Bdelosť je cestou k životu…

Buddha hovorí: “Bdelosť je cestou k životu.”

Žijeme len natoľko, nakoľko sme bdelo vedomí. Bdelé vedomie je rozdielom medzi životom a smrťou. Nie ste nažive len preto, že dýchate, že vám bije srdce. V nemocnici môžete byť fyziologicky udržiavaní pri živote bez akéhokoľvek vedomia. Vaše srdce bude stále biť, budete môcť dýchať. Môžete byť udržiavaní v takých podmienkach, že budete žiť roky – v zmysle dýchania, tlčúceho srdca a prúdiacej krvi. V súčasnosti sa v rozvinutých krajinách po celom svete dá nájsť veľa ľudí, ktorí v nemocniciach len vegetujú, lebo pokročilé technológie umožnili odložiť smrť na neurčito. Ak je toto život, potom môžete byť udržiavaní nažive. Lenže to nie je žiadny život. Len vegetovať, neznamená žiť. Buddhovia majú odlišnú definíciu. Ich definícia vychádza z bdelého vedomia. Nehovoria, že ste nažive lebo dýchate, nehovoria, že ste nažive, lebo vám v žilách prúdi krv. Hovoria že žijete, keď ste bdelí. S výnimkou prebudených teda v skutočnosti nežije nikto. Ste mŕtvoly – chodiace, hovoriace, konajúce – ste roboty.

Bdelosť je cestou k životu, hovorí Buddha. Staňte sa viac bdelými, stanete sa viac živými. Sám život je Bohom – nejestvuje žiadny iný. Preto Buddha hovorí o živote a o bdelom vedomí.

Život je cieľom a bdelé vedomie metódou, technikou, ako ho dosiahnuť. Hlupák spí. A pretože spia všetci, všetci sú hlupáci. Neurážajte sa. Fakty treba podať také, aké sú. Fungujete v spánku. Preto tápete, preto robíte veci, ktoré robiť nechcete. Robíte veci, o ktorých ste sa rozhodli, že sa ich nebudete dopúšťať. Robíte veci, o ktorých viete, že nie sú správne, a nerobíte veci, o ktorých viete, že správne sú.

Ako je to možné? Prečo nedokážete kráčať rovno? Prečo vždy skončíte na postranných cestičkách? Prečo sa stále ocitáte na rázcestí?

Jedného mladého muža s príjemným hlasom požiadali, aby sa zapojil do divadelnej hry, hoci sa snažil vyhovoriť, že v takých situáciách sa vždy cíti veľmi nesvoj. Uistili ho, že to bude veľmi ľahké, prednesie len jeden verš a odíde do zákulisia. Pri predstavení už na javisko vyšiel vyvedený z miery odevom, do ktorého ho navliekli. Pri pohľade na hrdinku v bielych šatách, ležiacu na záhradnej lavičke mu úplne povolili nervy, celkom domotal text a musel s hanbou ujsť.

Práve k tomuto dochádza. Pozorujte vlastný život – všetko čo robíte je také zmätené a mätúce. Nie je vo vás žiadna jasnosť, žiadna vnímavosť. Nie ste bdelí. Nedokážete vidieť, nedokážete počuť – máte samozrejme uši, takže môžete počuť, ale vnútri nie je nikto, kto by rozumel. Máte samozrejme oči, takže môžete vidieť, ale vnútri niet nikoho. Vaše oči teda vidia a vaše uši počujú, lenže ničomu nerozumiete. A pri každom kroku zakopnete, pri každom kroku urobíte niečo zle. A pritom stále veríte, že ste bdelí. Tú predstavu celkom odhoďte. Odhodiť ju predstavuje veľký skok, lebo len čo raz odvrhnete predstavu “som bdelý”, začnete pátrať a zháňať sa po spôsoboch a prostriedkoch, ako skutočne byť bdelý.

Preto to prvé, čo si musíte zapamätať je, že spíte, tvdo spíte. Moderná psychológia objavila niekoľko dôležitých skutočností. Hoci ide len o intelektuálne objavy, je to dobrý začiatok. Aj keď tieto objavy boli urobené intelektuálne, skôr či neskôr budú prežité v živote.

