Najprv musíte pochopiť, čo sa myslí bdelým vedomím. Keď sa prechádzate, uvedomujete si veľa vecí: obchody, ľudí, dopravu, všetko okolo. Uvedomujete si veľa vecí okrem jednej, a tou ste vy sami. Neuvedomujete si sami seba! Toto vedomie “ja” volal Gurdijev sebauvedomovaním.

Gurdiev hovorí: “Vždy, nech ste kdekoľvek, uvedomujte si seba.”  Nech robíte čokoľvek, neprestávajte vnútri robiť jednu vec, stále si uvedomujte, že to robíte vy sami – keď jete, prechádzate sa, počúvate, hovoríte…

… Keď sa hneváte, od okamihu, keď sa hnev objaví, uvedomujte si, že sa hneváte. Toto stále pripomínanie si “ja” vo vás vytvára veľmi jemnú energiu.

Vaša bytosť sa začína kryštalizovať. V bežnom stave ste len beztvarým vrecom – len zmesou mnohého bez akéhokoľvek stredu, davom ktorý nemá vodcu a ktorý sa stále mení a prelieva. Vodcu z vás robí bdelé vedomie.  No keď hovorím vodca, nemám na mysli dozorcu. Keď hovorím buďte vodcom, mám na mysli, aby ste sa stali prítomnosťou, neustálou prítomnosťou. Nech robíte čokoľvek, neustále si uvedomujte, že ‘ste’.

Tento prostý pocit samého seba, to, že človek ‘je’, vytvára “stred”. Stred ticha, kľudu, stred vnútorného majstrovstva. Je to vnútorná sila.

A keď hovorím vnútorná sila, myslím to doslova. Preto hovoria budhisti o ohni vedomia, lebo je to oheň. Keď začnete byť bdelí, začnete v sebe cítiť novú energiu, nový oheň, nový život. A len vďaka tomuto novému životu, tejto novej sile, novej energii, sa rozpustí mnoho vecí, ktoré vás ovládali. Už nemusíte s nimi bojovať. Musíte bojovať so zlosťou, svojou lakomosťou a sexom, lebo ste slabí. V skutočnosti zlosť, lakomosť, ani sex nie sú problémom, problémom je slabosť. Len čo sa vnútorne posilníte, len čo získate pocit vnútornej prítomnosti, toho, že ste, skoncentrujú sa vaše energie a skryštalizujú v jednom bode a zrodí sa “Ja”. Pamätajte, že sa zrodí “Ja”, nie ego (“ja”). Ego je falošný pocit “Ja”. Aj keď žiadne “Ja” nemáte, stále veríte, že ho máte, že ním ste – to je ego.

Maulungpútra, hľadajúci pravdu, prišiel raz za Buddhom, ktorý sa ho spýtal: “Čo hľadáš?” Maulungpútra odvetil: “Hľadám seba. Pomôž mi.” Buddha ho požiadal, aby mu sľúbil, že urobí všetko, čo mu povie. Maulungpútra sa dal do plaču a povedal: “Ako to môžem sľúbiť? Ja ešte neexistujem, nemám žiadne Ja, ktoré môže sľúbiť. Môžem len povedať, že sa budem snažiť.” Buddha odpovedal: “Maulungpútra, keby si mi dal svoj sľub, vedel by som, že nie si skutočný hľadajúci ‘Ja’, lebo taký musí vedieť, že jeho ‘Ja’ ešte nejestvuje. Keď ‘Ja’ existuje potreba hľadania nevzniká, ego sa rozplynulo.”

Ego je falošná predstava niečoho, čo vôbec nejestvuje. “Ja” znamená stred, ktorý môže dávať sľuby. Tento stred je vytváraný neustálou, trvalou bdelosťou.

Vždy si uvedomujete, čo robíte – že sedíte, že idete spať, že prichádza spánok, že zaspávate. Snažte sa byť bdelo vedomí v každom okamihu a pocítite, že sa vo vás rodí stred. Všetko sa odteraz vzťahuje k tomuto stredu. Zvyčajne stred nemáme. No niekedy sa v strede cítime, hlavne vo chvíľach, keď nás k bdelosti vedú okolnosti. Keď zrazu nastane nebezpečná situácia, začnete v sebe vnímať stred, lebo v nebezpečenstve sa stávate bdelými. Keď vás chce niekto zabiť, nemôžete v tej chvíli rozmýšľať. Nemôžete byť bez bdelého vedomia. Všetka vaša energia sa skoncentruje do stredu a daná chvíľa znehybnie. Nemôžete ísť do minulosti ani do budúcnosti, prítomný okamih sa stáva všetkým. A vtedy si neuvedomujete len vraha, začnete si uvedomovať aj seba. V tej chvíli začnete v sebe vnímať stred.

