Dynamika psyché…

Jungova teória rozdeľuje psyché na tri časti. Prvá časť je ego, ktoré Jung spája s vedomou mysľou. Blízke je osobné nevedomie, ktoré obsahuje čokoľvek, čo nie je práve vedomé, ale môže byť. Osobné nevedomie obsahuje spomienky, ktoré sú ľahko prístupné vedomiu a tie, ktoré boli potlačené z nejakej príčiny, nezahrňuje inštinkty.

Jung ale pridáva časť psyché, ktorá stavia jeho teóriu na miesto úplne odlišné od ostatných, kolektívne nevedomie. Môžeme ho nazývať tiež naše “psychické dedičstvo”. Je to rezervoár našich skúseností ako druhu, druh vedomosti, s ktorou sa všetci narodíme. Vedomosť, ktorej si nikdy nemôžeme byť priamo vedomí. Ovplyvňuje všetky naše skúsenosti a správania, zvlášť emocionálne, môžeme to vedieť len nepriamo, pozeraním sa na výsledky.

Existujú skúsenosti, ktoré ukazujú efekt kolektívneho nevedomia jasnejšie ako ostatné: skúsenosti, zážitky lásky na prvý pohľad, zážitky deja vu (pocit, že toto sme už niekedy zažili), a okamžité rozpoznanie určitých symbolov a významov niektorých mýtov, tieto môžu byť pochopené ako okamžité spojenie vonkajšej reality a vnútornej reality nášho kolektívneho nevedomia. Impozantnými príkladmi sú kreatívne zážitky zdieľané umelcami, hudobníkmi po celom svete alebo spirituálne zážitky v mystike, náboženstve, tiež paralely v našich snoch, fantáziách, mytológiách, rozprávkach a literatúre.

Čo je to psyché?

Pozrime sa bližšie, na základe akých princípov psyché operuje. Jung hovorí o troch princípoch, prvým z nich je princíp protikladov. Každé želanie okamžite pripomenie protiklad. Ak máme napríklad túžbu, o ktorej si myslíme, že je pozitívna, niekde v nás automaticky existuje opačná túžba. Ide o veľmi jednoduchý princíp: na to, aby sme mohli mať predstavu dobra, musíme mať tiež predstavu zla.

Uvažujme príklad, kde vidíme malé zranené mláďa. Držíme ho v dlaniach, a chystáme sa mu pomôcť, chceme, aby sa uzdravilo. Nepopierateľne sa ale objaví myšlienka, ako ho môžeme v dlaniach rozmliaždiť, rozdrviť.

Podľa Junga je to opozícia protikladov, ktoré vytvárajú napätie, zmenu, psychickú silu libido. Je to ako dva póly batérie alebo rozštiepenie atómu. Je to kontrast, ktorý dáva energiu, tak ako silný kontrast dáva väčšiu energiu, slabý kontrast dáva nepatrnú energiu.

Duša ako systém, ktorý sa sám reguluje, sa udržuje v rovnováhe ako život tela. Ku všetkým excesívnym pochodom pristupujú ihneď a nutne kompenzácie, bez ktorých by neexistovala ani normálna látková výmena, ani normálna psyché. V tomto zmysle môžeme prehlásiť učenie o kompenzácii za základné pravidlo duševných reakcií. Príliš málo tu spôsobuje príliš veľa tam.

Libido je celková životná energia, vnímame ju subjektívne ako túžby, potreby, snahy, vášne. U Freuda je lidido chápané ako dynamická pudová tendencia, súvisiaca s ľudskou sexualitou.

Druhým princípom je princíp ekvivalencie. Energia vytvorená protikladmi je na oboch stranách rovnaká. Keď sme držali v dlaniach mláďa, existovala energia, ktorej prejavom bola snaha mláďaťu pomôcť. Existovalo ale ekvivalentné množstvo energie, ktorého dôsledkom by bolo rozmliaždenie mláďaťa. Mláďaťu sme sa snažili pomôcť, čo sa ale stalo s druhou energiou?

Závisí to od postoja ku túžbe, ktorá sa nenaplnila. Ak to akceptujeme, vyrovnáme sa s tým, berieme to na vedomie, energia sa obráti smerom ku zdokonaleniu našej psyché. Inými slovami, rastieme.

