Spánok – zážitok

V závislosti na úrovni vývinu nášho vedomia existuje mnoho stupňov tohto nového typu spánku, počnúc zriedkavými, nepravidelnými zábleskami, ktoré možno vidieť na tej alebo inej rovine až po nepretržité samoregulačné videnie, ktoré je schopné premiestňovať sa po celej stupnici rovín zhora nadol (použi varne jazyk trojrozmerného priestoru, ktorý nezodpovedá realite, pretože v skutočnosti neexistuje ani hore ani dolu, ani vnútri ani vonku.

Náš mentálny jazyk, plytký, fotografický, nie je v stave vyjadriť plnosť reálneho sveta, ale iný výber nemáme) – presne tak, ako si samo želá. Tu opäť všetko záleží na našom bdelom vedomí. Vďaka blízkosti a spriaznenosti ideme obyčajne k tým rovinám, s ktorými sme nadviazali kontakty. Tieto kontakty sa nadväzujú mentálnymi, vitálnymi alebo inými vibráciami, ktoré prijímame a ktoré sa v nás menia na idey, snahy, želania, na nízkosť alebo šľachetnosť.

Keď opúšťame naše telo, odchádzame k prameňu týchto vibrácií, k prameňu neobyčajne živému a prekvapivému, v porovnaní s ktorým naše mentálne a vitálne vyžarovanie do fyzického sveta sa zdá bledé a skoro prázdne. Vtedy si začíname uvedomovať tie široké a mnohopočetné svety, ktoré obklopujú, obaľujú, slovom úplne zakrývajú našu maličkú planétu a určujú jej osud a naše osudy.

Zrejme opísať tieto svety na niekoľkých stránkach, dokonca ani v niekoľkých zväzkoch nie je možné. To je to isté ako opísať Zem na základe povrchného pohľadu napríklad na Normandiu. Preto ich nebudeme opisovať, jednoducho dáme hľadajúcemu niekoľko všeobecných vysvetlení, ktoré mu pomôžu zhodnotiť vlastné zážitky.

Základnými požiadavkami takéhoto výskumu – na to často poukazoval Šrí Aurobindo – sú jasná jednoduchosť, neprítomnosť želaní a upokojený rozum, pretože ak toho niet, ľahko sa môžeme stať korisťou najrôznejších ilúzií. Trpezlivo znovu opakujeme skúsenosť — zážitok a tým sa učíme spočiatku rozpoznávať, na akej rovine prebieha zážitok a potom na akej vnútornej úrovni roviny tento zážitok prebieha. Tento proces určenia relatívneho stavu umiestnenia nášho pokusu — zážitku je rovnako dôležitý pre naše hľadanie, ako povedzme, proces určenia toho, na akej ceste sa nachádzame a cez aký štát prechádzame, keď cestujeme po zemi. Potom sa učíme chápať význam nášho zážitku; je to cudzí jazyk, dokonca niekoľko jazykov, ktoré musíme rozlúštiť bez najmenšieho zásahu zo strany mentálneho jazyka.

V skutočnosti jedna zo základných ťažkostí spočíva v tom, že mentálny jazyk je jediný nám známy jazyk, preto po prebudení jeho výklad sa bude mimovoľne snažiť skresliť čistotu zážitku. Pretože nemáme dobre informovaného sprievodcu, ktorý by mohol rozmotať toto klbko, musíme sa naučiť zostať po prebudení, podľa možnosti, najpokojnejší, nedovoliť rozumu zasahovať a snažiť sa intuitívne pocítiť význam týchto iných jazykov.

Táto schopnosť sa rozvíja dosť rýchlo, podľa toho, ako sa rozvíja vedomie a zvyšuje sa počet zážitkov. Spočiatku sa to podobá na džungľu alebo čínsky bazár: všetko vyvstane pred nami v podobe jednotvárnej masy. Potom, po mesiacoch a rokoch, začíname rozlišovať chodníčky a tváre, rozličné miesta a symboly a vôbec omnoho živšiu mnohotvárnosť vnímaného, ako na zemi.

Ako si môžeme spomenúť na svoj sen?

Pre väčšinu ľudí je to absolútna medzera – niet spájajúcej nite. V skutočnosti existuje mnoho nití alebo mostov, podľa vyjadrenia Matky, ktoré spájajú rozličné krajiny, z ktorých ako keby sme boli zložení. Takým spôsobom si môžeme ľahko spomenúť na niektoré časti našej bytosti a všetky ich putovania. Čo sa týka iných častí, nezanechajú po sebe žiadne spomienky, pretože niet žiadneho mosta, ktorý by spájal tú časť s ostatným vedomím. Keď prechádzame cez túto prázdnotu alebo neprebádanú časť vedomia, vzápätí na ňu zabúdame (často sa to práve stáva tým, ktorí upadajú do “extázy”; neskôr sa k tejto téme vrátime).

V zásade človek, ktorý je dostatočne rozvinutý, prechádza v spánku celým rozpätím vedomia a ide priamo k najvyššiemu Svetu alebo Ducha- Sat-Čit-Anande – najčastejšie neuvedomele, ale tých niekoľko minút – to je naozajstný spánok, skutočný oddych v absolútnej relaxácii Radosti a Svetla.

Šrí Aurobindo hovoril, že skutočným cieľom spánku je spontánny návrat k Prameňu, aby sme sa znova doň pohrúžili.

