V závislosti na úrovni vývinu nášho vedomia existuje mnoho stupňov tohto nového typu spánku, počnúc zriedkavými, nepravidelnými zábleskami, ktoré možno vidieť na tej alebo inej rovine až po nepretržité samoregulačné videnie, ktoré je schopné premiestňovať sa po celej stupnici rovín zhora nadol (použi varne jazyk trojrozmerného priestoru, ktorý nezodpovedá realite, pretože v skutočnosti neexistuje ani hore ani dolu, ani vnútri ani vonku.

Náš mentálny jazyk, plytký, fotografický, nie je v stave vyjadriť plnosť reálneho sveta, ale iný výber nemáme) – presne tak, ako si samo želá. Tu opäť všetko záleží na našom bdelom vedomí. Vďaka blízkosti a spriaznenosti ideme obyčajne k tým rovinám, s ktorými sme nadviazali kontakty. Tieto kontakty sa nadväzujú mentálnymi, vitálnymi alebo inými vibráciami, ktoré prijímame a ktoré sa v nás menia na idey, snahy, želania, na nízkosť alebo šľachetnosť.

Keď opúšťame naše telo, odchádzame k prameňu týchto vibrácií, k prameňu neobyčajne živému a prekvapivému, v porovnaní s ktorým naše mentálne a vitálne vyžarovanie do fyzického sveta sa zdá bledé a skoro prázdne. Vtedy si začíname uvedomovať tie široké a mnohopočetné svety, ktoré obklopujú, obaľujú, slovom úplne zakrývajú našu maličkú planétu a určujú jej osud a naše osudy.

Zrejme opísať tieto svety na niekoľkých stránkach, dokonca ani v niekoľkých zväzkoch nie je možné. To je to isté ako opísať Zem na základe povrchného pohľadu napríklad na Normandiu. Preto ich nebudeme opisovať, jednoducho dáme hľadajúcemu niekoľko všeobecných vysvetlení, ktoré mu pomôžu zhodnotiť vlastné zážitky.

Základnými požiadavkami takéhoto výskumu – na to často poukazoval Šrí Aurobindo – sú jasná jednoduchosť, neprítomnosť želaní a upokojený rozum, pretože ak toho niet, ľahko sa môžeme stať korisťou najrôznejších ilúzií. Trpezlivo znovu opakujeme skúsenosť — zážitok a tým sa učíme spočiatku rozpoznávať, na akej rovine prebieha zážitok a potom na akej vnútornej úrovni roviny tento zážitok prebieha. Tento proces určenia relatívneho stavu umiestnenia nášho pokusu — zážitku je rovnako dôležitý pre naše hľadanie, ako povedzme, proces určenia toho, na akej ceste sa nachádzame a cez aký štát prechádzame, keď cestujeme po zemi. Potom sa učíme chápať význam nášho zážitku; je to cudzí jazyk, dokonca niekoľko jazykov, ktoré musíme rozlúštiť bez najmenšieho zásahu zo strany mentálneho jazyka.

V skutočnosti jedna zo základných ťažkostí spočíva v tom, že mentálny jazyk je jediný nám známy jazyk, preto po prebudení jeho výklad sa bude mimovoľne snažiť skresliť čistotu zážitku. Pretože nemáme dobre informovaného sprievodcu, ktorý by mohol rozmotať toto klbko, musíme sa naučiť zostať po prebudení, podľa možnosti, najpokojnejší, nedovoliť rozumu zasahovať a snažiť sa intuitívne pocítiť význam týchto iných jazykov.

Táto schopnosť sa rozvíja dosť rýchlo, podľa toho, ako sa rozvíja vedomie a zvyšuje sa počet zážitkov. Spočiatku sa to podobá na džungľu alebo čínsky bazár: všetko vyvstane pred nami v podobe jednotvárnej masy. Potom, po mesiacoch a rokoch, začíname rozlišovať chodníčky a tváre, rozličné miesta a symboly a vôbec omnoho živšiu mnohotvárnosť vnímaného, ako na zemi.

Ako si môžeme spomenúť na svoj sen?

