Materská tantra hovorí, že ak nie je človek bdelo vedomý vo svojich víziách, je nepravdepodobné, že bude bdelo vedomý vo svojom chovaní. Ak človek nekoná s bdelosťou, nie je pravdepodobné, že bude bdelý vo sne. A ak nie je bdelý vo sne, nebude asi bdelý ani v posmrtnom barde.

Čo to znamená?

“Vízia” v tejto súvislosti neznamená len vizuálne javy, ale skôr úplnosť skúsenosti. Zahrnuje všetky vnemy, podnety, mentálne a emocionálne udalosti, rovnako ako všetko, čo sa nám javí ako vonkajší svet. Nebyť bdelo vedomý vo vízii znamená nebyť schopný pravdivo vidieť to, čo vzniká počas prežívania.

Keď nie sme bdelo vedomí vo vízii, sme zmätení nesprávnymi závermi dualistickej mysle a pomýlení jej projekciami a fantáziami, ktoré chybne považujeme za skutočnosť.Ak si neuvedomujeme svoje pravú situáciu, v ktorom existujeme, je ťažké správne reagovať na to, čo k nám prichádza z vonkajšieho sveta.Namiesto toho konáme v súlade s karmickými návykmi lipnutia a odporu, ktoré nás ženú smerom k nespokojnosti a falošným nádejám.

Keď urobíme čokoľvek, čo bude vychádzať z tohto zmätku, pôjde presne o chovanie, ktorému hovoríme neuvedomené (nebdelé).

Výsledkom takého činu je posilnenie lipnutia, nenávisti a nevedomosti a vytvorenie ďaľších negatívnych karmických stôp. Sny vznikajú z rovnakých karmických stôp, ktoré vedú naše prežívanie, keď sme hore. Ak sme príliš rozptýlení na to, aby sme prehliadli fantázie a ilúzi pohyblivej mysle už počas dňa, s najväčšou pravdepodobnosťou budeme zviazaní rovnakými obmedzeniami aj vo sne. Znamená to “nebyť bdelo vedomý vo sne”. Fenomén sna, ktorý sa nám sníva, v nás bude vyvolávať tie isté emócie a dualistické reakcie, v ktorých sa strácame ked sme hore, a bude ťažké rozvíjať luciditu alebo pokračovať v ďaľších cvičeniach. Do barda, prechodového posmrtného stavu, vstupujeme rovnako ako po zaspaní do sna.

Ak nevnímame sen jasne, a ak je naša skúsenosť mätená emocionálnymi stavmi  a navyknutými reakciami, budeme rovnako prežívať aj proces smrti.

Kvôli dualistickým reakciám na vízie v prechodovom stave budeme hnaní do ďaľších karmických väzieb a naše budúce zrodenia budú určované tými karmickými sklonmi, ktoré sme v živote pestovali. Znamená to “nebyť bdelo vedomý v barde”. Pokiaľ však naopak neustále vnášame bdelosť do momentálneho okamihu prežívania, čoskoro sa táto schopnosť prenesie aj do sna. Ak pestujeme vo sne zotrvávanie v prítomnosti, pripravujeme sa na smrť. Cvičenia jogy sna práve s touto prípravou súvisia. Aby sme dosiahli pokrok, musíme dosiahnuť určitú stálosť mysle a dokázať udržať vyššiu mieru bdelého vedomia vo svojom prežívaní, vo “vízii”, t.j. rozvíjať v sebe schopnosť správne reagovať na podnety. Preto je prvým cvičením utíšenie mysle (tib. žinä). Myseľ je pri ňom cvičená na udržanie kľudu, sústredenia a ostražitosti.

Keď vnášame do svojho prežívania stále viac bdelého vedomia, sme schopní prekonávať navyknuté reakcie založené na ilúziách obyčajnej mysle. Táto poddajnosť sa ďalej prehlbuje vykonávaním štyroch základných cvičení, pri ktorých trénujeme myseľ v tom, aby využívala všetko čo zažívame keď sme hore ako podnet k prehlbovaniu lucidity a prítomnosti. Ako sa postupne vymaňujeme zo zovretia karmického reagovania, dokážeme voliť pozitívne reakcie. Znamená to “vnášať do chovania bdelé vedomie”.

Bdelé vedomie, ktoré sa nám podarilo ustáliť v prežívaní cez deň, čo sa prejaví na našom chovaní, začína prirodzene vyvstávať vo sne.

Úvodné cvičenia pracujú s pochopením prány, čakier a mysle, a toto pochopenie využívajú na posilnenie bdelého vedomia vo sne. Vykonávajú sa pred zaspaním a trikrát za noc pri zobudení. Len čo sa nám podarí rozvinúť luciditu, pristupujeme pri snívaní k ďaľším cvičeniam a rozvíjame nimi pružnosť mysle, ktorou rozpúšťame obmedzenia a klamy vedúce nás do sansáry. Až keď sa podarí preniesť luciditu a uvedomovanie si prítomnosti zo života cez deň do sna, prenáša sa lucidita a uvedomovanie si prítomnosti zo sna aj do zomierania.

Ak človek dokonale zvládne jogu sna, je pripravený vstúpiť do posmrtného prechodového stavu so správnym náhľadom a stabilitou v nedualistickej prítomnosti, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie oslobodenia.

Poradie je nasledovné:

  • uvedomovať si okamih, ktorým začína každá skúsenosť – reakcia,
  • sen
  • a neskoršie aj smrť.

Nedá sa začať od konca. Sami si určujete, zrelá je vaša prax: keď prežívate skúsenosť, skúmajte svoje pocity a reakcie na ne.

Nechávate sa ovládať predmetmi svojej skúsenosti, alebo máte svoje reakcie pod kontrolou? Vyvolávajú vo vás predmety prežívania citové reakcie podľa toho, či vás priťahujú alebo odpudzujú, alebo dokážete stále zotrvávať v prítomnom okamihu bez ohľadu na rôzne situácie?

V prvom prípade vo vás cvičenie bude pestovať schopnosť zotrvávať v prítomnosti, čo je nutné na to, aby ste sa obodili od karmickej závislosti a od prchkosti. Ak pre vás platí druhá možnosť, bude sa vaša stabilita stále prehlbovať do bdelého vedomia a vaše sny sa budú mimoriadne meniť.😛