Na Západe je určitá verzia prvého základného cvičenia asi celkom dobre známa, pretože bádatelia v oblasti snov, a tí, ktorí sa o sny zaujímajú zistili, že toto cvičenie pomáha rozvíjať lucidné snívanie. Robí sa nasledovne: počas dňa sa snažte rozoznávať, že život sa vo svojej podstate podobá snu, a pokračujte tak dlho, až sa to isté uvedomovanie prejaví aj vo sne.

Keď sa ráno zobudíte, povedzte si: “Zobudil som sa vo sne”.

Keď vstúpite do kuchyne, uvedomte si, že ide o kuchyňu zo sna. Nalejte si mlieko do kávy, ktorá sa vám sníva. “

Všetko je sen”, hovorte si pre seba, “toto je sen”.

Stále si to počas dňa pripomínajte. Dôraz by mal byť skôr na vás, teda na tom, komu sa sny snívajú, než na objekte vašej skúsenosti. Opakujte si znova a znova, že si nechávate snívať to, čo prežívate: hnev, ktorý cítite, šťastie, únavu, úzkosť – to všetko je súčasť sna. Dub, ktorý máte radi, auto, ktoré riadite, aj človek, s ktorým hovoríte sú súčasti sna.

Tým sa v mysli vytvára nový sklon a vy začnete na prežívanie pozerať ako na čosi nehmotné, prechodné, ako na to, čo bezprostredne súvisí s projekciami mysle. Keď sú všetky javy vnímané ako pominuteľné a bez podstaty, prestávame sa s nimi postupne stotožňovať. Všetky zmyslové vnemy a mentálne pohnútky nám budú pripomínať, že povaha našej skúsenosti je ako sen. Toto poznanie bude vznikať aj vo sne a povedie k uvedomovaniu si snového stavu a rozvoju lucidity.

Tvrdenie, že všetko je sen, môžeme chápať dvoma spôsobmi.

V prvom prípade ku snu pristupujeme ako k metóde, pomocou ktorej môžeme meniť karmické stopy. Týmto cvičením, podobne ako u iných cvičení, sa mení spôsob, ktorým sa človek zapája do života. Postupnými zmenami navyknutých a väčšinou nevedomých reakcií na rôzne javy sa mení kvalita života aj sna.

Keď považujeme svoju skúsenosť “len za sen”, je pre nás menej “skutočná”. Stráca nad nami moc – moc, ktorú nad nami mala len preto, že sme jej to umožnili – a ďalej nás už nevyrušuje a neženie do negatívnych emocionálnych stavov. Namiesto toho začíname ku všetkému čo prežívame pristupovať s väčším pokojom a väčšou jasnosťou, a dokonca  si svoje skúsenosti aj viac vážime. V tomto zmysle pracuje toto cvičenie psychologicky tak, že dochádza k zámene názoru ktorý premietame za to, čo je za rozumovým názorom. Keď pristupujeme ku skúsenosti novým spôsobom, meníme svoje rakcie na ňu, a tým sa menia karmické zvyšky činov a korene snívania.

Druhý možný prístup k cvičeniu je, uvedomovať si, že život keď sme hore je v skutočnosti rovnaký ako sen, že sumár obvyklých skúseností je zložený z projekcií mysle, že všetok zmysel je dosiahnutý, a že všetko čo prežívame nastáva vplyvom karmy. Máme tu na mysli jemné a prenikavé pôsobenie karmy, nekonečný cyklus príčin a následkov, ktorý vytvára zo stôp minulosti prítomnosť, čo sa deje prostredníctvom neustáleho podmieňovania plynúceho z každého nášho činu. Je to jeden z možných spôsobov, ako sformulovať vedomie, že všetky javy sú prázdne a že zdanlivá vlastná podstata bytostí a objektov je iluzórna.

V skutočnosti, rovnako ako vo sne, v živote cez deň žiadna “vec” neexistuje. Existujú len prechodné prejavy bez podstaty, ktoré vznikajú a samy sa oslobodzujú v prázdnom žiarivom základe existencie. Len čo si plne uvedomíme podstatu tvrdenia “toto je sen”, oslobodzujeme sa od návykov plynúcich z chybných predstáv, a oslobodzujeme sa teda od neplnohodnotného života v sansáre, v ktorej je fantázia považovaná za skutočnosť. Len čo si to uvedomíme, smepravdaže plne v prítomnosti, a nikde inde byť ani nemôžeme. A neexistuje žiadny účinnejší spôsob ako vniesť do sna luciditu, než počas dňa zotrvávať neustále v lucidnej prítomnosti.

Ako som už predtým spomínal, dôležitou súčasťou tohto cvičenia je prežívať samého seba ako sen. Predstavte si, že ste ilúzia, že ste vysnená postava s telom, ktorému chýba pevnosť. Predstavte si svoju osobnosť a rôzne identity, s ktorými sa stotožňujete, ako projekcie mysle. Spočiňte v prítomnosti s rovnakou luciditou, s ako sa pokúšate zdokonaľovať vo sne, a precíťte sami seba ako nehmotných a prechodných, tvorených len svetlom.

Toto cvičenie veľmi zmení váš vzťah voči sebe a pocítite pohodu, pružnosť a otvorenosť. Keď vykonávate tieto cvičenia, nestačí stále si znova a znova opakovať že ste vo sne.

Pravda tohto tvrdenia musí byť precítená a prežitá bez slov. Využite svoju predstavivosť, zmysly a uvedomenosť na to, aby ste celkom integrovali cvičenie do prežívanej skutočnosti. Ak budete cvičiť poctivo, potom sa vždy, keď si pomyslíte, že sa vám sníva sen, prítomnosť prehĺbi a skúsenosť sa stane živšou. Pokiaľ sa bezprostredne neobjaví táto kvalitatívna zmena, uistite sa, či sa cvičenie nezmenilo na mechanické opakovanie s nepatrným účinkom.

Len v premýšľaní o nejakej formulke sa žiadna mágia neskrýva. Slová musia byť používané tak, aby ste si nimi pripomínali, že máte do prítomného okamihu vniesť silnejšie bdelé uvedomovanie a viac kľudu. Keď cvičíte toto porozumenie, “prebúdzajte sa” – zvyšovaním jasnosti a prítomnosti – znova a znova, až už len pripomienka myšlienky “toto je sen” vyvolá súčasné zosilnenie a zostrenie bdelého vedomia. To je základné cvičenie, v ktorom všetko v živote vnímame ako sen. Použite ho v okamihu, keď niečo upúta vašu pozornosť, ale ešte nevznikla vaša spätná reakcia. Cvičenie je samo o sebe veľmi mocné a má na toho, kto ho vykonáva, veľmi silný účinok. Ak zotrváte v bdelom uvedomovaní, budete vo dne i v noci vo sne lucidní.

V súvislosti s týmto cvičením je treba upozorniť na jednu vec: je dôležité nezanedbávať svoje povinnosti a mať na pamäti zákonitosti a pravidlá bežného života.

Ak si poviete, že život cez deň je len sen, bude to pravda, keď však vyskočíte z okna nepoletíte, ale celkom iste spadnete dolu. Ak nepôjdete do práce, nezaplatíte svoje účty. Ak strčíte ruku do ohňa, popálite sa.

Je dôležité zostať v reálnom svete, pretože kým bude existovať “ty” a “ja”, bude existovať aj reálny svet v ktorom žijeme my, ale aj iné cítiace bytosti, ktoré trpia okrem iného aj dôsledkami rozhodnutí, ktoré robíme.

Z knihy od Tenzin Wangyal: Tibetská jóga sna a spánku

Reklamy