Ak predstierame, že sme nikdy nemali túto diabolskú myšlienku, ak ju popierame alebo potláčame, energia bude smerovať ku rozvíjaniu komplexu. Komplex je vzor potlačených myšlienok, pocitov a prianí, ktoré sa zhlukujú a vytvárajú tému poskytovanú niektorým archetypom. Ak popierame, že by sme niekedy mali myšlienku rozmliaždenia mláďaťa, možno sme ju uložili do formy ponúkanej tieňom, našej temnej stránky. Napríklad: Ak muž popiera svoju emočnú stránku, jeho emocionalita môže nájsť svoju formu v archetype anima.

Odtiaľto prichádza problém: ak celý život predstierame, že sme iba dobrí, ak dokonca nemáme schopnosť klamať a podvádzať, kradnúť, zabíjať, tak vždy, keď konáme dobro, druhá stránka nás prechádza do komplexu tieňa. Komplex začína žiť samostatný život a bude nás trápiť. Môže sa stať, že sa zobudíme z otrasných nočných mor, v ktorých mliaždime malé mláďatá.

Ak sa komplex vyvíja dlhšie, môžeme ním úplne posadnúť, čo sa prejaví rozdvojenou osobnosťou. Rozdvojená osobnosť je vzácna, a má tendenciu vyvíjať sa do extrémnych protikladov. Príkladom môže byť hlavná postava z filmu Fight Club. Psyché sa riadi samoreguláciou, protiklady vedomia a nevedomia majú tendenciu sa kompenzovať. Pri dlhodobej porušenej nerovnováhe vznikajú komplexy a neurózy.

Posledným princípom je princíp entropie. Toto je tendencia spájania protikladov, tiež znižovania energie, počas celého ľudského života. Jung si požičal myšlienku z fyziky, kde entropia odkazuje na tendenciu všetkých fyzikálnych systémov, tendenciu znižovania, presnejšie: všetka energia sa rovnomerne distribuuje. Napríklad: Ak je veľmi horúci radiátor v miestnosti, celá miestnosť sa otepľuje.

Keď sme mladí, protiklady majú tendenciu byť v extrémoch, máme veľa energie. Napríklad adolescenti zvyknú preháňať, zveličovať rozdiely medzi mužmi a ženami, kde chlapci sa snažia byť tvrdí, drsní, a dievčatá sa ekvivalentne snažia byť ženské. Ich sexuálna aktivita je obdarená veľkými množstvami energie. Adolescenti tiež často a prudko striedajú extrémy, chvíľu sú divokí a blázniví, o minútu neskôr sú pokojní a tichí.

Postupom času ako starneme si väčšina z nás zvykne na naše odlišné stránky. Sme o niečo menej naivní a idealistickí a rozpoznávame, že sme pestrá zmes dobra a zla. Sme menej ohrozovaní opačným pohlavím a stávame sa viac andogynickými. Dokonca aj fyzicky, v starobe sa muž so ženou znášajú ľahšie.

Uvedený proces povznášania sa nad protikladmi, videnia oboch stánok toho, čím sme, nazývame transcendencia alebo  individuácia, ktorý má zvláštne miesto v Jungovej psychológii.

Individuácia existuje ako možnosť. Je to proces, ktorý je odpozorovaný, je to jav, ktorý prebieha. Neexistuje naň technika ani metóda, je to proces, ktorý prebieha individuálne u každého z nás, ktorý vytvára paralelu s rastom a starnutím tela, u každého prebieha odlišne.

Jung rozdeľuje obdobie života človeka na dve približne rovnaké obdobia.

Počas prvého sa človek orientuje navonok, nachádza svoje uplatnenie vo vzťahoch v spoločnosti, k opačnému pohlaviu, k zamestnaniu, k rodine. Počas druhého obdobia sa zameriava dovnútra, na starobu, vyrovnáva sa sám zo sebou. Individuácia znamená uvedomovanie si neuvedomených obsahov, porovnávanie seba s rodinou, priateľmi, okolím, sleduje svoje odlišnosti a zisťuje aký je.

Počas individuácie človek prechádza postupnosťou archetypov.

V prvej polovici svojho života sa formuje naše Ja a persona, poznávame naše okolie a prispôsobujeme sa mu. V druhej polovici prehlbujeme pohľad do seba samého, je to zároveň určitá príprava na starobu a smrť.

