clanok_foto_88Čo máte na mysli pod rôznymi úrovňami nevedomia ?

Ako zrejme viete, v spánku ustavične prechádzame rôznymi fázami bezsenného spánku a snívania. Podobne sa väčšina ľudí aj v bdelom stave nachádza len v stave bežného alebo hlbokého nevedomia. Pod bežným nevedomím myslím stav stotožnenia sa so svojimi myšlienkovými procesmi a emóciami, s reakciami, túžbami a averziami. Je to bežný stav, v ktorom sa nachádza väčšina ľudí. V tomto stave vás ovláda egoická myseľ a neuvedomujete si bytie. Nie je to stav akútneho nešťastia alebo bolesti, ale takmer neustálej miernej nespokojnosti, nevôle, nudy alebo nervozity, ktoré sú prítomné v pozadí. Pravdepodobne si ich ani neuvedomujete, pretože sú súčasťou „normálneho” života. Rovnako ako si neuvedomujete neprestajný šum v pozadí, napríklad hučanie ventilácie, až kým neustane. Keď zrazu prestane, pocítite úľavu. Mnohí ľudia používajú alkohol, drogy, sex, jedlo, prácu, televíziu, či dokonca nakupovanie ako anestetikum pri svojich podvedomých pokusoch zbaviť sa tejto základnej nespokojnosti. V takomto prípade sa činnosť, ktorá môže byť veľmi príjemná, pokiaľ sa jej venujete s mierou, stáva nutkavou a návykovou, a vedie len ku krátkodobým a dočasným pocitom úľavy.

Nespokojnosť bežného nevedomia sa tak zmení na bolesť hlbokého nevedomia – stav akútneho nešťastia a utrpenia – keď sa vám nedarí, keď je ohrozené vaše ego, alebo keď vás životná situácia postaví pred zásadnú výzvu, hrozbu, stratu, skutočnú či imaginárnu, alebo pred konflikt vo vzťahu. Je to intenzívnejšia verzia bežného nevedomia, ktorá sa od neho líši iba svojou intenzitou.

V stave bežného nevedomia, váš navyknutý odpor voči tomu, čo je, a popieranie toho, čo je, plodí nespokojnosť a pocit nešťastia, ktorý väčšina ľudí prijíma ako súčasť bežného života. Ak sa tento odpor zintenzívni prostredníctvom nejakej výzvy alebo ohrozenia ega, prináša negativitu v podobe hnevu, akútneho strachu, agresivity, depresie a podobne. V stave hlbokého nevedomia sa často aktivuje vaše telo bolesti a vy sa s ním stotožníte. Fyzické násilie by nebolo možné bez hlbokého nevedomia. Ľahko môže vzniknúť kedykoľvek všade tam, kde skupina ľudí, alebo dokonca celý národ, vytvorí kolektívne negatívne energetické pole.

Najlepším indikátorom toho, v akej fáze nevedomia sa nachádzate, je spôsob, akým riešite životné výzvy. Pri výzvach má nevedomý človek tendenciu stať sa ešte nevedomejším a vedomý človek má sklon byť intenzívne bdelý. Výzvu môžete využiť a prebudiť sa, alebo sa ňou môžete dať vtiahnuť do ešte hlbšieho spánku. Vtedy sa sen bežného nevedomia premení na nočnú moru.

Ak nie ste schopní zotrvať v prítomnosti za normálnych okolností, napríklad, keď sedíte sami v izbe, prechádzate sa po lese alebo niekoho počúvate, potom určite nebudete schopní udržať si vedomú prítomnosť, ani keď sa niečo pokazí, keď budete musieť čeliť nepriateľským ľudom či zložitým situáciám, ktoré prinášajú stratu alebo hrozbu straty. Necháte sa ovládnuť emóciami, ktoré vždy pramenia v strachu, a tie vás stiahnu do hlbokého nevedomia. Tieto výzvy sú pre vás skúškami. Spôsob, akým sa s nimi vyrovnáte, ukáže vám, aj ostatným okolo vás, kde sa, pokiaľ ide o vedomie, práve nachádzate. Nezistíte to podľa toho, ako dlho vydržíte sedieť so zatvorenými očami, alebo aké máte vízie. Do života a do bežných situácií, keď všetko ide pomerne hladko, je preto dôležité vniesť viac vedomia. Takýmto spôsobom sa zlepšuje vaša schopnosť sústrediť sa na prítomnosť. To vo vás a okolo vás vytvára pole energie s vysokou vibračnou frekvenciou. Nevedomosť, negativita, nesúlad či násilie nemôže vstúpiť do tohto poľa, neprežije v ňom, rovnako ako tma neprežije v prítomnosti svetla.

