Duch, energie a mágia zeme…

Už dlho som sa nepodelila s vami o svoje zážitky a pridávala sem články z nájdených kníh. Boli to väčšinou myšlienky, ktoré ma zaujímali a prichádzali mi do cesty. Tento článok začína znova snom. Som snová, čo už so mnou, ale tie sny mi ukazujú deje, ktoré sa odohrajú, alebo moje emócie ako vnímam. Jeho súvislosť som si uvedomila až s článkom , ktorý som čítala u Helar na stránke, že môj sen bol vlastne upozornením.

V stredu po obede som prišla od lekára a bola unavená ako kôň. Predtým som si čítala mail od kamošky respektíve jej názor na duchov, ktorý prichádzajú do snov. Išla som si ľahnúť a mala som zaujímavý sen.

Dej sa odohrával v mojej detskej izbe, ktorá už dávno tak nevyzerá. Manžel sedel na posteli a ja som nad ním stála a uhladzovala mu auru. Po hrudník ju mal čistú, hladkú, ale v úrovni pŕs mal veľmi ťažkú energiu, ktorá sa ho držala veľmi silno. Nemohla som ju dostať z neho preč. Napokon sa mi to podarilo. 😉  Manžel sa postavil a na radiátore čo boli uteráky sa vzniesli do vzduchu.

„Máme tu duchov!“ zakričal.

Otvorila som okno a prikázala duchovi, aby šiel preč. Ako som šla z poschodia na prízemie, tak som zbadala, že milý duch neodišiel, ale hodil do steny korčuľou. Korčuľa spadla a opakoval to znova. Vynadala som mu, že tu nemá čo robiť, nech sa pakuje preč. Na to som sa zobudila.

Hmm sen… som si spojila s mailom, že som si ducha zhmotnila do sna a viac mu nevenovala pozornosť. 😆

Na druhý deň, teda včera ako bol sviatok som išla na cintorín zapáliť sviečky. Už som tam dlho nebola a bolo Márie, tak som išla. Niečo mi vravelo daj si Turmalín na krk pre ochranu. Pomyslela som si , že mi asi už preskakuje a panikárim kvôli snu, ale dala som si ho.

Na cintoríne bol pokoj, pozerala som koľko stromov tam je a pofukoval vetrík. Išla som už k druhému hrobu a zacítila som na hrudi nejakú ťažkú energiu. Rozmýšľala som ,čo to je a potom som si uvedomila , že zrejme nejaký cintorínsky škodca. Dlho sa nezdržal, lebo za chvíľu už som necítila nič. Zrejme si uvedomil, že u mňa nemá šancu, alebo si potrebné zo mňa zobral. 😆

Cestu domov som si hladkala auru a zisťovala, či je ešte tam. Nič som však necítila. Len som prišla unavená a smutná. Pozerala som aj  po stromoch, či nepoprosím nejaký o energiu, ale všade boli ľudia a bolo mi trápne sa s ním objímať . 😳

Svietilo ešte slnko na západe, tak som na balkóne nabrala trocha z neho energiu. Potom som si išla zacvičiť WYDU. Je to veľmi dobré cvičenie na posilňovanie vašich tiel: mentálneho, emocionálneho a fyzického. Pri prvom cvičení mi nohy na chodidlách priam horeli. Keď som docvičila, niečo mi vravelo, aby som stála ako strom. Nechala som svoju dušu nech hýbe svojim telom a naberá tak energiu. Poviem vám, ak by ma niekto sledoval, tak si povie: „Tej ženskej asi šibe!“

Boli to pohyby plné energie, precítila som svoje energetické telo, vnímala energiu naokolo rukami. Potom som cítila prúd energie ako do mňa priteká z Univerza. Bol to svetlý lúč plný malých trblietok padajúcich smerom dolu a napĺňal ma silou. Naozaj úžasný pocit, ktorý som si uchovala dlho.

Dnes v práci som nad cvičením rozmýšľa a preniesla som sa vizuálne do svojho vnútorného sveta. Stála som na kopci a predstavila si seba ako sa zo mňa stáva strom. Z rúk mi vyrastali halúzky, pučali listy a nohy sa menili na silný kmeň. Korene vrástli hlboko do zeme a po nich mi stúpala energia zeme do môjho vnútra. Tak silný pocit som už dlho nezažila.

Rozmýšľala som ako je možné  sa dobiť energiou len takouto vizuálnu predstavou?

Takže som skúsila aká je prijímať energiu z univerza a aj zo zeme. Mágia zeme je naozaj mocná. Bolo mi ukázané akým spôsobom človek môže prijať potrebnú energiu. Stačí veriť a nahliadnuť do svojho vnútra. 😉