Veľkým priekopníkom bol Freud. Samozrejme nie buddhom, ale aj tak mužom mimoriadne významným. Bol totiž prvý, vďaka komu väčšia časť ľudstva prijala názor, že sa v človeku skrýva rozsiahle nevedomie. Vedomá myseľ tvorí len desatinu a nevedomá je deväťkrát väčšia. Jeho nasledovník, Jung, potom zašiel ešte o kúsok ďalej, o kúsok hlbšie, a objavil kolektívne nevedomie. Za individuálnym nevedomím sa nachádza nevedomie kolektívne. Teraz je potrebný niekto, kto by objavil ešte jednu vec – existenciu kozmického nevedomia. Ja dúfam, že skôr či neskôr k tomu súčasné psychologické výskumy dospejú. Kozmické nevedomie je tým, o čom hovorili buddhovia.

Môžeme teda hovoriť o vedomej mysli, ktorá je veľmi nestála, a ktorá vo vašej bytosti zaujíma len nepatrnú časť. Za ňou sa nachádza podvedomá myseľ – hmlistá, matná, môžete počuť jej šepot, ale nedokážete mu rozumieť. Podvedomá myseľ je vždy za vedomou mysľou a ťahá za jej nitky. Tretia v poradí je nevedomá myseľ, s ktorou sa stretávate len vo svojich snoch, alebo ak požijete nejakú drogu. Potom nasleduje kolektívna nevedomá myseľ. Na tú narazíte len vtedy, keď budete intenzívne skúmať svoju nevedomú myseľ – vtedy nájdete kolektívne nevedomie. A keď sa vydáte ešte ďalej, ešte hlbšie, dostanete sa ku kozmickému nevedomiu.

Kozmické nevedomie je prírodou. Kolektívne nevedomie je všetkými ľuďmi, ktorí kedy žili až do tohto okamihu. Je vašou súčasťou. Nevedomie je vaším individuálnym nevedomím, ktoré vo vás spoločnosť potlačila, a ktorému nebolo dovolené sa prejaviť.

Preto k vám v noci prichádza zadnými vrátkami vo vašich snoch. Vedomá myseľ – budem jej hovoriť takzvaná vedomá myseľ, lebo je len takzvaná, nepravá. Je taká nepatrná, je to len malá iskrička, ale aj keď je len malou iskričkou, je dôležitá, lebo obsahuje semienko. Semienka sú vždy malé, majú však obrovský potenciál. Teraz sa otvára nová dimenzia. Rovnako ako Freud otvoril dimenziu pod vedomím, Šrí Aurobindo/9/ otvoril dimenziu nad vedomím. Freud a Šrí Aurobindo sú najvýznamnejšími ľuďmi tohto storočia. Obaja sú intelektuáli, ani jeden z nich nie je prebudený (pozn. prekl. u Šrí Aurobinda s tým nemožno súhlasiť), ale obaja preukázali ľudstvu neoceniteľnú službu. Vďaka nim sme si na intelektuálnej úrovni uvedomili, že nie sme takí malí, ako sa javíme na povrchu. Uvedomili sme si, že povrch v sebe ukrýva obrovské hlbiny a výšiny. Freud išiel do hlbín, Šrí Aurobindo sa snažil preniknúť do výšin. Nad našou takzvanou vedomou mysľou sa nachádza skutočná vedomá myseľ. Tú dosiahnete len prostredníctvom meditácie. Keď sa k vašej obyčajnej vedomej mysli pripočíta meditácia, stane sa skutočnou vedomou mysľou.

Za skutočnou vedomou mysľou leží nadvedomá myseľ. Pri meditovaní zažívate len jej záblesky. Meditácia je stále ešte tápaním v temnote. Áno, niekoľko okien sa otvorí, ale znova a znova padáte späť. Nadvedomá myseľ znamená samadhi (osvietenie) – dosiahli ste krištáľovo jasné vnímanie, dosiahli ste integrované vedomie. Teraz už nemôžete klesnúť späť, integrované vedomie je vaše. Zostane s vami dokonca aj v spánku.

