Sedem pečatí knihy musí byť rozlomených.

Aká je to kniha? Objasníme si, čo je “kniha” v zmysle Písma. Slovo “kniha” sa vyskytuje v Biblii veľmi zriedka. To nesmieme prehliadnuť. Stretnete sa s ním, keď v Starom Zákone otvoríme prvú knihu Mojžišovu 5,1:

Toto je kniha rodov človeka. V ten deň, keď Boh stvoril človeka, urobil ho k podobenstvu Božiemu. Muža a ženu ich stvoril,”

Potom listujte kdekoľvek, slovo “kniha” nájdete zasa až v prvom evanjeliu kap. 1,1: “Kniha rodu Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho” atď. A znova sa objavuje pojem kniha v Jánovej Apokalypse. Objavuje sa tam, kde sa hovorí, že jedine Baránok je hoden otvoriť “knihu” so siedmimi pečaťami.

Výrazu “kniha” sa užíva vždy v rovnakom zmysle, nikdy inak. Musíme teda chápať takýto doklad doslovne. Kniha v našom dnešnom zmysle nie je tým mienená. V Starom Zákone znamená slovo “kniha” listiny, kde sa zaznamenávajú rody, ktoré dedia rovnakú krv. Rovnako tak je tohto slova neskôr v prvom evanjeliu použité pre vyznačenie rodovej postupnosti.

V “knihe” je teda zaznamenané to, čo po sebe časovo nasleduje. Slovo “kniha” nikdy nebolo myslené inak, než ako záznam toho, čo po sebe nasleduje v čase, teda niečo ako kronika, dejiny.

Kniha života, ktorá sa teraz zakladá v ľudstve, do ktorej sa zaznamenáva od jedného kultúrneho obdobia k druhému v ja človeka to, čo poskytuje každé obdobie, táto kniha, vpísaná do duší ľudí, a ktorej pečate sa rozlomia po veľkej vojne všetkých proti všetkým, táto “kniha” je mienená aj tu v Apokalypse.

V tejto knihe budú uvedené záznamy všetkých kultúrnych období. Tak ako sa po generácie predstavovali zápisy do rodokmeňov starých kníh, tak je tomu aj tu, lenže teraz sa tu zaznamenáva to, čo človek nadobúda duchovne. A pretože toho, čo si má človek v našej dobe osvojiť, nadobúda múdrosťou, je postupný pokrok tohto vývoja znázornený imaginatívnym symbolom, ktorý zodpovedá rozumnosti.

“A pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. A každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídiel, dookola i z vnútra boli plné očí a vo dne v noci bez prestania volali: „Svätý, svätý, svätý Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!” (Ján 4, 6-8)

Pri otvorení prvej pečate sa Jánovi ukazuje biely kôň, na ktorom sedí jazdec s lukom. Stáva sa viditeľnou prvá svetová mocnosť, jedno stelesnenie stvoriteľskej myšlienky. Nový jazdec, ktorým je kresťanstvo, ho dostáva do náležitého smeru. Boj je umiernený novou vierou.

Pri otvorení druhej pečate je vidieť ryzého koňa, na ktorom opäť sedí jazdec. Berie mier, druhú svetovú mocnosť zo Zeme, aby ľudstvo nezanedbalo staranie sa o božskosť.

Pri otvorení tretej pečate sa objavuje svetová mocnosť spravodlivosti, vedená kresťanstvom, pri štvrtom otvorení moc náboženská. Tým sa ujasňuje význam štyroch živých bytostí.

Sú to štyri hlavné svetové mocnosti:

  • vojna (lev),
  • pokojná práca (býk),
  • spravodlivosť (bytosť s ľudskou tvárou),
  • a náboženský rozmach (orol).

A keď je otvorená piata pečať, zjavujú sa duše tých, ktorí už pôsobili v zmysle kresťanstva.

Otvára sa šiesta pečať a ukazuje sa, že duchovný svet kresťanstva je večný. Ľudia sa javia naplnení týmto duchovným svetom z ktorého povstalo samo kresťanstvo.

“A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela.”

To sú tí, ktorí sa pripravovali na večnosť skôr, než bolo kresťanstvo, a ktorí boli premenení Kristovým podnetom. V siedmej pečati sa ukazuje, čím sa má pravé kresťanstvo stať. . “A videl som sedem anjelov, čo stoja pred Bohom a dostali sedem poľníc.” (Ján 8,2)

Týchto sedem anjelov sú duchovia starého mysterijného nazerania preložení do kresťanstva. Privádzajú kresťanským spôsobom k nazeraniu Boha. Čo sa teraz koná je samotným privádzaním k Bohu. Je to zasvätenie udeľované Jánovi. U Jána nešlo o zasvätenie v starom zmysle, ale o zasvätenie nové, ktoré malo nastúpiť miesto starého.