Jadrom každej životnej filozofie je spoznať seba samého. Individualizácia je úmyselné vyzdvihovanie a zdôrazňovanie domnelej svojráznosti v protiklade ku kolektívnym zreteľom a záväzkom. Individuácia (nie individualizácia) je proces dozrievania ľudskej individuality, ktorej cieľom je svojbytnosť, samostatnosť. Jedinec, ktorý si nie je vedomý vlastnej individuality, sa identifikuje s kolektívom a je pre neho typická davová psychóza. Osoba (zvyčajne herec, politik, športovec), do ktorej sa premieta jeho nevedomá individualita, má nad ním obrovskú sugestívnu moc.

Je o toľko pohodlnejšie hlásať desaťtisícom ostatných ľudí všeliek, ktorý človek už potom nemusí užívať a všetko trápenie, ako je známe, má svoj koniec, len keď je čo najviac ľudí pohromade. V stáde neexistujú pochybnosti, a čím väčšia masa, tým väčšia pravda, ale aj väčšia katastrofa. Nakopeniny ľudí sú vždy liahňami psychických epidémií. Kde je v pohybe nie jedinec, ale dav, tam prestáva ľudská regulácia a začínajú pôsobiť archetypy, čo sa stáva aj v živote jedinca, keď vidí, že stojí pred situáciou, ktorú už nie je možné zvládnuť jemu známymi kategóriami.

Ja (self)

Zmyslom života indivídua môže byť pochopenie seba. Ja je archetyp, ktorý reprezentuje transcendenciu všetkých protikladov, každý aspekt našej osobnosti je ekvivalentne zastúpený. Vtedy už nie sme viac mužom ani ženou, ani egom ani tieňom, ani dobrom ani zlom, ani vedomým ani nevedomým. Bez protikladov nie je energia a prestávame konať. Samozrejme, viac nepotrebujeme konať.

Aby sme sa vzdialili od mystiky, môžeme pochopenie seba považovať za akúsi vyrovnanú pozíciu v našej psyché. Keď sme mladý, zameriavame sa na ego a obávame sa trivialít našej osobnosti. Keď sme starší, zameriavame sa o niečo hlbšie, na seba, a dostávame sa bližšie ku všetkým ľuďom, životu, univerzu.

Zdroj

Reklamy

4 thoughts on “Dynamika psyché…

  1. Kde ma vlastne clovek najst svoje stastie a dusevnu spasu, ked dnes sa kazdy zenie len za materialnym bohatstvom.

    Bojim sa, ze aj ja takto skoncim, lebo netusim, ako najst seba sameho a ako spoznavat svoje vnutro.

    Myslite, ze pomoze meditacia? joga?

    Clovek je zvlastny tvor a vlastne neviem preco sa neradi k zvieratam, ale patri pod osobitnu skupinu. Ktore zvierata znecistuju prostredie tak ako my? Ktory zivocisny druh ako jediny porusuje prirodzenu rovnovahu v prirode?

    Existuje na tejto planete iny zivocisny druh, ktory na sebe nosi oblecenie? Upravuje si tepelne svoju stravu, pridava chemicke konzervanty?

    Trosku som odbocil, ale bol by som rad, keby ste mi odpovedali na moje otazky, pretoze sa mi javite ako velmi scitana zena.

    (predcasne) Dakujem za Vasu odpoved.

    Like

  2. Svet sa postupne zmení, čoraz viac ľudí sa obracia k duchovnému vnímaniu a pracujú na svojom rozvíjaní, ale stále sú medzi nimi aj taký, ktorý sa bohužiaľ snažia na duchovnu zarobiť peniaze. 🙄

    Človek je vedomí si sám seba, jeho duša je kolektívna, ale zvieratá majú skupinovú dušu a nie su si vedomí samych seba.Majú len dušu, ale nemajú ducha, ktorý je nositeľom vedomia, tak preto.

    Preto zvieratá žijú tak ako boli stvorené zo svojími pudovými inštinktami. Človek tým, že je si vedomí sám seba, svojej duchovnej podstaty má mozog, ktorý sa rozvíja a v každom živote sa niečomu učí. Preto sa duša rýchlejše duchovne rozvíja v hmotnom tele ako samostatne, len ako bytosť.