Za nadvedomím sa nachádza kolektívne nadvedomie. To je to, čomu náboženstvo hovorí boh. Za kolektívnym nadvedomím leží kozmické nadvedomie, ktoré presahuje dokonca aj bohov.

Buddha ho nazýval nirvána, Mahávíra/10/ kajvalja, hinduistickí mystici mókša. Vy mu môžete hovoriť Pravda. Toto je deväť stavov vašej bytosti. A vy žijete len v jej malom kútiku – v nepatrnej takzvanej vedomej mysli. Je to, akoby mal niekto palác, na ktorý celkom zabudol, začal žiť na verande a myslel si, že je to všetko čo má. Freud i Šrí Aurobindo sú intelektuálni obri, priekopníci, filozofi, obaja so skvelými myšlienkami. Namiesto toho, aby sa študenti učili filozofiu Bertranda Russela, Alfréda North Whiteheada, Martina Heideggera či Jeana-Paula Sartra/11/,bol by omnoho lepšie, keby sa učili viac o Šrí Aurobindovi, lebo on je najväčším filozofom tohto storočia. Akademický svet ho však celkom opomíňa, celkom ho ignoruje. Je to preto, že stačí čítať Šrí Aurobinda a pocítite, že nie ste vedomí. On sám ešte nie je buddhom, ale aj tak vás privedie do rozpakov.

Ak má pravdu, čo urobíte? Prečo neskúmate výšiny svojej bytosti? 

Freuda prijímali s veľkým odporom, ale nakoniec ho prijali. Šrí Aurobindo ešte prijatý nie je. Dokonca mu nikto neoponuje, jednoducho ho ignorujú. A príčina je zrejmá. Freud hovorí o niečom pod vami – to nie je také trápne. Môžete sa cítiť dobre, lebo viete, že ste vedomí a pod vaším vedomím je podvedomie, nevedomie a kolektívne nevedomie. Tieto stavy sa nachádzajú pod vami, vy ste na vrchole, môžete sa cítiť skvelo. Ak však budete študovať Šrí Aurobinda, budete sa cítiť nepríjemne, dotknuto, lebo existujú vyššie stavy než ten váš – a ľudské ego nikdy nechce prijať, že existuje niečo vyššie než ono. Človek chce veriť, že je vrcholom, špičkou, Gaurišankarom/12/, Everestom – že nie je nič, čo by bolo vyššie než on. Je to dobrý pocit. Keď popierate vlastné kráľovstvo, vlastné výšiny, cítite sa veľmi dobre. Uvážte, aké je to pochabé.

Buddha má pravdu. Hovorí: “Hlupák spí, akoby už bol mŕtvy, no majster je bdelý a žije naveky.” Bdelé vedomie je večné, nepozná smrť. Zomiera len to, čo vedomé nie je. Preto, ak zostanete nevedomí, ak sa neprebudíte, budete musieť znova zomrieť.

Ak sa chcete zbaviť utrpenia z opätovného rodenia a zomierania, ak sa chcete vyslobodiť z večného kolobehu zrodov a smrtí, budete sa musieť stať dokonale bdelými. Budete musieť vo vedomí stúpať vyššie a vyššie. Tu nejde o uznanie intelektom, musí sa to stať vašou skúsenosťou, musí sa to stať vašou existenciou. Nehovorím, aby ste boli presvedčení filozoficky, lebo filozofické presvedčenie neprináša nič, nenesie žiadne ovocie. Pravé ovocie získate len vtedy, keď vynaložíte veľké úsilie na to, aby ste sa prebudili.

Intelektuálne koncepcie však vo vás môžu vzbudiť túžbu, dychtivosť, vďaka nim si môžete uvedomiť potenciál, to, čo je možné. Môžete si uvedomiť, že nie ste len tým, čím sa zdáte byť – ste omnoho viac. Hlupák spí, akoby už bol mŕtvy, no majster je bdelý a žije naveky. Pozoruje. Jeho myseľ je jasná.