Odtiaľ pomaly schádzame cez všetky roviny – Mentálne, Vitálne, Jemné Fyzické a Podvedomé (na túto podvedomú rovinu sa spomína najľahšie) – kde každá časť našej bytosti má príslušné zážitky, skúsenosť. Vnútri každej roviny je mnoho zón, ktoré sú prepojené mostami.

Hlavná ťažkosť spočíva v tom, aby sme postavili prvý most, most k vonkajšiemu bdejúcemu vedomiu.

Jediný spôsob je zostať úplne nehybnými a mlčanlivými hneď po prebudení. Ak sa obrátime alebo urobíme akýkoľvek iný pohyb, všetko sa stratí alebo, presnejšie, veľké jazero spánku sa ihneď zčerí a my nič viac neuvidíme. Ak začneme rozmýšľať, tak to už nie je zčerenie, ale špinavé víry, ktoré pokrývajú všetko. V tomto procese niet miesta pre myšlienky, nemožno sa snažiť spomenúť na niečo rozumom.

Miesto toho musíme nepretržite a uprene pozerať na široké, pokojné jazero, ako pri dlhom pozorovaní, ktoré nemá objekt, ako keby sme sa snažili preniknúť tieto modré hlbiny len silou nášho pohľadu. Ak sme vytrvalí, tak po nejakom čase pred našimi očami neočakávane vypláva nejaký obraz, alebo možno len nejaký tieň, podobný dymu ďalekej krajiny, ktorý je nasýtený akousi známou, ale nepostrehnuteľnou vôňou.

Len sa naň netreba ihneď vrhnúť – v takom prípade obraz okamžite zmizne. Treba mu dovoliť, aby sa postupne prejavil, nadobudol formu podľa svojho uváženia a my si nakoniec spomenieme na celú scénu. Keď spoľahlivo držíme niť vo svojich rukách, v zásade to stačí k tomu, aby sme ju pomaly naťahovali, nesnažiac sa rozmýšľať alebo chápať (pochopenie prichádza neskôr: ak začneme ihneď interpretovať, tak tým prerušíme spojenie). Táto niť nás povedie z krajiny do krajiny, od spomienky k spomienke. Môže sa stať, že zaviazneme na celé roky v tom istom bode, ako keby kdesi v pamäti bola diera, medzera, jama na ceste.

Metóda častého budenia

Aby sme nahradili chýbajúcu spojovaciu niť, musíme sa obrniť trpezlivosťou a pokračovať v práci, neustále sa snažiť nájsť toto spojenie. Ak budeme vytrvalí, tak sa nakoniec cesta objaví, tak ako to často býva v nepreniknuteľných džungliach. Snaha znovu upadnúť do spánku nie je jedinou metódou; možno sa tiež koncentrovať večer pred spánkom, aby sme sa zobudili v určitých časových intervaloch raz alebo dvakrát za noc a aby sme si spomenuli na to, čo sa odohralo v príslušnom časovom úseku v noci a aby sme sledovali našu niť po jej diskrétnych bodoch. Táto metóda je mimoriadne efektívna.

Všetci vieme, že stačí chcieť zobudiť sa v určitom čase a naše vnútorné hodiny sa uvedú do chodu bez odmietania, s minútovou presnosťou. Toto sa nazýva “vytvorením formácie”. Tieto formácie sú podobné malým vibračným impulzom, dávaným silou vôle, ktoré potom nadobudnú svoju nezávislú existenciu a s veľkým úspechom splnia svoje poslanie.

Všetci nechtiac vytvárame formácie našimi želaniami a myšlienkami, dobrými alebo zlými a potom na ne zabúdame.

Formácie však nezabúdajú; môžu sa vrátiť i po dvoch rokoch, i po deviatich rokoch, keď vykonali svoja prácu – splnilo sa nejaké želanie, uskutočnila sa myšlienka, patričným spôsobom sa vytvorili niektoré okolnosti – hoci sme dávno o tom prestali premýšľať. My nie sme ani schopní uvedomiť si podľa týchto výsledkov, že toto všetko pochádzalo od nás. Tak nás obklopujú všetky možné malé živé bytosti, ktoré sa ďalej usilujú o svoju realizáciu, hoci my to už nechceme.

Je možné uvedomelé vytvárať formácie rôznej sily a dĺžky (je možné ich periodicky nabíjať) kvôli dosiahnutiu najrôznejších cieľov, medzi iným kvôli tomu, aby sme sa prebudili v určitých momentoch počas nášho spánku. Ak budeme húževnatí celé mesiace, a ak bude treba, i roky, tak nakoniec vždy, keď na nejakej rovine nášho spánku bude prebiehať nejaká vážna udalosť, hneď sa automaticky stávame bdelými, uvedomelými. Jednoducho sa musíme zastaviť priamo v spánku, zopakovať dva alebo trikrát obsah sna, aby sme si ho lepšie zapamätali a potom sa vrátiť do spánku.

Na tomto širokom poli duchovnej skúsenosti môžeme vymedziť len niekoľko praktických momentov, ktoré môžu byť dôležité pre hľadajúceho na začiatku jeho skúmania.

Predovšetkým musí prísne odlišovať obyčajné podvedomé sny od skutočných zážitkov.

