Nájsť renomovaného odborníka, ktorý sa seriózne zaoberá niečím tak ťažko uchopiteľným, ako je sen, nie je jednoduché. Profesor psychológie PhDr. ANTON HERETIK, CSc., z Katedry psychológie na Filozofickej fakulte UK, je jedným z nich. Je presvedčený, že sny sa nám nesnívajú náhodou, že majú svoj význam. Vôbec to nie je náhodná zmes obrazov. Ich pravidelnosť dokazuje, že sny musia mať nejakú funkciu.

Mnohí ľudia tvrdia, že sny vôbec nemajú.

Každý človek má sny, každý si každú noc odrobí kus svojej duševnej roboty, len si ich nepamätá. Sníva sa úplne každému, je však veľký rozdiel, ako si ľudia vybavujú svoje sny. Sníva sa dokonca aj zvieratám, to je dokázané.

Má význam zaoberať sa snami?

Sny nám môžu odhaliť také tajomstvá človeka, ktoré prinesú nové svetlo nielen do psychológie, ale aj do umeleckej tvorby, možno do všetkých vedných disciplín o človeku.

Sú sny pre človeka dôležité? Keď spíme, sme vlastne v krajine nikoho. Robilo sa veľa pokusov, keď ľuďom nedovolili snívať. Vždy, keď prišli do fázy snového spánku, zobudili ich, opakovali to niekoľko nocí. U ľudí, ktorí nemohli snívať, sa objavili ťažkosti, boli podráždení, deprimovaní, nesvoji. Sny veľmi koncentrovane odrážajú to, ako sa cítime. To je dôkazom, že stojí za to s nimi pracovať.

Prečo o snoch toľko vedcov pochybuje, prečo im nestoja za to, aby sa nimi zaoberali?

Sny sú pre vedecké spracovanie veľmi komplikované, lebo sa nedajú vedecky priamo objektivizovať. My síce vieme dokázať, že človeku sa práve sníva, dá sa to zaregistrovať prístrojom. Vieme, že keď človeka v určitej fáze spánku zobudíme, veľmi dobre si vybavuje svoje sny. Vieme, že tieto fázy prichádzajú niekoľko razy za noc, ale o obsahu snov sa môžeme dozvedieť len z toho, čo nám človek prezradí. Jeden problém je, nakoľko verne ich zreprodukuje, druhý problém je v tom, že sú také rôznorodé, fantastické, bizarné, že je problém, ako ich spracovať, porozumieť im. Na jednej strane možno povedať, že sny nepatria do vedy, nedajú sa presne zmerať, registrovať, ale na druhej strane je tu otázka, načo sny vlastne potrebujeme, keď sa nám tak pravidelne snívajú. Tí, čo nepovažujú sny za významné, tiež nemajú vysvetlenie, prečo sú také pravidelné, a prečo ich tak silno prežívame. Všetky významné psychologické školy však dnes rôznym spôsobom so snami pracujú.

Z Freudových výkladov snov si dnes mnohí psychológovia a psychiatri uťahujú. V každom ostrom predmete, ako sú perá, meče, dáždniky, videl pohlavný úd…

Existujú rôzne postoje, ako pracovať so snami. Woody Allen si napríklad založil celú umeleckú kariéru na snoch. Freud ako prvý založil prúd vedeckého záujmu psychiatrov aj psychológov o sny, či už si z neho dnes robíme žarty, alebo ho berieme vážne. Jeho pokračovatelia potom v modernej psychológii prispeli svojím spôsobom k výkladu snov.

Sú sny len o našich nesplnených prianiach?

To si ľudia mysleli už od antiky. V našich snoch sa nejakým spôsobom odráža to, po čom túžime, čo si nemôžeme dopriať, čo sa nám nikdy nesplní – od sexuálnych zážitkov, na ktoré kládol dôraz Freud, až po zážitky slobody, voľnosti. Veľmi veľa snov je napríklad o lietaní. Ale sny nie sú len o našich želaniach.

Ľudia si celé stáročia kupujú snáre, aby sa dozvedeli, o čom sú naše sny. Možno sa na ne spoľahnúť? Áno, stále idú v kníhkupectvách najviac na odbyt. Sú stále populárnejšie, vychádzajú nové a nové verzie. Také snáre sú pre ľudí skôr zdrojom zábavy, hlbší význam však nemajú.

Čo má teda človek robiť, aby si mohol svoj sen správne vyložiť?

Na to, aby človek prišiel k tomu, čo jeho sny znamenajú, potrebuje spoluprácu s niekým, kto mu pomôže sny pochopiť. Vo väčšine psychoterapeutických škôl to vyzerá tak, že klient rozpráva svoje sny a potom svoje nápady k tomu, čo môžu znamenať. Potom zase psychoterapeut hovorí o svojich nápadoch, ktoré má zo svojich skúseností, čím pomáha človeku lepšie pochopiť, čo jeho sny vlastne oznamujú. Je to v podstate práca na sebe samom, na vlastnom sebaspoznávaní. Aj keď máme totiž akýkoľvek postoj ku snom, je nepredstaviteľné, aby sny nesúviseli s našimi vlastnosťami, s naším životom. V snoch je však tak strašne veľa materiálu, že nie všetko môžeme pochopiť a spracovať. Platí tiež, že nie všetky sny sú dôležité.