Pre väčšinu ľudí je to absolútna medzera – niet spájajúcej nite. V skutočnosti existuje mnoho nití alebo mostov, podľa vyjadrenia Matky, ktoré spájajú rozličné krajiny, z ktorých ako keby sme boli zložení. Takým spôsobom si môžeme ľahko spomenúť na niektoré časti našej bytosti a všetky ich putovania. Čo sa týka iných častí, nezanechajú po sebe žiadne spomienky, pretože niet žiadneho mosta, ktorý by spájal tú časť s ostatným vedomím. Keď prechádzame cez túto prázdnotu alebo neprebádanú časť vedomia, vzápätí na ňu zabúdame (často sa to práve stáva tým, ktorí upadajú do “extázy”; neskôr sa k tejto téme vrátime).

V zásade človek, ktorý je dostatočne rozvinutý, prechádza v spánku celým rozpätím vedomia a ide priamo k najvyššiemu Svetu alebo Ducha- Sat-Čit-Anande – najčastejšie neuvedomele, ale tých niekoľko minút – to je naozajstný spánok, skutočný oddych v absolútnej relaxácii Radosti a Svetla.

Šrí Aurobindo hovoril, že skutočným cieľom spánku je spontánny návrat k Prameňu, aby sme sa znova doň pohrúžili.

Odtiaľ pomaly schádzame cez všetky roviny – Mentálne, Vitálne, Jemné Fyzické a Podvedomé (na túto podvedomú rovinu sa spomína najľahšie) – kde každá časť našej bytosti má príslušné zážitky, skúsenosť. Vnútri každej roviny je mnoho zón, ktoré sú prepojené mostami.

Hlavná ťažkosť spočíva v tom, aby sme postavili prvý most, most k vonkajšiemu bdejúcemu vedomiu.

Jediný spôsob je zostať úplne nehybnými a mlčanlivými hneď po prebudení. Ak sa obrátime alebo urobíme akýkoľvek iný pohyb, všetko sa stratí alebo, presnejšie, veľké jazero spánku sa ihneď zčerí a my nič viac neuvidíme. Ak začneme rozmýšľať, tak to už nie je zčerenie, ale špinavé víry, ktoré pokrývajú všetko. V tomto procese niet miesta pre myšlienky, nemožno sa snažiť spomenúť na niečo rozumom.

Miesto toho musíme nepretržite a uprene pozerať na široké, pokojné jazero, ako pri dlhom pozorovaní, ktoré nemá objekt, ako keby sme sa snažili preniknúť tieto modré hlbiny len silou nášho pohľadu. Ak sme vytrvalí, tak po nejakom čase pred našimi očami neočakávane vypláva nejaký obraz, alebo možno len nejaký tieň, podobný dymu ďalekej krajiny, ktorý je nasýtený akousi známou, ale nepostrehnuteľnou vôňou.

Len sa naň netreba ihneď vrhnúť – v takom prípade obraz okamžite zmizne. Treba mu dovoliť, aby sa postupne prejavil, nadobudol formu podľa svojho uváženia a my si nakoniec spomenieme na celú scénu. Keď spoľahlivo držíme niť vo svojich rukách, v zásade to stačí k tomu, aby sme ju pomaly naťahovali, nesnažiac sa rozmýšľať alebo chápať (pochopenie prichádza neskôr: ak začneme ihneď interpretovať, tak tým prerušíme spojenie). Táto niť nás povedie z krajiny do krajiny, od spomienky k spomienke. Môže sa stať, že zaviazneme na celé roky v tom istom bode, ako keby kdesi v pamäti bola diera, medzera, jama na ceste.

Metóda častého budenia

Aby sme nahradili chýbajúcu spojovaciu niť, musíme sa obrniť trpezlivosťou a pokračovať v práci, neustále sa snažiť nájsť toto spojenie. Ak budeme vytrvalí, tak sa nakoniec cesta objaví, tak ako to často býva v nepreniknuteľných džungliach. Snaha znovu upadnúť do spánku nie je jedinou metódou; možno sa tiež koncentrovať večer pred spánkom, aby sme sa zobudili v určitých časových intervaloch raz alebo dvakrát za noc a aby sme si spomenuli na to, čo sa odohralo v príslušnom časovom úseku v noci a aby sme sledovali našu niť po jej diskrétnych bodoch. Táto metóda je mimoriadne efektívna.