 Zážitky – to nie sú sny, hoci silou zvyku máme sklony všetko hádzať do jedného vreca. To sú reálne udalosti na tej rovine, na ktorej sa zúčastňujeme. Od obyčajných slov sa líšia zarážajúcou intenzitou: všetky udalosti fyzického svety, dokonca aj najvýznamnejšie, sa v porovnaní zdajú nevýrazné. Zanechávajú hlboké dojmy a spomienka je omnoho živšia ako akákoľvek naša spomienka na zemi, ako keby sme sa zrazu dotkli plnšieho spôsobu existencie, bohatého nie svojim aspektom alebo farbou (hoci zážitok môže byť neobyčajne živý zvlášť vo Vitálnom), ale svojim obsahom.

Hľadajúci sa zobúdza s takým pocitom, ako keby sa vnáral do sveta plného symbolov, z ktorých každý je veľmi mnohoznačný (udalosti nášho fyzického sveta zriedkavo obsahujú viac ako jeden význam naraz), symbolov natoľko bohatých na neviditeľné rozvetvenia a hĺbky, že ich možno pozorovať veľmi dlho, nevyčerpávajúc pritom ich zmysel. Alebo v inom prípade, keď pred jeho zrakom vyvstanú niektoré scény a on sa môže v nich zúčastniť, scény sa zdajú neporovnateľne reálnejšími, ako javy nášho reálneho sveta (tieto sa vždy zdajú ploché, my hneď pocítime za nimi pevné, akoby fotografické pozadie), tak vie, že to bol skutočný zážitok a nie sen.

Zdajú sa nereálnymi a predsa sú reálnejšie ako život, pravdivejšie ako skutočné veci a udalosti, dokonca keby to boli len sny alebo podmanivé obrazy, ich pravda by zmenila na lož celú bezvýznamnú realitu zeme.

Existuje ešte jeden pozoruhodný jav: podľa stupňa vystupovania po škále vedomia mení sa kvalita svetla; rozdiely v jasnosti svetla sú najlepším údajom o tom, kde sa nachádzame a dokonca o tom, aký je zmysel samotnej scény. Tu je zahrnutá celá svetelná škála: od špinavých tónov podvedomia, šedých, hnedých, čiernych – po vibrujúce odtiene Jemného Fyzického, jemné farby Vitálneho, ktoré vždy vyzerajú trocha umele, nápadné, tvrdé (táto oblasť je zvlášť klamlivá) po svetlo Rozumu, ktoré sa stáva silnejším a čistejším podľa toho, ako vystupujeme k Prvoprameňu.

Od Globálneho rozumu a vyššie (o Globálnom rozume budeme hovoriť neskôr) možno pozorovať radikálny rozdiel v povahe videnia: objekty, bytosti a predmety, ktoré vidíme sa už nezdajú osvetlené zvonku na povrchu, tak ako keď nás osvetľuje slnko, ale svietia samé. Nakoniec vôbec zmizne pocit, že sa nachádzame mimo predmetov – je to extáza v nehybnom a jasnom Svetle, absolútne očistená od všetkého zhonu a hmotných javov. Keď sa dostaneme do kontaktu s týmto svetlom hoci len na niekoľko minút, odpočinieme si tak ako v 8-hodinovom spánku.

Práve preto niekoľko minút koncentrácie v priebehu dňa nás môže vzpružiť tak, ako prechádzka v prírode. Telo má neuveriteľnú odolnosť, unavuje nás práve psychické podráždenie, zhon.

Okrem toho, že v spánku sa zúčastňujeme udalostí všeobecného významu, zisťujeme, že spánok je studnica informácií v našom vlastnom individuálnom stave, všetky roviny našej bytosti sa jasne prejavujú práve počas spánku, ako keby sme navonok počas bdenia boli nemí a hluchí ako drevené bábiky, ale v spánku sa všetko prebúdza k životu, ktorý je opravdovejší ako život.

Tieto vnútorné úrovne našej bytosti v spánku môžu nadobudnúť podobu izieb alebo domov, v ktorých má význam aj najmenší detail: “Keď pristupujete k skúmaniu vnútornej bytosti, – hovorí Matka,- veľmi často vznikne dojem, že vchádzate do sály alebo izby; v súvislosti s farbou, atmosférou a predmetmi, ktoré sa tam nachádzajú, k vám prichádza jasný pocit tej časti vašej bytosti, ktorú navštevujete. Môžete vchádzať dokonca do stále hlbších a hlbších izieb, z ktorých každá môže mať svoj vlastný charakter”.

Niekedy sa vám stane, že nestretnete izby, ale najrôznejšie druhy bytostí, celé čeľade, dokonca zvery, ktoré predstavujú rôzne sily a vibrácie, ktoré sme zvykli prijímať a ktoré tvoria “našu” prírodu. Nie sú to bytosti “zo sna”, ale skutočné bytosti, ktorým poskytujeme útulok: sily sú uvedomelé, vibrácie sú uvedomelé.