Kresťanstvo nemalo byť, ako staré mystériá, pre málo vyvolených. Malo byť pre celé ľudstvo. Kresťanstvo malo byť náboženstvom ľudovým. Pravda mala byť pripravená pre každého, kto má uši k počutiu.

Starí mystovia boli vyberaní z mnohých ľudí, ale kresťanstvo je tu pre každého kto chce počuť. Jánovi sa v jeho zasvätení odhaľuje, čo sa má stať so Zemou a z ich obyvateľmi v ďalekej budúcnosti. Základom je myšlienka, že zasvätenec vo vyšších svetoch, môže vidieť predom to, čo sa pre nižší svet uskutoční až v budúcnosti. .

Sedem posolstiev zborom predstavuje význam kresťanstva pre prítomnosť, sedem pečatí predstavuje to, čo sa v prítomnosti pripravuje kresťanstvom pre budúcnosť.

Pre nezasväteného je budúcnosť zahalená, zapečatená, v zasvätení sa rozpečatí. Keď skončí doba Zeme, pre ktorú platí sedem posolstiev, nastane doba duchovnejšia. Potom už život nebude plynúť tak, ako sa zjavuje v zmyslových formách, ale bude tiež navonok verným obrazom svojich nadzmyslových podôb. Tieto nadzmyslové podoby sú reprezentované štyrmi zvieratami a ostatnými pečatnými obrazmi.

V budúcnosti ešte neskoršie vystúpi podoba Zeme, prežívateľná pre zasväteného skrze trúby. Tak sa zasvätenec prorocky dozvedá, čo sa má stať. A zasvätenec v zmysle kresťanskom sa dozvedá ako do pozemského života zasahuje a ďalej pôsobí Kristov podnet. Jánovi sa zjavuje anjel s knihou a dáva mu ju: “On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.” (Ján 10,9)

Ján nemá v tejto knihe len čítať, má ju úplne prijať do seba, jej obsahom sa preniknúť. Čo pomôže všetko poznanie, keď nebude ním človek preniknutý. Múdrosť sa má stať životom. Človek nemá božstvo len poznávať, on sám sa má stať božským. Taká múdrosť aká je v tej knihe trápi zanikajúce ja: “V žalúdku ti zhorkne”, ale tým viac obšťastní večné ja: “ale v ústach ti bude sladká ako med”. Iba takýmto zasvätením sa môže kresťanstvo sprítomniť na Zemi. Umŕtvuje všetko, čo náleží nižšiemu ja. .

“Prečo nám podáva otvorenie prvých štyroch pečatí tak neutešený obraz?”

Pretože tu vystupujú ľudia, ktorí chcú zostať pri štyroch prípravných kultúrach – staroindickej, staroperzskej, egyptsko-babylonskej a grécko-rímskej, na ktorých lipne stará forma Lucifera, ktorá ľudí od seba rozptyľuje.

Preto sa nám otvorením pečatí naznačuje, aké podoby títo ľudia nadobúdajú, ktorú si vydobyli. Zaspali udalosť Kristovu, zrodia sa znovu v podobách, ktoré im mohli byť dané bez vplyvu Kristovho impulzu. Preto sa objavuje znamenie púheho intelektu, štyrikrát po sebe sa objavuje kôň! Objavuje sa stará postava človeka, ktorú nadobudol tým, že si osvojil prirodzenosť koňa. Táto postava sa zjavuje pri otvorení prvých štyroch pečatí. . A načo sme upozorňovali v čase, keď sa otvára piata pečať? Na tých, ktorí sa v predchádzajúcej dobe naučili chápať Kristovu udalosť.

Tí sú odetí bielym rúchom, zostali bez povšimnutia. Sú to tí, ktorí zostanú zachovaní pre preduchovnenie sveta. Spojenie s Kristovým princípom je teda tým, čo privádza ľudí k tomu, aby sa objavili v bielom rúchu, keď sa otvorí piata pečať. Tu vidíme, ako sa nám jasne a zreteľne naznačuje, že vo chvíli, keď sa objavil Kristus, nastala dôležitá epocha ľudstva. Ona epocha, ktorá spôsobí, že po vojne všetkých proti všetkým sa zase objavia ony štyri doby, kde tí, ktorí sa oneskorili, budú súžení materialitou, ktorá s nimi prechádzala vývojom, a ku ktorej sa pripútali, kedy budú potrestaní (súdení) všetkým zlom zhrubnutej materiality.

