Včera pred večerou môj synček zapaľoval sviečky. Ak by bolo na ňom, tak svietime ako Las Vegas. V tomto ho musím krotiť. :wink:  Začal mi rozprávať, že z toho čajíka na pokojné sny čo pije sa mu sníval sen ako letel do neba. Tak som sa zasmiala.

„Bol som celý v bielom a mal som aj krídla.“ Spýtala som sa ho, či letel , alebo sa vznášal. „Vznášal som sa. Stretol som tam Ježiša Krista a rozprával sa so mnou o mojom živote. Povedal mi, že musím urobiť na zemi v ďalšom živote 30 dobrých skutkov!“

Spýtala som sa ho ako vyzeral Ježiš. Popísal ho odetého v bielom so svätožiarou a s fúzami.

„Ježiš sa so mnou rozlúčil a povedal mi, nech pokračujem ďalej. Do pekla ma však neposlal.”😆 Zasmiali sme sa. „Prišiel som k nebeskej bráne, ktorú strážil sv. Peter. Ten sa mi prihovoril a po krátkom rozhovore ma pustil ďalej. Rozhodol som sa pre ďalšie zrodenie a bol znova chlapcom. Volal som sa Michal a bol som nadaný chlapec.“😀

Opisoval to ako skutočnosť prežitého sna, ale detská fantázia je tak rozsiahla, takže iba on vie, či sa mu to skutočne snívalo, alebo si to vymyslel… Každopádne viem po kom to má.😉