Či sú bytosti, alebo sily, čiže vedomie alebo sila, v podstate sú to dve stránky jednej reality. Vtedy vidíme jasne a zreteľne to, čo chceme, alebo viac nechceme, udržiavať v sebe. Hľadajúceho prekvapí ešte jedno zistenie, prekvapí ho tým, že sa opakuje skoro každodenne. Zistí, už po uskutočnení faktu,že po nociach máva jasnú predtuchu všetkých významných psychických udalostí, ktoré sa odohrajú cez deň. Spočiatku si myslí, že je to úplná náhoda, zhoda okolností, ešte celkom nechápe spojitosť medzi predtuchou a udalosťou. Potom, keď sa to stokrát opakuje, stáva sa pozornejším, nakoniec, keď je už celkom uvedomelý, môže využiť tento poznatok, včas uhádnuť to čo sa stane a urobiť ochranné opatrenia. V nejaký deň, napr. môžeme pocítiť krátku depresiu, alebo sa nahnevať, alebo pocítiť protest vo svojom vnútri, alebo pohlavnú žiadostivosť, atď. Alebo keby sme ‘ chceli uviesť príklady, ktoré sa navonok líšia od predchádzajúcich, môžeme sa niekoľkokrát potknúť na schodíkoch a nakoniec si zlomiť nohu, alebo môžeme poriadne prechladnúť a pritom zbadáme, že každá z týchto bezvýznamných, triviálnych epizód presne zodpovedá druhej epizóde, ktorá je najčastejšie svojou povahou symbolická, pretože keď sa ráno zobudíme, on nie je samotným faktom, ale jeho mentálnou transkripciou, ktorú sme prežili minulej noci.

Alebo “vo sne” na nás zaútočil nepriateľ, alebo sme boli zatiahnutí do nešťastnej spleti okolností, alebo sme videli chvíľami veľmi presne všetky detaily nejakej určitej psychologickej scény z nasledujúceho dňa. Vznikne dojem, že v nás je “niekto”, kto je úplne prebudený a veľmi sa stará o to, aby nám pomáhal ukázať všetky “prečo” aj skryté mechanizmy nášho psychického života, všetky príčiny našich pádov a nášho napredovania.

 Pretože môžeme mať predtuchy priaznivých psychických udalostí, ktoré sa na druhý deň prejavia ako nejaké úspechy, objavy vedomia, akéhosi osvietenia, vnútorného rozšírenia. A my si spomenieme, že minulú noc sme videli svetlo, alebo pocítili vzostup, alebo pozorovali zrútenie múru, alebo domu (čo symbolizuje náš odpor, alebo nejaké mentálne konštrukcie, ktoré nás držia v zajatí). Prekvapí nás aj ten fakt, že tieto predtuchy nie sú nejako spojené s tými udalosťami, ktoré my považujeme za dôležité, významné v našej fyzickej rovine, s takými ako napr. smrť jedného z rodičov, alebo úspech v obyčajnej činnosti (hoci niekedy môžeme mať aj také predtuchy) naopak, tieto predtuchy sú spojené s najtriviálnejšími detailami, ktoré navonok nemajú nijaký význam, no vždy sú veľmi dôležité pre naše vnútorné napredovanie.

Je to príznak rozvíjajúceho sa vedomia, miesto toho, aby sme podvedome prijímali mentálne, vitálne a iné vibrácie, ktoré formujú náš život bez našej účasti a vedomia a ktoré naivne prijímame za svoje hovoríme: to je môj hnev, moja depresia, moja pohlavná žiadostivosť, moja zimnica začíname vidieť, ako oni prichádzajú k nám.

Je to viditeľný dôkaz (podopretý stovkami skúseností) toho, že celá hra našej frontálnej povahy začína nie v nás, ale vo všeobecnom Rozume, všeobecnom Vitálnom alebo dokonca ešte vo vyšších sférach, ak sme schopní pripájať sa k nim. V tom je začiatok nadvlády, pretože keď vidíme, alebo predvídame udalosti, môžeme zmeniť ich priebeh. Pozemský život to je pole pôsobnosti najsurovejšieho a najslepejšieho determinizmu a zároveň pole víťaznej slobody, všetko závisí od nášho vedomia.

Jeden žiak písal raz o svojich snoch a zvláštnej zhode medzi udalosťami dňa a noci. A tu je odpoveď Šri Aurobinda: ” Pochopte, že tieto zážitky – to nie je len hra predstáv, alebo sny, ale reálne udalosti. Nie je správne myslieť si, že žijeme len fyzicky, obdarení vonkajším rozumom a životom. Stále žijeme a pôsobíme na iných rovinách vedomia, stretávame sa tam s inými a pôsobíme na nich a to, čo tam robíme a cítime, o čom rozmýšľame, tie sily, ktoré zhromažďujeme a tie výsledky a plody, ktoré si pripravujeme, majú obrovský význam pre náš vonkajší život a vplývajú naň a sú nám predsa neznáme. Nie všetko z toho dochádza až na fyzickú rovinu a to, čo dôjde, nadobúda tam inú formu, hoci niekedy tu má miesto presná zhoda, no táto malá časť je základom nášho vonkajšieho jestvovania. Všetko, čím sa stávame, čo robíme a čo prekonávame vo fyzickom živote, sa pripravuje pod závojom v našom vnútri”.

Pretože pre jogu, ktorá sa usiluje o transformáciu, o zmenu života, je neobyčajne dôležité začať si uvedomovať, čo sa odohráva vnútri týchto sfér, stať sa tam pánom a naučiť sa cítiť, poznať a zaobchádzať s tými skrytými silami, ktoré určujú náš osud, náš vonkajší a vnútorný rast, alebo náš pád.

