Utrpenie je stavom nevedomia. Trpíme, lebo si neuvedomujeme čo robíme, o čom premýšľame, čo cítime, a preto si v každom okamihu odporujeme. Naše činy idú jedným smerom, myslenie druhým a pocity sú opäť niekde inde. Rozpadáme sa, sme stále viac a viac roztrieštení. A to je utrpenie – strata integrity, strata jednoty. Celkom sme stratili stred, máme len okraje. A život, ktorý nie je harmonický, bude utrpením, balvanom, ktorý treba nejako niesť. V najlepšom prípade môže človek túto bolesť zmierniť. Liekov proti bolesti sú tisíce. Nie sú to len drogy a alkohol, aj takzvané náboženstvo funguje ako ópium. Ľudí omamuje. Všetky náboženstvá sú samozrejme proti drogám, lebo samy obchodujú na rovnakom trhu. Sú proti konkurencii. Keď budú ľudia brať ópium, asi nebudú pobožní. Nebudú mať potrebu byť pobožnými. Našli svoje ópium, tak prečo by sa mali starať o náboženstvo? Ópium je lacnejšie, je v ňom menej účasti. Ak ľudia fajčia marihuanu alebo berú LSD a iné chemicky pripravované drogy, prirodzene nebudú pobožní, lebo náboženstvo je veľmi primitívna droga. Preto sú všetky náboženstvá proti drogám. 

V skutočnosti nie sú proti drogám ako takým. Tým skutočným dôvodom je, že drogy sú konkurenciou. A ak zabránite ľuďom, aby užívali drogy, potom zákonite padnú do pasce kňazom, lebo to bude jediná cesta, ktorá im ostane. Je to monopolizácia – na trhu zostane len ich “ópium” a všetko ostatné sa stane ilegálnym.

Ľudia žijú v utrpení. Vedú z neho len dve cesty: začať meditovať a stať sa pozornými, bdelými, bdelo vedomými. Je to drina. Vyžaduje to guráž. Druhou cestou je objaviť niečo, čo vás urobí ešte menej vedomými než ste, aby ste svoje živorenie necítili. Nájsť niečo, čo vás urobí celkom necitlivými, nejakú omamnú látku, nejaký liek proti bolesti, ktorý vás urobí takými bezvedomými, že budete môcť do svojho bezvedomia utiecť a celkom zabudnúť na svoje úzkosti, muky a bezvýznamnosť.

Táto druhá cesta nie je skutočnou cestou. Urobí vaše utrpenie len o niečo príjemnejším, o niečo znesiteľnejším a ľahším, ale nepomôže vám – netransformuje vás. K jedinej transformácii dochádza prostredníctvom meditácie, lebo meditácia je jedinou metódou, ktorá vás urobí bdelými.

Pre mňa je meditácia jediným pravým náboženstvom. Všetko ostatné je podfuk. Existujú rôzne značky “ópia” – kresťanstvo, hinduizmus, islam, džinizmus, budhizmus – sú to však len rôzne značky. Nádoba je odlišná, ale obsah rovnaký: všetky tieto “ópiá” vám pomáhajú nejako sa prispôsobiť utrpeniu.  Ja sa vás však snažím priviesť za utrpenie. Netreba sa mu prispôsobovať. Jestvuje možnosť celkom sa od neho oslobodiť. No táto cesta je trochu namáhavá. Je to výzva.  Musíte si začať pozorne uvedomovať svoje telo a to, čo s ním robíte.

Raz si prišiel kráľ vypočuť Budhov ranný príhovor. Sedel priamo pred Budhom a stále hýbal palcom na nohe. Buddha prestal rozprávať a pozrel na kráľov palec. Keď sa naň pozrel, kráľ ním prestal hýbať. Budha sa ho spýtal: “Prečo to robíš?” Kráľ odvetil: “Keď si prestal hovoriť a pozrel sa na môj palec, len vtedy som si uvedomil, čo robím. Ináč som si toho nebol vedomý.”

Budha povedal: “Je to tvoj palec a nie si si ho vedomý? Potom môžeš aj zabiť človeka a nebyť si toho vedomý!”