Jednoducho krásne výroky. Pravda je vždy prostá a nádherná. Jednoduché výroky, no koľko toho obsahujú. Svety vnútri svetov, nekonečné svety. Jediné, čo sa musíte naučiť, je bdelosť. Pozorujte! Pozorujte každý svoj čin. Pozorujte každú myšlienku, ktorá vám prechádza mysľou. Pozorujte každú túžbu, ktorá vás ovláda. Pozorujte dokonca aj nevýznamné pohyby – ako chodíte, hovoríte, jete, kúpete sa. Všetko pozorujte. Nech sa všetko stane príležitosťou na pozorovanie. Nejedzte mechanicky, nepchajte sa len – buďte nanajvýš bdelí. Riadne a vedome prežúvajte, a budete prekvapení, o čo všetko ste doteraz prichádzali, lebo každé sústo vám poskytne obrovské uspokojenie. Keď budete jesť s bdelosťou, jedlo sa stane chutnejším. Dokonca aj obyčajné jedlo chutí skvelo, keď ste bdelí. A keď bdelí nie ste, môžete jesť ten najchutnejší pokrm, no ten bude bez chuti, lebo nebude nikoho, kto by to pozoroval.

Len sa napchávate. Jedzte pomaly, bdelo, každé sústo musíte požuť a vychutnať. Ovoniavajte, dotýkajte sa, vnímajte vánok a slnečné lúče. Pozerajte na mesiac, staňte sa tichým jazierkom bdelosti, a mesiac sa vo vás bude zrkadliť s nesmiernou krásou. Žite svoj život s neustávajúcou bdelosťou.

Znova a znova na to budete zabúdať. Netrápte sa kvôli tomu, je to prirodzené. Po milióny životov ste nikdy neskúšali byť bdelí, preto je len prirodzené, že budete opätovne zabúdať. No len čo si spomeniete, znova pozorujte. Pamätajte si jedno: len čo si uvedomíte, že ste zabudli, neľutujte, nermúťte a neodsudzujte sa, ináč budete len plytvať časom. Netrápte sa: “Zase som to nezvládol.” Nemajte pocit: “Som nanič.” Nikdy neľutujte minulosť! Žite v prítomnosti. Tak ste zabudli, no a čo? Bolo to prirodzené, je to zvyk, a zvyky zomierajú ťažko. Navyše, toto nie je zvyk, ktorý by ste získali v jednom živote. Je to zvyk, ktorý sa upevňoval milióny životov. Ak teda dokážete zostať bdelí čo i len na pár okamihov, buďte vďační. Tých pár okamihov je viac, než by sa zdalo. Pozoruje. Jeho myseľ je jasná. Keď pozorujete, dostavuje sa jasnosť.

Prečo z bdelosti vzniká jasnosť?

Lebo čím sa stanete bdelejšími, tým menšia bude vaša uponáhľanosť. Stanete sa plynulejšími. Keď pozorujete, vaša rapotajúca myseľ rapoce menej, lebo energia, z ktorej sa stávalo rapotanie, sa obracia a rodí sa z nej bdelosť. Je to tá istá energia! Viac a viac energie sa zmení na bdelosť, a myseľ tak nedostane svoju výživu. Myšlienky sa preriedia, odľahčia. Pomaly, pomaličky začnú umierať. A len čo začínajú umierať myšlienky, prichádza jasnosť. Z vašej mysle sa stáva zrkadlo.

Je šťastný! Keď má človek jasnú myseľ, je blažený. Zmätok je prvotnou príčinou utrpenia. Základom blaženosti je jasnosť. “Je šťastný! Vidí, že bdelosť je život.” Teraz vie, že smrť nejestvuje, lebo bdelosť nemožno nikdy zničiť. Až príde smrť, budete ju tiež pozorovať. Ak zomriete bdelí, pozorovanie nezomrie. Vaše telo sa rozpadne, obráti sa v prach, ale vaša bdelosť zostane. Stane sa súčasťou kozmického celku. Stane sa kozmickým vedomím. V takých chvíľach proroci upanišád/13/ hovoria: “Aham brahmásmí – som kozmické vedomie.” V takom stave vyhlásil al-Hillaj Mansúr/14/: “Ana’l haq! – som Pravda (Boh)!” To sú výšiny, na ktoré máte právo. Ak ich nedosahujete, môžete za to len vy sami. Nikto iný. S ohromnou vytrvalosťou medituje, hľadá slobodu a šťastie. Pozorne počúvajte tie slová! Kým na svoje prebudenie nevynaložíte všetko úsilie, nedôjde k nemu. Čiastočné úsilie je zbytočné. Nesmiete byť len priemerní, nesmiete byť len vlažní. To vám nepomôže. Vlažné úsilie je odsúdené na neúspech.

