Všetky skúsenosti sansáry sú utvárané karmickými stopami. Naše nálady, myšlienky, emócie, mentálne obrazy, vnemy, inštinktívne reakcie, “zdravý rozum”, a dokonca aj vedomie vlastnej identity – to všetko je ovládané pôsobením karmy. Môže sa vám napríklad stať, že sa zobudíte s pocitom depresie. Naraňajkujete sa, všetko sa zdá byť v poriadku, ale vy máte stále pocit depresie, ktorý si nedokážete nijako vysvetliť.

V takom prípade hovoríme o dozrení určitej karmy.

Príčiny a podmienky sa spojili tak, že spôsobili vznik depresie. Fakt, že sa prejavuje práve v toto ráno, môže mať stovky rôznych príčin, a takisto sa môže prejaviť aj mnohými inými spôsobmi. Napríklad v noci ako sen. Počas snívania sa karmické stopy prejavujú vo vedomí nespútanom racionálnou mysľou, ktorej rozumovaním často odsúvame nabok pocit alebo prchavý mentálny obraz. Môžeme si to predstaviť takto: počas dňa bdelé vedomie prežaruje naše zmysly a my vnímame svet, skladajúc zmysluplný celok života zo zmyslových a psychických skúseností.

V noci vedomie zmysly opúšťa a prebýva v základe.

Ak sme si už praxou rozvinuli pevné bdelé vedomie prítomnosti a svojou skúsenosťou poznali prázdnotu, číru povahu mysle, budeme toto číre, žiarivé, bdelé vedomie vnímať a budeme v ňom zotrvávať. U väčšiny z nás však svetlo vedomia dopadne na nečistoty vedomia, t.j. na karmické stopy, a tie sa prejavia ako sny.

Karmické stopy sú ako fotografie, na ktorých sme zachytili všetky svoje skúsenosti. Každá reakcia, vychádzajúca z lipnutia a odporu na akúkoľvek skúsenosť – na spomienky, pocity, vnemy či myšlienky – je ako stlačenie spúšťa fotoaparátu. V tmavej komore svojich snov potom tento film vyvolávame. To, ktorý z týchto snímkov vyvoláme a kedy presne k tomu dôjde, je určované druhotnými podmienkami, s ktorými sme sa v poslednom čase stretli. Niektoré obrazy či stopy sa do nás hlboko vrývajú vplyvom našich silných reakcií, iné, vyvolané povrchnými skúsenosťami, v nás zanechávajú len nepatrnú stopu. Naše vedomie osvetľuje stopy, ktoré boli stimulované, ako svetlo premietacieho projektora, a tie sa prejavia vo sne ako obrazy a skúsenosti. Spriadame ich dovedna do jedného filmu, lebo je to spôsob, akým naša psychika zisťuje zmysel, a výsledkom je príbeh zostavený z podmienených sklonov a navyknutých identít – sen.

Tento proces pokračuje bez prerušenia aj v čase keď nespíme, a jeho výsledkom je to, čo všeobecne voláme “svojou skúsenosťou”.

Dá sa však lepšie pochopiť v noci, keď ho môžeme pozorovať v stave neobmedzenom hmotným svetom a racionálnym vedomím. Počas dňa sme, rovnako ako v noci, pohrúžení do toho istého snívania, vnútornú činnosť mysle však premietame do vonkajšieho sveta a veríme, že naše skúsenosti sú “skutočné” a odohrávajú sa mimo našu vlastnú myseľ.

V joge sna sa toto porozumenie karme využíva na to, aby sme myseľ vycvičili k odlišným reakciám na to, čo prežívame. Tým vznikajú nové karmické stopy a z nich sa rodia sny, ktoré sú duchovnej praxi prospešnejšie. Nejedná sa však o násilný proces, nejde o to, že by vedomie násilím potláčalo nevedomie.

Joga sna má zvýšiť naše bdelé vedomie a prehĺbiť vhľad, aby sme dokázali voliť v živote pozitívne riešenie.

Ak pochopíme dynamickú štruktúru skúsenosti a následky činov, zistíme, že všetky skúsenosti, nech sú akékoľvek, sú príležitosťou pre duchovnú prax.  Joga sna je tiež metóda, ako spaľovať karmické semená počas spánku. Keď dokážeme byť vedomí počas snívania, môžeme nechať karmické stopy, aby už pri svojom vzniku samy seba oslobodzovali, takže sa už nebudú prejavovať ako negatívne stavy v našom živote. To však bude, rovnako ako vo dne, možné len vtedy, keď zotrváme v stave nedulistického bdelého vedomia (rigpa), v čírom svetle mysle. Ak to nedokážeme, môžeme si aspoň pestovať sklony k voľbe konania, ktoré prospieva duchovnej ceste, a to aj vo snoch, dovtedy, kým sa nám podarí prekročiť všetky uprednostňovania aj dualizmus. Keď napokon zbavíme vedomie všetkých nečistôt, prestane existovať film, zmiznú skryté karmické vplyvy, ktoré svetlo vedomia sfarbujú a dávajú mu tvar.

Práve preto, že sú karmické stopy príčinami snov, zostane v mysli po ich úplnom odseknutí len číre svetlo vedomia: už žiadny film, žiadny príbeh, niet už snívajúceho ani sna, zostáva len žiarivá základná podstata, ktorá je najvyššou skutočnosťou. Preto osvietenie znamená koniec všetkého snívania, to preto sa mu hovorí “prebudenie”.

Tenzin Wangyal: Tibetská jóga sna a spánku

Reklamy