    O tom či existuú iné formy života niet pochýb. My vnímame len našu dimenziu, ale okrem nej existujú aj iné sféry, v ktorých sa nachádzajú iné bytosti. Sú tam ,len ich vnímajú len jasnovidný ľudia, alebo tí čo astrálne cestujú. Preto o existencii iných bytostí vo vesmíre niet pochýb. Možno to je aj lepšie , že o nich neviem, lebo by sme sa snažili ich ovládnuť, a získať z nich čo najviac. Vraj na Marse bol kedysi život, preto je najviac vhodný pre budúci život.

    Meditácia je najvhodnejší spôsob ako nájsť sám seba. Utíšiš myseľ a budeš sa snažiť zamerať pozornosť na svoj stred a vnímať len duševné bytie.

    Vieš kedysi dávno, keď som začínala ezoterikou, vedela som že duša má vlastnú myseľ a ako človek inú . Mala som vtedy pocit, že tieto dve mysle sa majú spojiť a byť len jedna, ale teraz chápem ako to je myslené. Človek rozmýšla hlavou teda vedie ho ego, ale duševe cíti. Jeho srdce je jeho druhá myseľ a keď sa naučí vnímať srdcom a nie hlavou, vtedy naozaj spojí dušu a telo v jedno, lebo nebude konať tak ako myslí, ale ako cíti.

    Sám si určite spoznal veľa okamihov, že si niečo duševne cítil inak , ale hlavou urobil tak ako ti mysel nakázala, lebo ego ťa presvedčilo, že tak to bude dobré. A potom si vravel, prečo si sám seba nepočúvol!

    Intuícia je podvedomá reč našej duše a ona nás vedie tím dobrým smerom, len málokto ju počúva.

    Joga je dobré cvičenie, zjednocujúci telo, dušu a myseľ. Cvičenie jogy prehlbuje vnímanie človeka, vytvára jemnosť pohybov a ľahkosť celej existencie. Tak isto sa naučíš správne dýchať a zisíš ako je veľmi dych dôležitý. Viac pozri v týchto článkoch
    http://anitram.wordpress.com//?s=joga&search=Prejs%C5%A5

    Cielom jogy je aj naučiť sa ovládať hadiu silu v našom tele tzv. kundalíny energiu a ovládať energiu v čakrách v tvojich energetických centrách, ktoré rozvádzajú energiu po celom tele.

    Sám seba nájdeš ak ho budeš hľadať v sebe. Začni meditovať preciťuj tvoje vnútro v oblasti srdca, alebo cestuj tvojimi vnútornými svetmi a tam hľadaj odpovede. Sám si si stanovil prečo si chcel byť tam kde si. Venuj s tomu, čo ťa baví, rozvíjaj to v sebe, lebo duša túži po naplnení. Užívaj krásy sveta a preciťuj všetko naokolo. Tvor len pozitívne myšlienky, lebo to čo dávaš zo seba , také isté sa ti vracia.
    Hlavne všetko rob z láskou. 😳 Ak sa naučíš vnímať sám seba prídu zmeny, ktoré ti ukážu a navedú ťa na oveľa viac vecí a všetko ti bude do seba krásne zapadať, lebo všetci smerujeme ku svetlu naspäť k Bohu k nekonečnej láske všetkého bytia.

    Ak ťa zaujíma viac vecí na mojej stránke hore sú témy a v nich články, tak si pozri… http://anitram.wordpress.com/

    PS: ja odpovdám každému a ďakujem za lichôtku….snažím sa, aj keď ma čaká ešte ďaleká cesta a veľa vecí neviem . Každopádne niektoré veci sú úplne inak, ale človek svojím vnímaním ich pochopiť nedokáže, lebo jeho vibrácie sú nižšie ako vibrácie svetelných bytostí. Príde čas kedy pochopíme…… 😉

    Želám krásne sny…. 😉

    Like

    1. Treba nam to vobec vedeiť že čo a ako? ego je perfektná vec, samozrejme ak ho má človek pod kontrolou a si myslím, že tam je celá odpoved na všetko…čo?…že harmonia a synergia všetkeho v človeku ako aj vôkol neho

      prajem každému pokoj

      Peace

      Like

  3. Ego je potrebné aj pre naše vedomie, aby sme si mohli uvedomovať tie sebecké a nesprávne postoje a aj pre nevedomie, kedy v snoch je nám ukázané naše nesprávne chovanie a závislosti, ktoré nevidíme v bežnom diani.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s