Transformácia prebehne len vtedy, keď na ňu vynaložíte všetku energiu. K alchymistickej premene dôjde, až keď naplno vriete. Vtedy sa odparíte.

Potom začnete stúpať. Nevšimli ste si? Voda tečie nadol, para stúpa nahor. Deje sa to isté: nevedomie klesá nadol, bdelé vedomie stúpa nahor.Nahor je synonymom pre dovnútra a nadol je synonymom pre smer von. Bdelé vedomie smeruje dovnútra, nevedomie von. Nevedomie vyvoláva váš záujem o čosi druhé – veci, ľudí, … Nevedomie vás udržiava v úplnej temnote. Vaše oči sú obrátené na druhých. Nevedomie je zdrojom akejsi vonkajškovosti, robí vás extrovertnými. Bdelé vedomie vytvára obrátenosť dovnútra, robí vás introvertnými. Vťahuje vás čoraz hlbšie dnu.

A hlbšie a hlbšie znamená aj vyššie a vyššie. Hlbšie a vyššie rastú súčasne ako strom. Vy len vidíte, ako strom rastie nahor, no nevidíte korene, ktoré rastú nadol. Najprv však musia rásť korene nadol, až potom môže strom rásť nahor.

Ak bude chcieť strom dosiahnuť nebo, bude musieť zapustiť korene do najväčšej možnej hĺbky. Strom rastie súčasne v oboch smeroch. Rovnako bdelé vedomie rastie nahor a súčasne zapúšťa korene do vašej bytosti.

Z knihy Osho: Bdelé vedomie (Kľúč k životu v rovnováhe)

Reklamy

12 thoughts on “Bdelosť je cestou k životu…

  1. Osho, Jiddu Krishnamurti, Šrí Aurobindo a mnohý ďalší mystici či myslitelia, kresťanský, východný či západný nám sprostredkovávajú úžasné myšlienky. Nie je však možné, vždy so všetkým na sto percent súhlasiť. To nie je možné nakoniec ani s Kristovými výrokmi, pretože je známe, ako sa učenie Krista prispôsobovalo potrebám cirkvi. Teda verím, že Kristove mnohé výroky sú pozmenené, domyslené a nesprávne vysvetľované. Všetci sme omylný i mnohý myslitelia, avšak určite nie všetko, čo učili dokážeme aj správne chápať. Vskutku Pravda dozrieva hlavne v každom z nás. Píšem tento komentár v podstate ako reakciu na tvrdenie Osha, že…
    *Freud a Šrí Aurobindo sú najvýznamnejšími ľuďmi tohto storočia. Obaja sú intelektuáli, ani jeden z nich nie je prebudený (pozn. prekl. u Šrí Aurobinda s tým nemožno súhlasiť), ale obaja preukázali ľudstvu neoceniteľnú službu.

    Súhlasím s prekladateľom. Myslím si, viac menej verím a cítim, že Šrí Aurobindo naopak bol prebudený a Freuda, nakoniec i Osha vedomým prevyšoval. Netvrdím tým, že Freud, Osho a iný si nezaslúžia uznanie.
    Príjemný deň prajem

    Like

    1. Maťka aj ja mám rada Oshové myšlienky. Vďaka tomuto článku som si uvedomila, čo sa mi deje počas snenia. Zaradila som tento typ snov do krabičky “nešpecifikované”….. zatiaľ!
      Ale vďaka jemu som si uvedomila, že do mojich snov zasahuje bdelosť, stav aby som si bola vedomá o čom snívam a udržiavala sa v tejto fáze.