V 50. rokoch sa diskutovalo, či ľudia snívajú vo farbách alebo iba čierno-bielo. Príčinou debát bola čierno-biela televízia. Myslím, že tá priama súvislosť tam nie je, väčšina snov je farebná. Je to podobné ako v prípade, že sa režisér rozhodne natočiť čierno-biely dokument, ktorý má byť pochmúrny. Tak to funguje aj vo sne, ktorý si režíruje sám človek.

Zmenila televízia, filmy, video naše sny? Sú teraz bizarnejšie, výpravnejšie?

Naopak, myslím si, že kedysi boli sny bohatšie a pestrejšie. Hovorím o časoch, keď ľudia viac čítali, viac spolu komunikovali, rozprávali si mýty, to všetko pravdepodobne viac stimulovalo obrazotvornosť. Vôbec si nemyslím, že by televízia podporovala snívanie, skôr naopak, toto médium funguje pre väčšinu ľudí ako uspávací prostriedok.

Prečo máme panické sny, z ktorých sa zobudíme celí vydesení?

Väčšina škôl tvrdí, že takáto silná emócia vo sne je dobrá na to aby s nami poriadne silno zatriasla, aby sme sa tým snom zaoberali. Ak niekto povie, to je hlúposť, že sa s tým zaoberať nebude a zatlačí to, tak sa mu to bude vracať. Preto sa mnohé sny opakujú. Je známy fenomén, že máme sny, ktoré sa nám opakujú celý život. Máme dokonca sny, ktoré sa nám opakujú v rôznych verziách od detstva do dospelosti. To sú práve dôležité sny, s ktorými sa často pracuje v psychoterapii.

Oznamujú nám niečo konkrétne?

V snoch, čo sa opakujú, je pravdepodobne nejaká správa, nejaké posolstvo, obsah, ktorý je pre nás dôležitý. Ak sa ráno prebudíme s hrôzou, čo sa nám to snívalo, správna reakcia by nemala byť – rýchlo na to zabudnúť. Je dobré sadnúť si a porozmýšľať, čo to malo znamenať, alebo si o tom s niekým pohovoriť. Sny určitým spôsobom ukazujú aj do budúcnosti. Pozor, to nie je veštecká predpoveď, čo nás čaká, je to skôr otázka toho, kam smerujeme, čo by sme chceli dosiahnuť, po čom túžime, v čom sme nenaplnení. To sú tie správy, ktoré nám oznamujú opakujúce sa sny.

Môže ten istý sen vyložiť každý psychológ úplne inak?

Samozrejme, ale platí jedno zlaté pravidlo – správny výklad pozná len ten, komu sa sen sníval, len on musí prísť na to, že toto je tá správna verzia, to najdôležitejšie pre nás. Psychológ je v úlohe sprostredkovateľa, ktorý ho k tomu dovedie. Môže mu poskytnúť uhol pohľadu, o ktorom snívajúci ani netušil.

Dokáže to aj bez jeho pomoci?

Nie každý sa vyberie za psychológom či psychiatrom. Mnohí ľudia intuitívne a pravidelne pracujú so svojimi snami, chápu ich ako nejaké posolstvo. Určite je však lepšie, ak máme šancu o tom s niekým hovoriť, dostať aj od niekoho druhého iné nápady a iné pohľady na svoj sen. Nemusí to byť práve psychológ či psychiater. Sen sa dá vždy vykladať na viacerých úrovniach, takisto ako môžeme vykladať rozličným spôsobom umelecké dielo.

Sú sny, ktoré sa pravidelne opakujú viacerým ľuďom. Poznám niekoľko novinárok, ktorým sa, rovnako ako mne, sníva takmer rovnaký sen už od strednej školy. Je to o tom, že ja jediná nemám žiadnu známku z matematiky, krčím sa v lavici a učiteľka listuje vo svojom notese. Je to hrozný sen.

Oznamuje niečo dôležité?

Ten sen má určite svoje posolstvo. Vo sne sme sa ocitli opäť v situácii, keď sme boli v nevýhodnej role, boli sme skúšaní, keď je oproti nám nejaká autorita. Podobnými zážitkami však vlastne prechádzame od detstva každý deň, možno o tom ani nevieme. Každý deň sme nútení podávať nejaké výkony, neustále sme vystavení hodnoteniu nejakej autority. Ten sen je pokus, ako to človeku pripomenúť. Keby sa s tým snom pracovalo, zistili by sme, pred akými skúškami človek práve stojí, v akom je naladení, prečo sa bojí. Aj v dospelosti sa často dostávame do situácie, keď sa cítime ako malý žiačik. Práve preto sa nám o tom sníva, aby sme k tomu zaujali nejaké iné stanovisko, aby sme s tým pracovali.

Zdroj

 

Reklamy