Z knihy:  Putovanie vedomia

Reklamy

16 thoughts on “Spánok – zážitok

  1. mojko, veľmi poučný článok.. a uvedomila som si sen, ktorý sme spolu rozobrali..vieš..stará žena v izbe – .. 🙂 …

    Tieto vnútorné úrovne našej bytosti v spánku môžu nadobudnúť podobu izieb alebo domov, v ktorých má význam aj najmenší detail: “Keď pristupujete k skúmaniu vnútornej bytosti, – hovorí Matka,- veľmi často vznikne dojem, že vchádzate do sály alebo izby; v súvislosti s farbou, atmosférou a predmetmi, ktoré sa tam nachádzajú, k vám prichádza jasný pocit tej časti vašej bytosti, ktorú navštevujete. Môžete vchádzať dokonca do stále hlbších a hlbších izieb, z ktorých každá môže mať svoj vlastný charakter”.

    Like

  2. Dnes som mala velmi zaujimavy sen,no premyslam nad nim neustale ale neviem sa dajako dopracovat k vysledku.(Vcera boli tomu tri roky,co mi mamka zomrela 😦 Neviem sa stale zmierit s mamkinou smrtou,mala 70 rokov ked zomrela.)v noci som mala zvlastny sen,bola som v nemocnici kde som umyvala schody,potom som vosla do izby kde porodila moja mamka ale ako 70 rocna a bolo to velke babo.Mamka bola slaba,aj som chytila babo na ruky a davala som k mamkinmu prsniku malinke aby sa napapalo mliecka.Neviem si vysvetlit tento sen,prave na mamkine vyrocie sa mi taketo snivalo a este k tomu ako 70 rocna v sne porodila….

    Like

  3. Majka zosnulí nám chodia do sna pomáhať, , alebo nás upozorňovať na niečo.
    Nemocnica je miesto liečenia, takže sama potrebuješ v sebe niečo poliečiť. Matka je jednou časťou teba(citová anima), ktorá splodila , zjednotila niečo nové, krásne. Prsník, kojiť sú tiež citové časti duše a ty sama si sa hneď o dieťatko postarala, dala si ho mamine, aby salo mliečko, čím prechádzaš procesom seba zdokonalovania.

    Mamička ti prišla ukázať, aby si svoju bolesť a smútok vyliečila na citovej úrovni a uvedomením si, že jej dušička žije(zrodenie dieťaťa) a len telo tuná zanechala, sa posúvaš ´ďalej. Jej pôrod ti bol vyobrazený, akoby sa ona zrodila do nového sveta, v novom tele…vo svojej jemno hmotnosti.

    Ak si na ňu spomenieš náhle v myšlienkach, vyslala ona k tebe tiež svoje myšlienky, ale nie preto, aby si za ňou smútila, ale preto, že aj ona na teba s láskou myslí. Vnútorne sa usmej a vyšli k nej láskyplné energie…verím, že ich pocíti.

    Raz som mala tiež sen, v ktorom bola manželova babka vo veku 79 rokov tehotná. Bol to tiež odkaz.
    https://viziebosorky.wordpress.com/2011/05/26/sen-porod/

    Krásne sníčky Majka 😉

    Like

  4. Dakujem za odpoved,no zrejme je na tom nieco,ze sa musim poliecit a prechadzam procesom zdokonalovania.Zvlastne je to,ze prave v ten den ako mala mamka tretie vyrocie umrtia,prisli domov z nemocnice bratova nevesta s bratovym vnucatkom,totizto v ten tyzden porodila bratova nevesta a ja som nechcela ist pozriet malinke hned v piatok ked prisli domov z nemocnice,nemala som v sebe dobry pocit kvoli tomu ze prave na vyrocie som nechcela ist.Lenze som mala potom tento sen,tak som sa v sobotu poobede rozhodla sama od seba,isla som pozriet malinke.Az sa mi ulavilo,ked som len na chvilocku odbehla malinke pozriet.Zrejme mi mamka naznacila v sne,aby som isla pozriet malé lebo mamka sa nedozila druheho pravnucatka.V ten rok ako mamka zomrela,po jej pohrebe o tri tyzdne na to bola svadba,bratov syn(synovec)sa zenil a v ten rok sa aj narodilo prve pravnucatko,ktoremu sa mamka velmi tesila ale nedozila sa.A teraz zase akurat na tretie vyrocie druhe pravnucatko.Neviem co sa to deje so mnou za tie tri roky co mi mamka zomrela,same zvlastne sny mavam.Aj v tuto noc sa mi snivalo,ze som cestovala autobusom a ja som mavala z autobusu mamke,ale ona mna nevidela 😦 A to sme isli autobusom okolo domu kde moji rodicia byvali,mamka len vosla do dvora a autobus zabocil do druhej ulici….

    Like

  5. Vidíš, najlepšie si sen vyloží majiteľ, lebo pozná všetky skutočnosti. Mamička ťa nabádala aj k tomu, aby si sa išli pozrieť na to bábätko.

    Keď som rodila svoje prvé dieťa, tak mal mať v ten deň pohreb môj bratranec, čo sa obesil. Rodičia boli ďaleko v Čechách a nervozný, nech sa už malý narodí, lebo nechceli, aby to bolo v tú istú hodinu. Lekári to stihli predsa s hodinovým rozdielom. 😉 V deň jeho smrti sa narodil bratrancovi syn a v deň pohrebu som rodila ja. Moja teta si vtredy myslela, že jeho duša sa inkarnovala do môjho syna, lebo z neho cítila zvláštne energie, bol veľmi prítulný k nej, ale takto veci nefungujú, duša sa inkarnuje do tela už uhniezdením vajíčka.