Preto majú nebezpečné športy svoju príťažlivosť. Spýtajte sa niekoho, kto stúpal na vrchol Mount Everestu. Keď naň po prvý raz vystúpil Hillary, musel v sebe náhle cítiť stred. A ak bol niekto po prvý raz na mesiaci, musel cítiť to isté, náhly stred. Preto má nebezpečenstvo pôvab. Vediete auto, idete čoraz rýchlejšie, až sa rýchlosť stane nebezpečnou. Potom už nemôžete rozmýšľať, myšlienky sa zastavia. Nemôžete snívať, nemôžete si predstavovať. Prítomnosť znehybnie. V takej nebezpečnej chvíli, keď každú sekundu môže prísť smrť, si v seba zrazu začnete uvedomovať stred. Nebezpečenstvo má pôvab len preto, že sa vďaka nemu občas cítite v strede.

Nietzsche niekde vyhlasuje, že vojny musia pokračovať, lebo len vo vojne býva vnímané “Ja”, stred, lebo vojna je nebezpečná. A len čo začne byť smrť reálna, keď je blízko, život sa stane intenzívnym a vy ste v strede. Kedykoľvek si uvedomujete sami seba, spočívate vo svojom strede. Ak je to len vplyvom okolností, potom vo chvíli, keď sa situácia zmení, stred sa rozplynie. Nesmie to preto byť len vplyvom okolností, musí to nastať zvnútra. Preto sa snažte byť bdelí pri každej bežnej činnosti. Skúste si to pri sedení na stoličke – uvedomujte si toho, kto sedí. Zatvorte oči, ponorte sa do hĺbky a vnímajte sami seba.

Eugen Herrigel/22/ študoval u zenového majstra. Tri roky študoval lukostreľbu, až sa v nej stal majstrom. Dosiahol stopercentnú presnosť, no majster mu aj tak stále hovoril: “Počínaš si dobre, ale to nestačí.” “Strieľam predsa na sto percent presne”, odpovedal Herrigel, “čo ešte očakávate? Ako môžem ísť ešte ďalej?” Hovorí sa, že zenový majster odvetil: “Nezaujíma ma tvoja streľba a presnosť, zaujímaš ma ty. Keď šíp opúšťa tvoj luk, neuvedomuješ si sám seba. Keď napínaš luk, musíš napínať aj svoje vedomie. Nevadí, keď minieš vonkajší terč, nesmieš však minúť vnútorný terč, a to ty robíš.” Pre západnú myseľ je ťažké si to predstaviť. Vyzerá to ako nezmysel. Onedlho začal byť Herrigel rozčarovaný a jedného dňa povedal: “Je to nemožné.
Keď na niečo mierite, musíte myslieť len na cieľ a na terč a na všetko ostatné
zabudnúť.”

Zenový majster ho však stále nútil, aby vytvoril druhý cieľ vnútri, že šíp musí mať dva hroty a musí mieriť na vonkajší aj vnútorný cieľ – na “Ja”. Herrigel vyhlásil: “Odchádzam. Pripadá mi to nemožné. Nedá sa to splniť.” V ten deň, keď s rozhodol odísť, prišiel sa s majstrom rozlúčiť, no majster práve vyučoval niekoho iného. Tak si sadol a pozeral. Videl ako majster mieri, a zrazu si začal uvedomovať jeho vedomie s dvoma hrotmi. Herrigel bol s majstrom tri roky a staral sa len o vlastný výkon a nikdy si príliš nevšímal toho muža, to, čo robil. Teraz si to uvedomil. Spontánne prišiel k majstrovi, vzal luk zamieril na terč a vypustil šíp. A majster povedal: “Výborne! Po prvý raz si to zvládol. Som šťastný.”

Čo zvládol? Po prvý raz bol vo svojom strede. Bol tam cieľ, ale aj on – prítomný. Preto nech robíte čokoľvek, nemusí to byť práve lukostreľba, vždy buďte ako s dvoma hrotmi – nezabúdajte na to, čo sa deje vonku, ale ani na to, čo sa odohráva vnútri.