Keď sa naučíte byť svedkom vlastných myšlienok a emócií, čo je nutnou súčasťou vedomej pozornosti, budete možno prekvapení, keď si prvý raz uvedomíte „statické” bežné nevedomie a pochopíte, ako zriedkavo (ak vôbec), ste skutočne spokojní sami so sebou. Na úrovni mysle sa stretnete so silným odporom v podobe odsúdenia, nespokojnosti, mentálnych projekcií, ktoré vás budú vzďaľovať od prítomného okamihu. Na úrovni emócií budete cítiť nespokojnosť, napätie, nudu, nervozitu. Všetko sú to aspekty mysle v jej zvyčajnom nastavení odporu.

ČO HĽADAJÚ ?

Carl Jung sa v jednej zo svojich kníh zmieňuje o konverzácii, ktorú viedol s istým indiánskym náčelníkom. Ten tvrdil, že väčšina belochov má napätú tvár, upretý pohľad a kruté správanie. Povedal: „Stále niečo hľadajú. Čo hľadajú ?  Belosi stále niečo chcú. Stále sú nepokojní a nespokojní. My nevieme, čo chcú. Máme dojem, že sú šialení.”

Neustála nespokojnosť sa, samozrejme, objavila dávno pred vznikom západnej priemyselnej civilizácie, ale v západnej civilizácii, ktorá dnes zaberá takmer celý svet, vrátane väčšiny východu, sa prejavuje v dosiaľ nevídanej akútnej forme. Existovala už za čias Ježiša a aj šesťsto rokov predtým, za čias Budhu, ba ešte oveľa skôr. „Prečo ste stále takí ustarostení ?” Pýtal sa Ježiš svojich učeníkov. „Dokáže vám úzkostná myšlienka pridať čo i len deň života ?” Budha učil, že koreňom utrpenia je naša neustále chcenie a žiadostivosť.

Odpor k prítomnému okamihu je vnútorne spätý so stratou vedomia prítomnosti a tvorí základ našej odľudštenej priemyselnej civilizácie. Mimochodom, aj Freud si uvedomoval existenciu tejto vnútornej nespokojnosti, o ktorej písal v knihe Nespokojnosť v kultúre (Das Unbehagen in der Kultur, 1930), ale nedopracoval sa ku skutočnému koreňu tejto nespokojnosti, ani si neuvedomil, že je možné sa z nej vymaniť. Táto kolektívna dysfunkcia vytvorila veľmi nešťastnú a zvlášť krutú civilizáciu, ktorá sa stala hrozbou nielen sama sebe, ale aj životu na Zemi.

ROZPÚŠŤANIE BEŽNÉHO NEVEDOMIA

Ako sa teda môžeme oslobodiť od tohto nešťastia ? Uvedomte si ho. Pozorujte rôzne spôsoby, akými vo vás nepotrebnými úsudkami, odporom k tomu, čo je a popieraním prítomnosti vzrastá nespokojnosť a napätie. Všetko nevedomé sa rozplynie, ak na to namierime svetlo vedomia. Ak sa raz naučíte, ako nechať bežné nevedomie rozplynúť sa, svetlo vašej vedomej prítomnosti bude žiariť jasne a omnoho ľahšie sa dokážete vysporiadať s hlbokým nevedomím, keď vás vtiahne do svojho gravitačného poľa. Spočiatku však môže byť ťažké rozpoznať bežné nevedomie práve preto, lebo je také normálne.

Navyknite si pozorovať sa a monitorovať svoj mentálny a emocionálny stav. „Cítim sa v tejto chvíli spokojne ?”, to je dobrá otázka, ktorú by si človek mal často klásť. Môžete sa spýtať aj takto: „Čo sa vo mne práve teraz deje ?” Zaujímajte sa o to, čo sa odohráva vo vašom vnútri aspoň tak, ako sa zaujímate o to, čo sa robí vonku. Pokiaľ “si upracete” svoje vnútro, aj vonkajšok sa mu prispôsobí. Primárna realita je vo vašom vnútri, sekundárna je vo vonkajšom svete. Na tieto otázky však neodpovedajte okamžite. Sústreďte svoju pozornosť dovnútra. Aké myšlienky vytvára vaša myseľ ?  Čo cítite ?  Namierte svoju pozornosť na telo. Cítite nejaké napätie ?  Ak áno, usilujte sa zistiť, akým spôsobom bránite životu – tým, že popierate prítomný okamih. Je množstvo spôsobov, ako ľudia nevedomky odporujú prítomnému okamihu. Uvediem niekoľko príkladov. Praxou sa vaša schopnosť sebapozorovania a monitorovania vášho vnútorného stavu vyostrí.

 Z knihy SILA PRÍTOMNÉHO OKAMIHU , PRÍRUČKA DUCHOVNÉHO OSVIETENIA  Eckhart Tolle