    Tvoj sen s autobusom je o tvojej ceste životom ideš ním sama a mamina ťa už nevidí zrejme v tejto sfére. Možno už je niekede inde, tam kam patrí.
    Keď sa jej narodilo prvé vnúča, určite ho videla, síce nie ako človek, ale vo svojej jemnohmostnosti zrejme hej. 😉

    Like

  6. Ja stale verim tomu,ze mamka nas vidi,aj ked je v nebicku…Prihovaram sa jej pri hrobe,ako ked som chodievala k nasim a kecali s mamkou.Stale mamke poviem nieco nove,len mi neodpoveda 😦 Velmi tazko zvladam mamkin necakany odchod 😦

    Like

  7. Majka, včera som bola na pohrebe mojej tety. Boli sme ju pozrieť aj v dome smútku. Pohladila som ju po líci a vo vnútri seba som cítila radosť, lebo ona sama sa v živote veľmi trápila. Teraz je je dušička uvoľnená je vo svojej nesmrteľnosti a vie, že by sa mala odpútať a pokračovať vo svojom očisťovaní vo vyšších sférach podľa svojej duchovnosti. Boli pri nej 4 bytosti v bielom, ktoré ju prišli sprevádzať, aby sama vedela, že tu pre ňu sú aj iné duše, nie len jej blízky, ktorý tam plakali a nevideli ju.

    Mamina ťa určite vníma a príde ti dať do snov znamenie ak bude treba. Ak si na ňu spomenieš, mysli na ňu ako na krásnu dušičku a ona sa v tej predstave milo na teba usmeje. Tvoje srdiečko zaplaví radosť a vtedy si uvedomíš, že je stále s tebou aj keď odložila svoje hmotné telo. 😉

    Like

  8. Ja sa proste neviem zmierit s tym,ze mi mamka tak necakane odisla:( Mala len 70 rokov,ked dostala uz tretiu porazku,ale tato bola velmi silna,silne krvacanie do mozgu.Tri dni bola mamka v kome,chodila som za nou dva krat denne do nemocnice,ale vobec nevnimala,len spinkala a dychala.Na nic nereagovala,lavu stranu vraj mala ochrnutu,ako mi povedala doktorka.V osudny den som bola len raz za mamkou lebo som isla az okolo 13=tej a vecer mi volali,ze zomrela.Vtedy sa mi zrutil cely svet.Neustale si vycitam,ze asi kvoli mne mamka zomrela lebo v piatok som vybavila orezanie stromov na ulici,aby listie nerobilo tolko neporiadku aj vo dvore.Mamka sa bala ze co povedia susedia,stale sa obavala susedov(neboli moc dobrí susedia)a vtedy som sa ponahlala naspat do roboty a som povedala mamke,ze viac uz teda nic nevybavim.Rano v sobotu mi ocino volal,ze mamka lezi na zemi a nehybe sa.V tom momente sme s manzelom isli k nasim,no ja som s mamkou este komunikovala pokial prisla zachranka.Ale ked sme mamku davali na nositka,uz vtedy upadavala do bezvedomia.Nikdy som nechcela mamke zle,stale len to najlepsie som chcela,nechcela som jej ublizit.Mozno si to len namyslam,neviem…len si stale hovorim,ze tie stromy som mala nechat tak…hmmm lenze mamke vadili tie konare ktore siahali az skoro do dvora,tak som ja chcela len dobre…

    Like

  9. Este pridam komentarik k tomu pohrebu,ktory si opisala.Moja mamka bola ako prva co som chytila mrtve telo.V den pohrebu,som neustale hladkala mamku,upravovala vlasy,aj ked ich mala upravene a ked pohrebari povedali,aby sme sa so zosnulou rozlucili,ja som mamku pobozkala na brucho(ocino mi doma neustale hovoril,aby som sa neopovazila mamku pobozkat na usta,ci tvar lebo mozem dostat dajaku chorobu)nedalo mi to,aj tak som mamku pobozkala aspon na jej telo a vyniesli ma von z domu smutku…moc sa na pohreb nepamatam,mala som v sebe tabletku…

    Like

  10. Majka moja milá, postavila si sa do pozície víníka, čo vôbec nie je správne. Tak ako si vyberáme komu sa narodíme, vyberáme si aj čím si v živote máme prejsť, akými vzťahmi, ochoreniami, ak nám majú pomôcť karmicky sa s niečim vyrovnať. No samozrejme veľa vecí nadobúdame aj počas života, že sa pre niečo, či niekoho trápime, nevieme veľa vecí v sebe vyriešiť a tak vznikajú bloky na emocionálnej úrovni a tie sa potom prenášajú až na fyzické a upozornia nás ako ochorenie. Tvoja mamina mala 3x porážku, telo ju varovalo, ale ona neporozumela jeho reči. Zreje si veľa vecí vyčítala v myšlienkach sa trápila a tak si ubližovala.

    To , že tebe prišlo rozumné upraviť strom na ulici, lebo jeho haluze a listy bránili priechodu s jej smrťou nemá nič spoločné. Na susedov kašli, žijeme svoje životy pre sebe, len pre seba a nie pre nich, čo povedia. Toto sú staré programy, ktoré do nás hustili, ale nikto sa nepýtal ako to cítiš ty, ako to všetko vnímaš. My sme dôležitý. Ak by sa tvoja mamina mohla pri tebe zjaviť ako duch, tak by ti isto povedala veľa vecí, ktoré teraz z pohľadu duše vníma úplne inak a veľa vecí bolo nepodstatných. Povedal by ti, ži dcéra moja ži s láskou, všetko si vychutnávaj…krásu, radosť, lásku, lebo život utečie rýchlo a to, čo po ňom nasleduje je zase iná časť existencie, kde si všetko uvedomíš.
    Majka ak nechceš ochorieť a mať problémy s močovým mechúrom, alebo iné zdravotné problémy, vypusti všetku úzkosť zo seba a preciťuj len srdiečkom.