      Kedysi v časoch zlých, keď som nemohla spávať, vďaka Rafimu, lebo aktivoval moju mysel nech nespím, som programovala telo že spí. Dýchaním som si ho uvoľňovala a programovala ho na spánok, ale ja som bola bdelá. Zaspala som tak o 3-4 ráno a o 5 vstávala do práce. Dialo sa to dlhý čas. Nebola som cez deň unavená, nevyspaná, telo si oddýchlo, len môj duch nemohol cestovať do krajiny snov. 🙄 Teraz duch cestuje a ja mám byť bdelá a všetko pozorovať a vnímať. Zaujímavé ako sa historia opakuje. Občas aj to zlé je na niečo dobré.
      Pekný dník aj tebe a príjemnú prvomájovú opekačku. 😉

      Like

      1. 🙂

        Krásne ránko prajem …

        pobavila ma tá opekačka, … áno, lilah sa bude opekať v práci 🙂

        čo sa týka tých Tvojích skúseností, znie to desivo, hm, ale tak? Je to presne tak, čo nás nezabije, to nás posilní … hm,

        inak, ak už spomínaš sny, rada by som si vypočula Tvoj názor na toto:

        pred dvoma či troma dňami? neviem, už .. sa mi snívalo, že som sa starala o nemluvňa, … kládla som ho doprostred miestnosti, spokojne sa na mňa usmievalo, utierala som ho mokrou handričkou, prosto ako ked sa staráš o malé bábo. Potom som na chvíľu odišla z tej prázdnej miestnosti, nebolo v nej absolútne nič,
        bola som v nej len ja, a to bábätko, .. v tom som v tom sne pocítila, že sa s tým bábom niečo deje, a tak som sa šla na neho pozrieť.
        Spalo, ale v tom spánku sa mi premenilo na akési iné dieťa, no a poviem, že vyzeralo ako dieťa mimozemšťana, vôbec nepreženiem, na pohľad bolo škaredé, ( no ako mimozemšťan z filmu ) dívala som sa na neho ako tam iba spí a zrazu som zbadala, ako jeho koža trpí, trpí tým že sa nachádza inde a nie doma. ( teda doma na svojej planéte )
        Pocítila som neuveriteľný súcit, aj keď bolo škaredé, zobrala som telové mlieko, a aj keď spalo, natierala som ho pokiaľ sa mu koža nezačala znova vracať späť do jeho normálneho stavu.
        s tej medovej reči mám totálny chaos, neviem si to pospájať, skúsiš mi to prosím preložiť?

        vopred ďakujem 🙂

        želám pekný deň, tvoj asi bude opekačkový, tak si ho krásne užij … 🙂

        Like

  2. Každý z nich získal veľa poznatkov a postupne sa svojim učením obohacovali. Verím, že takých ľudí bolo viacej, len si svoje poznatky nechávali pre seba a nestali sa tak slávnymi..

    Ak čítam myšlienky jedného autora a nájdem podobné zmýšlanie u iného a stotožňujú sa s mojim presvedčením, mám pocit, že moje nasmerovanie k pravde je správne.

    Niekde som u Šrí Aurobindo čítala ako postupne sa jeho vnímania menili. Tým, že sa otváral sám sebe, jeho vnútorná pravda a presvedčenia mu ukazovali pravdu v inom svetle. Je to teda tak ako píšeš. Vnímam ho tiež ako prebudeného človeka vedomého si svojej duchovnosti.

    Ďakujem za tvoj príspevok a želám aj tebe pekný deň.

    Like

  3. Lili, no niekto aj pracuje na sviatky, ja však nie. 😉 Bola som u mamy , tam si opekáme vždy tradične prvo-májovo.

    Môj posledný sen s malým dieťaťom bol taký, že som ho položila do kočík, vonku na dvore, lebo spinkalo, ale v zápätí ležalo vedľa ohňa, ktorý som predtým založila. Chytila som dieťa do náručia, či mu nič nie je a je na žive a so strachom o neho si ho pritúlila k sebe.

    Tieto sny s neznámymi deťmi beriem vždy ako predzvesť, že mi niečo nové do života príde, ale v mojom prípade je potrebné, aby sa niečo očistilo, spálilo.Preto ten oheň.