Všetci vieme, že stačí chcieť zobudiť sa v určitom čase a naše vnútorné hodiny sa uvedú do chodu bez odmietania, s minútovou presnosťou. Toto sa nazýva “vytvorením formácie”. Tieto formácie sú podobné malým vibračným impulzom, dávaným silou vôle, ktoré potom nadobudnú svoju nezávislú existenciu a s veľkým úspechom splnia svoje poslanie.

Všetci nechtiac vytvárame formácie našimi želaniami a myšlienkami, dobrými alebo zlými a potom na ne zabúdame.

Formácie však nezabúdajú; môžu sa vrátiť i po dvoch rokoch, i po deviatich rokoch, keď vykonali svoja prácu – splnilo sa nejaké želanie, uskutočnila sa myšlienka, patričným spôsobom sa vytvorili niektoré okolnosti – hoci sme dávno o tom prestali premýšľať. My nie sme ani schopní uvedomiť si podľa týchto výsledkov, že toto všetko pochádzalo od nás. Tak nás obklopujú všetky možné malé živé bytosti, ktoré sa ďalej usilujú o svoju realizáciu, hoci my to už nechceme.

Je možné uvedomelé vytvárať formácie rôznej sily a dĺžky (je možné ich periodicky nabíjať) kvôli dosiahnutiu najrôznejších cieľov, medzi iným kvôli tomu, aby sme sa prebudili v určitých momentoch počas nášho spánku. Ak budeme húževnatí celé mesiace, a ak bude treba, i roky, tak nakoniec vždy, keď na nejakej rovine nášho spánku bude prebiehať nejaká vážna udalosť, hneď sa automaticky stávame bdelými, uvedomelými. Jednoducho sa musíme zastaviť priamo v spánku, zopakovať dva alebo trikrát obsah sna, aby sme si ho lepšie zapamätali a potom sa vrátiť do spánku.

Na tomto širokom poli duchovnej skúsenosti môžeme vymedziť len niekoľko praktických momentov, ktoré môžu byť dôležité pre hľadajúceho na začiatku jeho skúmania.

Predovšetkým musí prísne odlišovať obyčajné podvedomé sny od skutočných zážitkov.

 Zážitky – to nie sú sny, hoci silou zvyku máme sklony všetko hádzať do jedného vreca. To sú reálne udalosti na tej rovine, na ktorej sa zúčastňujeme. Od obyčajných slov sa líšia zarážajúcou intenzitou: všetky udalosti fyzického svety, dokonca aj najvýznamnejšie, sa v porovnaní zdajú nevýrazné. Zanechávajú hlboké dojmy a spomienka je omnoho živšia ako akákoľvek naša spomienka na zemi, ako keby sme sa zrazu dotkli plnšieho spôsobu existencie, bohatého nie svojim aspektom alebo farbou (hoci zážitok môže byť neobyčajne živý zvlášť vo Vitálnom), ale svojim obsahom.

Hľadajúci sa zobúdza s takým pocitom, ako keby sa vnáral do sveta plného symbolov, z ktorých každý je veľmi mnohoznačný (udalosti nášho fyzického sveta zriedkavo obsahujú viac ako jeden význam naraz), symbolov natoľko bohatých na neviditeľné rozvetvenia a hĺbky, že ich možno pozorovať veľmi dlho, nevyčerpávajúc pritom ich zmysel. Alebo v inom prípade, keď pred jeho zrakom vyvstanú niektoré scény a on sa môže v nich zúčastniť, scény sa zdajú neporovnateľne reálnejšími, ako javy nášho reálneho sveta (tieto sa vždy zdajú ploché, my hneď pocítime za nimi pevné, akoby fotografické pozadie), tak vie, že to bol skutočný zážitok a nie sen.

Zdajú sa nereálnymi a predsa sú reálnejšie ako život, pravdivejšie ako skutočné veci a udalosti, dokonca keby to boli len sny alebo podmanivé obrazy, ich pravda by zmenila na lož celú bezvýznamnú realitu zeme.

Existuje ešte jeden pozoruhodný jav: podľa stupňa vystupovania po škále vedomia mení sa kvalita svetla; rozdiely v jasnosti svetla sú najlepším údajom o tom, kde sa nachádzame a dokonca o tom, aký je zmysel samotnej scény. Tu je zahrnutá celá svetelná škála: od špinavých tónov podvedomia, šedých, hnedých, čiernych – po vibrujúce odtiene Jemného Fyzického, jemné farby Vitálneho, ktoré vždy vyzerajú trocha umele, nápadné, tvrdé (táto oblasť je zvlášť klamlivá) po svetlo Rozumu, ktoré sa stáva silnejším a čistejším podľa toho, ako vystupujeme k Prvoprameňu.