    Viem, že ti veľmi chýba, ale mysli na ňu ako na živú bytosť, s ktorou sa znova stretneš a s láskou uvítaš.
    Zvládneš to, len musíš chcieť…… Objímam ťa Majka, nechaj silu z tvojho vnútra, nech ti pomôže byť silnou…… Martina

    Like

  11. Martinka,ja om si vela krat precitala mail ktory i mi napisala.Uvedomila som si vlatne zatial jednu vec a to:mamka sa casto trapila kvoli bratovi a hlavne jeho manzelke,pretoze hlavne bratova manzelka robila vela zloty.Casto isla k nasim ale len vtedy,ked vedela ze je mamka sama doma a vtedy s nou kricala,ze Vas syn pije(to akoze moj brat)a ze sa ona rozvedie a ked maval brat obdobie alkoholu,robil zlotu lebo svagrina ked pracovala,nestarala sa o domacnost,nie raz z 5 poschodia leteli von suche stare chleby,ba aj taniere.Vtedy vagrina vzdy zavolala mamke,ze co vyvadza brat a mamka sa neustale znervoznovala.Bolo aj tak,ze isli nasi k bratovym aby trosku aspon zakrocili,ale to bola chyba lebo mamka si stale vypocula od svagrinej skarede reci.K ocinovi si harpia svagrina nedovolila take povedat,bala sa ho.Ocino by jej urcite take povedal,ako napr.pred rokom.Vies moja,po mamkinej smrti som sa ja zacala starat o ocina,keby som mu nenosila jest,tak by neviem co aj bolo s ocinom.(varit vobec nevie ocino)z roboty som utekala do cintorina,odtial do obchodu a rychlo domov varit a zobrat ocinovi jest.Bratoví za rok zobrali ocinovi hadam 10 krat jest,pretali onho dajako javit zaujem.Popritom ocino bol stale spravodlivy,ved aj po necelom roku sa rozhodol ocino,ze preda svoj dom lebo ho ani nevladze utiahnut sam,tak sa nastahoval ku mne.Dom predal cez realitku a peniaze z domu ocino rozdelil presne na tri casti….brat,ja a ocino si nechal tretiu cast.Svagrina prisla to uz ku mne za ocinom a zacala s nim robit velky krik,preco dostali len tak malo penazi z domu,ona prote nevie asi pociat ze sa peniaze rozdelili rovnako.Ocino ju vtedy chytil za rameno,pekne ju vyviedol z dvora a povedal jej,aby zmizla a viac neni jeho nevesta.Nikomu som nic zle neurobila a svagrina moja esternica a krstna mama sa vzpriecili proti mne,aj kvoli tomu,ze mamka mala v poslednom cae svoje prianie ze ked raz zomrie,chce byt pochovana na svojich rodicov,Samozrejme som sa spytala od krstnej ci dovoli a povedala mi,ze vie o tom,aj jej to mamka hovorievala,takze dovolili mi to.Mamku sme pochovali na svojich rodicov a vtedy znovu zacalo peklo zo sestrnicinej strany,prave pri hrobe do mna rypala,az natolko ze som tam skoro skolabovala.Nadavala mi to vselijakych špín,ze som mamku pochovala do hotovehpo hrobu a ze sa mozem hanbit.Velmi vela zleho mi narobili,uz som si ich vymazala zo zivota,ale predsa mi to nieje jedno ako sa jedna rodina vie takto skaredo zachovat.Ocino byva u mna uz dva roky,ale brat sa ani nepride pozriet na ocina,nevie kde ma svoju postel,nevie nechce zrejme nic vediet a chodi okolo nas casto.Ocina len jedno trapi,ze mu nemal dat z domu tolko penazi,ze mu mal dat len jednu stvrtinu po mamkinej ciastke.
    Teraz tato sesternica ma dost vela zdravotnych problemov,neustale chodi po lekaroch,brucho ako balon(ja ani najhorsiemu cloveku neprajem nikdy zle)len stale hovorim,nech mi daju pokoj a neklebetia nezmysli.Neustale vymyslaju take blbosti,ktore nie su pravdive a to ma velmi stve…
    Fuuu no dnes som sa ti poriadne rozpisala…..pekny dnik ti prajem…

    Like

  12. Majka, vidím, že tvoja mamina to mala naozaj ťažké, tvrdá skúsenosť v živote. Veľmi sa trápila, určite. Aj mojej mamine sa švagriná sťažuje za brata, ale s inými vecami a vidím ako sa ona tým trápi. Povedala mi, že ona sa nikdy nesťažovala mame ani svokre, ak mala problém s mužom a tak sa mala chovať a tvoja švagriná, ak si nevedela rady. No už je neskoro kázať. Každému sa vráti to, čo sám robil inému, spravodlivosť existuje. Píšeš, že švagriná má veľa zdravotných problémov, konkrétne brucho, čo naznačuje veci, ktoré nevie stráviť a určite tam sú aj problémy s obličkami a iné. Teda môže si za to sama, sama sa potrestala svojim hnevom a negatívnym zaťažením.