    V tvojom prípade to vnímam tak, že tiež ti niečo nové vstúpi do života postaví ťa to do uprostred diania( to je tá citová rovina) prázdna miestnosť, takže žiadne iné myšlienky len čisté city. Výstupom na duchovnú rovinu, zmenou vnímania okolností sama na sebe uvidíš viditeľnú zmenu(zmena pokožky…pozri farbu), ktorú sa budeš snažiť pre liečiť, ošetriť niečim materským, citovým, aby si bola znova vyrovnaná.

    Občas aj ja sa cítim ako z inej planéty, začala som mať citlivú sliznicu v nose, pokožku alergickú na slnko, oči mi začínajú slziť… nejako sa toho nabaľuje viac. 😆

    Včera som pozerala Twilight 4 tak silné emócie to vo mne vyvolalo, že som sa nezdržala slzám.

    Ok tu je popis od Meda.

    Miminko je velice kladný sen, neboť miminko je symbolem sjednocení a ukazuje většinou citovou úroveň snícího

    dávat dítě doprostřed místnosti: snaha snícího o plné dosažení citové roviny

    usmívající se lidé někdy odlehčují vážnost a tragičnost prožívaných scén, jindy otevírají svá srdce, nebo je úsměv důsledkem pochopení a poznání jednotlivých skutečností, proto je úsměv v nevědomí a ve snech vždy pozitivním symbolem

    mýt, koupat: člověk, který nepatří do rodiny a koupe dítě, je citovým animem či citovou animou; pokud člověk koupe vlastní dítě, pak to sice potvrzuje významnou práci snícího na vlastním sebezdokonalení, ale pouze v rovině sjednocování pudových protikladů

    vidět spící dítě: velice kladné pro budoucnost, neboť představitel sjednocení citové či duchovní úrovně nabírá po náročném procesu sjednocování nových sil, jejichž gejzír vytryskne po probuzení dítěte

    mimozemské civilizace: symbolizuje duchovní rovinu; při prvním styku s takovým dítětem většinou dochází k bolestivému střetu a teprve později lze k mimozemskému dítěti nalézt přátelský vztah (více v archetypu UFO iniciační obřady)

    proměna barvy člověka či jen hlavy: obraz se týká procesu sjednocování protikladů a objevování citové roviny, změny barev mohou o procesu napovědět více (viz barva ); častý obraz archetypu Anima – Animus

    růžová: pozor na klamavý „převlek“ emocí
    červená: city a emoce, vztek, sexuální závislost; červenobílá je nadějí, neboť emoce prostupuje sílící čistota viď ostatné barvy, neviem aké ju malo dieťa

    ošetrovať liečiť …léčebné metody a zákroky snových lékařů jsou velice svérázné, neboť se nedotýkají těla, ale citů, a tudíž uzdravují člověka na rovině citové; jakmile snící přijme takové metody ve snu, pak se uzdraví rovina citová a vzápětí může dojít k téměř zázračnému uzdravení fyzického těla z nemoci;

    pleťové mléko : někdy může mít význam ejakulátu, v určitých fázích duševního vývoje může kompenzovat nedostatek citů

    Krásny slniečkový deň želám.

    Like

    1. martinka

      Ďakujem … tvoj preklad mi pomohol …

      pekný dníčok prajem … 🙂 všetkým … 🙂

      PS: tú opekačku ti naozaj tíško závidím … 🙂

      Like

  4. Tak som rada . Dnes ma prekvapila jedna pani, ktorej som poradila vizuálne odpustiť súrodencovi. Urobila tak, aj ked on bol ako v mlhe a na to mala sen, ktorý úplne vystihol jej situáciu a reagovanie podvedomia.