Od Globálneho rozumu a vyššie (o Globálnom rozume budeme hovoriť neskôr) možno pozorovať radikálny rozdiel v povahe videnia: objekty, bytosti a predmety, ktoré vidíme sa už nezdajú osvetlené zvonku na povrchu, tak ako keď nás osvetľuje slnko, ale svietia samé. Nakoniec vôbec zmizne pocit, že sa nachádzame mimo predmetov – je to extáza v nehybnom a jasnom Svetle, absolútne očistená od všetkého zhonu a hmotných javov. Keď sa dostaneme do kontaktu s týmto svetlom hoci len na niekoľko minút, odpočinieme si tak ako v 8-hodinovom spánku.

Práve preto niekoľko minút koncentrácie v priebehu dňa nás môže vzpružiť tak, ako prechádzka v prírode. Telo má neuveriteľnú odolnosť, unavuje nás práve psychické podráždenie, zhon.

Okrem toho, že v spánku sa zúčastňujeme udalostí všeobecného významu, zisťujeme, že spánok je studnica informácií v našom vlastnom individuálnom stave, všetky roviny našej bytosti sa jasne prejavujú práve počas spánku, ako keby sme navonok počas bdenia boli nemí a hluchí ako drevené bábiky, ale v spánku sa všetko prebúdza k životu, ktorý je opravdovejší ako život.

Tieto vnútorné úrovne našej bytosti v spánku môžu nadobudnúť podobu izieb alebo domov, v ktorých má význam aj najmenší detail: “Keď pristupujete k skúmaniu vnútornej bytosti, – hovorí Matka,- veľmi často vznikne dojem, že vchádzate do sály alebo izby; v súvislosti s farbou, atmosférou a predmetmi, ktoré sa tam nachádzajú, k vám prichádza jasný pocit tej časti vašej bytosti, ktorú navštevujete. Môžete vchádzať dokonca do stále hlbších a hlbších izieb, z ktorých každá môže mať svoj vlastný charakter”.

Niekedy sa vám stane, že nestretnete izby, ale najrôznejšie druhy bytostí, celé čeľade, dokonca zvery, ktoré predstavujú rôzne sily a vibrácie, ktoré sme zvykli prijímať a ktoré tvoria “našu” prírodu. Nie sú to bytosti “zo sna”, ale skutočné bytosti, ktorým poskytujeme útulok: sily sú uvedomelé, vibrácie sú uvedomelé.

Či sú bytosti, alebo sily, čiže vedomie alebo sila, v podstate sú to dve stránky jednej reality. Vtedy vidíme jasne a zreteľne to, čo chceme, alebo viac nechceme, udržiavať v sebe. Hľadajúceho prekvapí ešte jedno zistenie, prekvapí ho tým, že sa opakuje skoro každodenne. Zistí, už po uskutočnení faktu,že po nociach máva jasnú predtuchu všetkých významných psychických udalostí, ktoré sa odohrajú cez deň. Spočiatku si myslí, že je to úplná náhoda, zhoda okolností, ešte celkom nechápe spojitosť medzi predtuchou a udalosťou. Potom, keď sa to stokrát opakuje, stáva sa pozornejším, nakoniec, keď je už celkom uvedomelý, môže využiť tento poznatok, včas uhádnuť to čo sa stane a urobiť ochranné opatrenia. V nejaký deň, napr. môžeme pocítiť krátku depresiu, alebo sa nahnevať, alebo pocítiť protest vo svojom vnútri, alebo pohlavnú žiadostivosť, atď. Alebo keby sme ‘ chceli uviesť príklady, ktoré sa navonok líšia od predchádzajúcich, môžeme sa niekoľkokrát potknúť na schodíkoch a nakoniec si zlomiť nohu, alebo môžeme poriadne prechladnúť a pritom zbadáme, že každá z týchto bezvýznamných, triviálnych epizód presne zodpovedá druhej epizóde, ktorá je najčastejšie svojou povahou symbolická, pretože keď sa ráno zobudíme, on nie je samotným faktom, ale jeho mentálnou transkripciou, ktorú sme prežili minulej noci.

