášní a psychické poruchy môžu silne vplývať ako na zdravie, tak na dĺžku jeho života, no toto vitálne predurčenie môže byť následne zmenené predurčením mentálnym – silou vôle človeka, alebo jeho ideálom. No toto môže byť zmenené vyšším zákonom, zákonom psychického atď.. Sloboda – to je posúvanie sa k vyšším rovinám.

Toto sa vzťahuje aj na zem, pretože tie isté sily hýbu aj individuálnym aj sociálnym a ak my, ktorí predstavujeme priesečník všetkých týchto predurčení v hmote, sme schopní vystúpiť na vyššiu rovinu, tak tým automaticky napomáhame tomu, že sa zem dvíha k väčšej slobode do tých čias, pokiaľ nepríde deň, keď s pomocou pionierov evolúcie dokážeme vystúpiť k supramentálnej rovine, ktorá zmení skutočný osud sveta tak radikálne, ako kedysi v treťohorách zmenil Jeho osud Rozum. A na konci – ak koniec existuje – zem pravdepodobne dosiahne najvyššie predurčenie, ktorým je najvyššia Sloboda a absolútne naplnenie a dovŕšenie. Prostredníctvom našej práce na vedomí každý z nás odporuje fatálnostiam, ktoré obklopujú náš svet. My sme soľ zemskej slobody. Pretože evolúcia vedomia má význam pre celú Zem.

Putovanie vedomia ŠRÍ AUROBINDO

Reklamy