    Like

    1. Krásny dníčok prajem

      hm, ako tak dumám nad tým snom, vybavil sa mi detail z tej miestnosti … predsa tam niečo bolo … bol tam klavír … ( spomenula som si na to včera, ked som čítala svoj sen a tvoj výklad, to mám za to, že si nezapisujem sny, hned ked sa zobudím, potom to takto vyzerá 😕 )
      videla som len jeho koniec, a zreteľne nohu z klavíra …

      ja som stála po pravej strane a veľmi som sa snažila pomôcť tomu dieťaťu … bolo hnedo-okrovej farby, ktorá sa pomaly menila na zelenú, ( zelená bola ešte zvláštne meňavá … taká dúhová … z prevyšujúcimi odtienmi, zelenej smaragdovej, jarnej trávy, malinko akvamarín, a späť … )
      skús mi prosím ešte k tomu snu doplniť čo to …

      Ďakujem …

      PS: a prosím, meda mi tu nedávaj, aj tak mu nerozumiem, aj keď som si už istú dobu myslela že ánoo, opak je pravdou … nerozumiem ani len mäkké fň .. neviem to preložiť do takej čitateľnej podoby ako to robíš ty, či nitram … 🙂 … jednoducho to neviem …

      Like

  5. Há há smejem sa, lebo už som pozerla a chcela stiahnúť meda, ale ok ja ho tiež občas nechápem a občas zapnem len vnímanie toho, čo z jeho myšleinok mi príde vhodné.

    Klavír je nástrojom hudby, niečoho čo v nás vyvoláva pokoj krásu naplnenia a krásny pocit na duši, teda vyrovnanosť na citovej rovine. Noha má väščinou sexuálny význam, takže zrejme ide o muža v tvojom sne, že by malo prísť obdobie pokoja , harmonie a vyrovnanosti, ale máš prijať toto obdobie s tým, že v sebe preliečiš svoje ego, prečistiť svoju egoistickú osobnosť(hnedá farba) a zmení sa na zelenú: precitneš v prebudenie a budeš konečne vnútorne uzdravená a slobodná, docieliš zjednotenie v sebe.

    Dúhová ak je zelená spojenie s bielou, uzdravenie vedie k čistote, ak je so žltou je to vnútorná intuícia, pokial sa nekalí do tmavších ide o závisť, či žiarlenie, alebo hnev. Zrejme máš nadradenú viacej mužskú časť ako ja, takže zjednotením oboch častí sa dáš znova do harmonie, vyrovnanosti a budeš veci vnímať inak. Pokojnejšie.

    Ja som mala nad ránom divný sen, korčulovala som na ceste s 2 dievčatami a držala som aj sánky. Naviedla som ich, nech ideme korčulovať po inej ceste a nekĺžeme len z kopca hore , dole. Sánky som chcela odviezť domov, len išiel môj syn , tak som ich dala jemu. Už sme boli na ceste, kde som chcela korčulovať po snehu, ktorý sa mierne topil a začali tadiaľ jazdiť kamióny(inak je to cesta málo prejezdná autami.) .Uvedomila som si, že je nebezpečná, ale veď budeme opatrné. Viem že som pozerala spätne na svojho syna, aby sa mu nič nestalo a mal ísť domov, ale nechcel a stál na druhej strane.

    Tak som sa zobudila na budík a cestou do práce rozmýšľala akou cestou sa to vedome vydám a bude nebezpečná pre mňa a ešte nestabilným spôsobom bude smerovať vpred. No uvidím. 🙄

    Tak krásny víkend , dúfam, že nepracuješ a máš konečne voľno. .wink:

    Like

    1. 🙂 … 🙂 … 🙂

      povedz mi čo čítaš, a ja ti poviem aký si …

      povedz mi čo sa ti snívalo a ja ti poviem …. 🙂
      mno … dobre … 🙂

      Ďakujem … 🙂 …

      Pekný zvyšok dníčka prajem … 🙂 a krásny víkend želám … 🙂

      PS: voľno? a to je čo? 😆 … ale popravde, zajtra som doma, teda, cca doma, príde mi kámoška na návštevu, vzácny hosť, takže som doma, nedoma 🙂 … a v nedeľu do prááááce … 14-hodín v jednom kuse .. hip, hip, huráááá 🙂 …

      Like

      1. No nezávidím ! Ako milujem piatky a mohli by zaviesť modré pondelky. 😆 8 hodín v práci mi plne stačí. 😆

        Uži si aspoň návštevu, nech prinesie potešenie na dušičke. 😉

        Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s