Lin-ťi/23/ raz prednášal, keď sa ho ktosi spýtal: “Odpovedzte mi len na jedinú otázku: ‘Kto som?'”. Celá sála stíchla. Lin-ťi zišiel z pódia, prišiel k pýtajúcemu sa, pozrel mu do očí a povedal: “Mňa sa nepýtaj. Ponor sa hlboko do vnútra a zisti, kto sa to pýta, nájdi zdroj svojej otázky.” Hovorí sa, že muž zatvoril oči, stíchol a zrazu bol osvietený. Otvoril oči, zasmial sa, dotkol sa majstrových nôh a povedal: “Dali ste mi odpoveď. Kládol som tú otázku každému a dostal som veľa odpovedí. Nič z nich sa nepotvrdilo, až vy ste mi dali odpoveď.”

Čo sa stalo?

Muž zatvoril oči a uviedol sa do stredu. Zrazu bol v strede, zrazu si uvedomil najvnútornejšie jadro. Toto jadro treba objaviť a bdelé vedomie je metódou na jeho objavenie. Čím viac ste nevedomí, tým ďalej ste sami od seba. Čím ste viac bdelo vedomí, tým bližšie sa dostávate k sebe. Ak je bdelosť vedomia dokonalá, ste v strede, keď je slabá, ste na okraji a stred je celkom zabudnutý. To sú dve cesty, ktorými sa môžete vydať.

Môžete ísť preč od stredu, vtedy mierite k stavu nevedomia – napríklad, keď sa dívate na film alebo počúvate hudbu, ale aj keď čítate Bhagavadgítu, Bibliu či Korán a zabudnete na seba.

Nech robíte čokoľvek, keď si dokážete na seba spomenúť, blížite sa k stredu. Jedného dňa sa náhle ocitnete v strede. Máte energiu. Tá energia je ohňom. Celý život, celá existencia je energiou, ohňom. Dnes by ju možno nazvali elektrinou. Konajte bdelo. Je to dlhá a namáhavá cesta a je ťažké byť bdelý čo i len na sekundu, lebo myseľ sa neustále túla. Nie je to však nemožné. Je to náročné, ťažké, ale nie nemožné. Je to dostupné každému. Treba len úsilie, maximálne úsilie. Nič by sa nemalo vynechať, nič by nemalo zostať nepreskúmané. Bdelému vedomiu by ste mali obetovať úplne všetko. Až vtedy objavíte vnútorný plameň. Je tam.

Keby niekto hľadal, v čom sa zhodujú všetky náboženstvá, ktoré kedy existovali či budú existovať, našiel by jediné – bdelé vedomie.

Ježiš rozpráva príbeh.

Pán veľkého domu odchádzal a povedal svojim sluhom, aby boli neustále bdelí, lebo sa môže kedykoľvek vrátiť. Musia byť preto bdelí dvadsaťštyri hodín denne. Pán sa môže vrátiť kedykoľvek! Keď je stanovený nejaký pevný okamih, môžete spať. Môžete robiť čokoľvek a byť bdelí len v danú dobu. Pán však povedal, že sa môže vrátiť kedykoľvek, musia preto bdieť vo dne v noci.

To je podobenstvo života. Človek musí byť bdelý nepretržite. Nevie, kedy nastane náhla udalosť. Môže urobiť len jediné – byť bdelý a čakať.

Bdelé vedomie je technikou, ako sa uviesť do stredu, ako dosiahnuť vnútorný oheň. Je tam, skrýva sa, no možno ho objaviť. A len až ho objavíme, budeme spôsobilí vstúpiť do chrámu, skôr nie.

Môžeme sa však klamať pomocou symbolov. Symboly majú poukazovať na hlbšie skutočnosti. Je však možné ich zneužiť, aby sme oklamali sami seba. Môžeme páliť kadidlo, uctievať vonkajšie predmety a cítiť sa spokojne, lebo sme niečo vykonali. Môžeme sa cítiť zbožne bez toho, aby sme sa zbožnými stali. Práve to sa deje. Ľudia si myslia, že sú zbožní len preto, že bez vnútorného ohňa uctievajú vonkajšie symboly. Idete po ulici a nie ste schopní urobiť pár krokov bez toho, aby ste sa nestali nevedomými. Stále znova na seba zabúdate. Zahľadíte sa do výkladu a zabudnete na seba. Niekto okolo vás prechádza, vy sa naňho pozriete a zabudnete na seba. Snažte sa, aj keď spočiatku budete neúspešní. Budete zlyhávať znova a znova, ale aj vaše neúspechy vám budú nápomocné. Môžu vám ukázať, akí ste nevedomí.

Keď si uvedomíte, že ste nevedomí, už ste dosiahli určité bdelé vedomie. Len čo si blázon uvedomí, že je blázon, vydáva sa na cestu k zdravému rozumu.

Z knihy Osho: Bdelé vedomie