    Ak niekom vadí, že si splnila želanie tvojej matky má smolu. V hrobe boli jej rodičia , takže mala rovnaké právo ako ostatní, len sa nevyjadrili. Viem, že ohováranie je nepríjemné, ale ak ho príjmeš dávaš mu väčšiu silu. Tí dotyční sa všetci spamätajú a uvidia ako sa zle správali ak sa budú pozerať spätne na svoj život.

    Rieš len seba, buď šťastná, že ocino sa u teba cíti dobre, ste spolu po kope, že tvoja rodinka funguje. Nenávisť nefungujúcej rodiny si do domu neťahaj. Viem, je to ťažké, ale oni cez svoju závisť a chamtivosť nevidia skutočnosť. Je to akoby nahliadali cez temné svetlo a nevideli dopad svojich skutkov.

    Majetok nech otec nerieši, je to vec, ktorú si ako duše sebou nikam nevezmeme, len naše uvedomenie. Nech synovi odpustí ako sa správa, že veci rieši cez alkohol, nech na neho nezatrpkne. On sám má problém zo sebou, prijať sa, má v sebe zmätok a potrebuje si k sebe nájsť cestu, ale bude to trvať dlhšie. Necíti lásku, niekde v detstve nastala chyba zlom, trauma, ťažko povedať. Naveď otca k odpusteniu k synovi, aby sa na neho nedíval ako na človeka, ktorý ním pohŕda.

    Majka a ty sa nauč nereagovať na ich výmysle, uvedom si, že tvojim hnevom ťa len dráždia, aj keď to nie je pravda. Ty sama vieš, čo je pravda a aká si a ak sa im postavíš s pokojnou a chladno hlavou zistia, že zbrane, ktoré používajú už nie sú účinné. Nenechaj si škodiť, nezaťažuj si telo negáciou.

    Ak ich stretneš, len ich pozdrav, usmej sa a použi opačné zbrane ako oni. Nevysielaj k nim nenávisť ako oni k tebe, vysielaj pokoj a lásku zo srdca a tým sa ich snaž meniť svojou energiou. Pokús sa im tiež odpustiť, aj keď morálne to tak necítiš, ale na úrovni duší hnev nectime.

    Buď silná Majka, s láskou v srdci sa dajú robiť aj zázraky a treba u niekoho začať. Objímam ťa a želám pekný zvyšok nedele. 😉

    Do mailu som dostala vhodný príspevok, počúvni si.

    Like

  13. Martinka,trosicku Ta musim opravit nie svagrina ma problem s tym velkym bruchom,ale sestranica,ktora sa do vsetkeho miesa,normalne ma aj tvar opuchnutu,nie len brucho…ona stale rozkazuje kazdemu a ked jej niekto nevyhovie,tak sa hned nahneva na hocikoho…je to proste velmi zla zakerna zena,ona uz zabudla na to,kolko som jej pomahala volakedy a teraz toto je od nej vdaka,ako vymysla na mna nezmysli a aj brata nahuckala proti mne,aj svagrinu…ked stretnem sesternicu alebo svagrinu,UZ sa len usmejem ale sa im nepozdravim,to jedno nerobim,pretoze moj pozdrav aj tak neprijme sesternica,tak ja sa ponizovat nebudem pred nou…mne oni vobec nechybaju,neustale rozprava len o chorobach a same negativne reci,to sa mne vobec nepaci,ja chcem zit s pozitivnou energiou…
    Ocinovi som uz nie raz povedala,aby odpustil bratovi,ale ocino ma 75 rokov a je v tomto tvrdohlavy,nechce bratovi svojmu synovi odpustit lebo brat taral klebety,ze ho ocino vydedil co nie je pravda…a ocina to velmi bolí,ako sa len mohol takto zachovat brat a nechat tieto harpie pokracovat v klebetení…
    18.3:sa narodil bratovi vnucik,je pravda ze zavolal mne aj ocinovi,ze ma vnucatko,no ja som bratovi zagratulovala v telefone a vzapeti som mu povedala,aby uz s klebetami prestali a brat mi povedal,ze sa stretneme a porozpravame sa..lenze brat ma vsetko zrejme na háku,je dost falosny uz aj on…brat pil alkohol nadmierne este davnejsie,…
    teraz ako su aj sviatky,ani sviecku nevie ist zapalit na hrob mamke,ked ma aj nejake vyrocie,kvety ani nezoberu,zprvoti zvykla zobrat svagrina kvety ale len umele,nikdy zive nezobrala,…ja som im vobec nezakazala aby nezobrali na hrob kvet ci sviecku,ale vymysleli aj to na mna,ze som zakazala…boooze moj,preco sa ku mne takto spravaju,ved som nikomu nic zle neurobila…
    pááááááááá

    Like

  14. ja som totalne zhrozena,predstav si,bol u mna brat vysibat ma,na mojho syna mladsieho sa spytal,ako sa ma lebo mal syn uraz a ma nohu vo fixacii,je to skoro ako adra,ale co ma najviac bolí,na ocina sa vobec nespytal,ze kde je ocino co robí…je brat normalny???normalne mi ostalo zle,ze ani sa nespyta na svojho otca,je mi az do placu 😦 ale to mi hned zreferoval brat,ze dva dni plakal za svojim psom lebo mu zdochol vlciak,no na svojho otca,ktory ho vychoval,vobec sa nezaujima,fuuuu tak toto je uz sila ako moze byt takyto brat 😦

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s