Alebo “vo sne” na nás zaútočil nepriateľ, alebo sme boli zatiahnutí do nešťastnej spleti okolností, alebo sme videli chvíľami veľmi presne všetky detaily nejakej určitej psychologickej scény z nasledujúceho dňa. Vznikne dojem, že v nás je “niekto”, kto je úplne prebudený a veľmi sa stará o to, aby nám pomáhal ukázať všetky “prečo” aj skryté mechanizmy nášho psychického života, všetky príčiny našich pádov a nášho napredovania.

 Pretože môžeme mať predtuchy priaznivých psychických udalostí, ktoré sa na druhý deň prejavia ako nejaké úspechy, objavy vedomia, akéhosi osvietenia, vnútorného rozšírenia. A my si spomenieme, že minulú noc sme videli svetlo, alebo pocítili vzostup, alebo pozorovali zrútenie múru, alebo domu (čo symbolizuje náš odpor, alebo nejaké mentálne konštrukcie, ktoré nás držia v zajatí). Prekvapí nás aj ten fakt, že tieto predtuchy nie sú nejako spojené s tými udalosťami, ktoré my považujeme za dôležité, významné v našej fyzickej rovine, s takými ako napr. smrť jedného z rodičov, alebo úspech v obyčajnej činnosti (hoci niekedy môžeme mať aj také predtuchy) naopak, tieto predtuchy sú spojené s najtriviálnejšími detailami, ktoré navonok nemajú nijaký význam, no vždy sú veľmi dôležité pre naše vnútorné napredovanie.

Je to príznak rozvíjajúceho sa vedomia, miesto toho, aby sme podvedome prijímali mentálne, vitálne a iné vibrácie, ktoré formujú náš život bez našej účasti a vedomia a ktoré naivne prijímame za svoje hovoríme: to je môj hnev, moja depresia, moja pohlavná žiadostivosť, moja zimnica začíname vidieť, ako oni prichádzajú k nám.

Je to viditeľný dôkaz (podopretý stovkami skúseností) toho, že celá hra našej frontálnej povahy začína nie v nás, ale vo všeobecnom Rozume, všeobecnom Vitálnom alebo dokonca ešte vo vyšších sférach, ak sme schopní pripájať sa k nim. V tom je začiatok nadvlády, pretože keď vidíme, alebo predvídame udalosti, môžeme zmeniť ich priebeh. Pozemský život to je pole pôsobnosti najsurovejšieho a najslepejšieho determinizmu a zároveň pole víťaznej slobody, všetko závisí od nášho vedomia.

Jeden žiak písal raz o svojich snoch a zvláštnej zhode medzi udalosťami dňa a noci. A tu je odpoveď Šri Aurobinda: ” Pochopte, že tieto zážitky – to nie je len hra predstáv, alebo sny, ale reálne udalosti. Nie je správne myslieť si, že žijeme len fyzicky, obdarení vonkajším rozumom a životom. Stále žijeme a pôsobíme na iných rovinách vedomia, stretávame sa tam s inými a pôsobíme na nich a to, čo tam robíme a cítime, o čom rozmýšľame, tie sily, ktoré zhromažďujeme a tie výsledky a plody, ktoré si pripravujeme, majú obrovský význam pre náš vonkajší život a vplývajú naň a sú nám predsa neznáme. Nie všetko z toho dochádza až na fyzickú rovinu a to, čo dôjde, nadobúda tam inú formu, hoci niekedy tu má miesto presná zhoda, no táto malá časť je základom nášho vonkajšieho jestvovania. Všetko, čím sa stávame, čo robíme a čo prekonávame vo fyzickom živote, sa pripravuje pod závojom v našom vnútri”.

Pretože pre jogu, ktorá sa usiluje o transformáciu, o zmenu života, je neobyčajne dôležité začať si uvedomovať, čo sa odohráva vnútri týchto sfér, stať sa tam pánom a naučiť sa cítiť, poznať a zaobchádzať s tými skrytými silami, ktoré určujú náš osud, náš vonkajší a vnútorný rast, alebo náš pád.

Z knihy:  Putovanie vedomia

Reklamy