A práve takto boli zavraždení ľudia a vrah si nebol ničoho vedomý. Veľa vrahov na súde celkom poprelo, že by vraždili. Najprv sa myslelo, že jednoducho klamú, ale najnovšie sa zistilo, že nie. Zabíjali v stave bez vedomia. Boli v tej chvíli takí rozzúrení, takí nahnevaní, že boli posadnutí svojím hnevom. A keď ste rozzúrení, začne vaše telo do krvi vylučovať určité omamné látky. Zúriť znamená byť dočasne šialený. A človek na to celkom zabudne, lebo nebol ani trochu vedomý. Takto sa ľudia zamilovávajú, zabíjajú, páchajú samovraždy, konajú všetko možné.

Prvým krokom k bdelému vedomiu je pozorovanie svojho tela. Pomaly, pomaličky si človek začne uvedomovať každé svoje gesto, každý svoj pohyb. A ako si ich začne uvedomovať, začne sa diať niečo zázračné: veľa vecí, ktoré ste predtým robili, jednoducho zmizne. Vaše telo sa viac uvoľní, zharmonizuje, začne v ňom prevládať hlboký mier, pulzovať jemná hudba.

Potom to isté treba urobiť s myšlienkami – začnite si uvedomovať svoje myšlienky. Sú jemnejšie než telo a samozrejme aj nebezpečnejšie. Len čo si začnete uvedomovať myšlienky, budete prekvapení, čo sa vnútri vás deje. Ak si budete zapisovať všetko, čo sa vo vás v každom okamihu odohráva, čaká vás veľké prekvapenie.

Nebudete tomu ani veriť: “Toto sa deje v mojom vnútri?” Píšte len desať minút. Zatvorte okná i dvere, zamknite sa, aby nikto nemohol vstúpiť a mohli ste byť celkom úprimní. Zapáľte si aj oheň, v ktorom budete môcť papier so svojimi poznámkami spáliť, aby sa to okrem vás nikto nedozvedel. A potom buďte celkom úprimní – píšte všetko, čo vás napadne. Nevysvetľujte to, nemeňte, ani neupravujte. Spíšte to na papier otvorene, napíšte to presne také, aké to je. Po desiatich minútach si to prečítajte – vnútri uvidíte šialenú myseľ! Neuvedomujete si, že celé toto šialenstvo vo vás neprestajne plynie ako spodný prúd. Ovplyvňuje všetko významné vo vašom živote. Má vplyv na všetko, čo robíte i čo nerobíte, ovplyvňuje úplne všetko. Váš život je jeho výsledkom! Preto treba tohto šialenca zmeniť. A zázrakom bdelého vedomia je, že nemusíte robiť nič iné, len si začať pozorne uvedomovať. Samotné pozorovanie ho zmení. Pomaly, pomaličky šialenec zmizne. Pomaly, pomaličky sa začnú myšlienky chovať podľa určitého vzoru: prestanú byť chaotické a začnú byť v súlade s vesmírom. Potom opäť zavládne hlboký mier.

A keď bude vaše telo a myseľ v kľude, uvidíte, že sa tiež zladili, že je medzi nimi most. Už nebežia každé iným smerom, necválajú na chrbtoch dvoch rôznych koní.

Po prvý raz nastane zhoda a táto zhoda vám nesmierne pomôže v práci na treťom kroku, ktorým je začať si uvedomovať svoje pocity, emócie, nálady. To je tá najjemnejšia a najťažšia vrstva. Po uvedomovaní si myšlienok, je to ďalší krok. Aby ste si začali uvedomovať svoje nálady, emócie a pocity, je potrebné ešte o čosi pozornejšie vedomie.

Len čo si budete uvedomovať svoje telo, myšlienky a emócie, spoja sa do jedného celku. A keď sú tieto tri jedným, keď fungujú v dokonalej zhode a hladko spolupracujú, môžete počuť hudbu všetkých troch – stal sa z nich orchester. Potom príde aj to štvrté. To nemôžete spôsobiť, to sa stane spontánne – je to dar (od) celku. Je to odmena pre tých, ktorí pozorujú telo, myseľ a emócie. Tým štvrtým je najvyššie vedomie, ktoré z človeka robí prebudeného. Začne si uvedomovať vlastné bdelé vedomie – to je tým štvrtým. To z človeka robí Budhu, prebudeného. A len keď sa človek takto prebudí, spozná, čo je blaženosť. Telo pozná rozkoš, myseľ pozná šťastie, srdce pozná radosť. To štvrté pozná blaženosť. Blaženosť je cieľom a bdelé vedomie je cestou k nemu.

Z knihy Osho: Bdelé vedomie (Kľúč k životu v rovnováhe)

Reklamy