A všetko, čo sa nám opisuje pri otváraní pečatí, nepredstavuje nič iného ako cestu do priepasti. Zatiaľ čo v piatej dobe je nám len krátko poukázané na tých, ktorí sú vyvolení, ukazujú sa nám inde všetci tí, ktorí zotrvávajú v materialite, ktorí vchádzajú do priepasti, ktorí prijmú na seba predchádzajúce formy, pretože nešli spolu s vývojom, pretože neprijali do seba sily, aby tieto podoby premenili. .

Môžete si o tom urobiť obraz: Predstavte si, že všetky dnešné ľudské podoby sú z gumy a že vo vnútri týchto gumených ľudských tiel je vaša vnútorná duševná sila, ktorá týmto kaučukovým telám dodáva ľudskú podobu. Predstavte si, že by sme duševnú silu vyňali. Tu by sa kaučuková tela zmrštili, ľudia by dostali zvieraciu podobu. V okamihu, keď dušu vytiahnete z ľudského kaučukového tela, ukázal by vám človek zvieraciu podobu.

Čo si človek vydobyl, to je niečím, čo dnes vytvára svojou vlastnou silou. Keby ste mohli pozorovať to, čo predtým vytváral v astrálnom tele, videli by ste túto zvieraciu podobu. Je to niečo ako taká vnútorná sila, ktorá kaučukovému človeku dáva dnešnú podobu. . Predstavte si, že táto sila je odstránená, predstavte si, že človek nie je oplodnený silou Kristovou … a človek sa zvráti do zvieracej podoby. Tak sa povedie tým, ktorí spadnú naspäť. Tí potom utvoria svet, ktorý vznikne pod dnešným svetom, svet priepasti, kde človek zasa prijme zvieraciu podobu. V zbore filadelfskom sa stretnú všetci tí, ktorí prijmú Kristov impulz. Ti vytvoria veľký bratský zväzok, ktorý prežije veľkú vojnu, ktorý bude mať nepriateľov, bude rôzne prenasledovaný, ale ktorý položí základ dobrej rasy.

Zatiaľ čo táto veľká vojna dá vzísť zvierackosti medzi tými, ktorí zostali v starých formách, vznikne táto dobrá rasa.

Tá prenesie do budúcej doby to, čo má byť vyššou duchovnou kultúrou tejto budúcej doby. Tak aj zažijeme, že sa v našej dobe medzi atlantskou potopou a vojnou všetkých proti všetkým, v období, reprezentovanom zborom vo Filadelfii, utvoria kolónie, ktoré sa nevysťahujú, ale budú všade. Takže všade sa bude pôsobiť v duchu filadelfského zboru, v zmysle spojenia ľudstva, v zmysle kresťanského princípu. V období pečatí ľudia ponesú vo svojich tvárach svoje dobro a zlo. Už nebude možné skrývať niečo tomu, kto má pre to zrak. Zlý bude vyjadrovať zlo, dobrý dobro.

Šieste obdobie je astrálny svet zostúpivší vo svojich obrazoch.

To, čo sa nám objavuje pri pohľade na koniec pozemského vývoja, s čím sa stretávame v čase, keď zemská substancia rozpustila svoju hmotu v duchovno, je symbolicky znázornené tým, čo vidíme v štvrtej pečati. Posolstvo lásky, kniha, ktorú má človek pred sebou, je knihou, ktorá nepôsobí len zvonka, ale ktorú má zjesť. Takto tu stojí pred nami tento mohutný obraz: “A videl som iného mocného Anjela” (bytosť, ktorá je takto označená preto, že už stojí nad dnešným človekom) “zostupujúceho z duchovných sfér,” (tak to vidí jasnovidec) “odetého oblakom, jeho tvár ako Slnko a jeho nohy ako ohnivé stĺpy. A v svojej ruke mal otvorenú knihu. A postavil svoju pravú nohu na more a ľavú na zem.

A Ján hovoril: Daj mi tú knihu. A on mi povedal: “Vezmi a prehltni ju, a urobí horkosť v bruchu tvojom, ale v tvojich ústach bude sladká ako med. A vzal som tú knihu z ruky Anjela a zjedol som ju. A bola v ústach mojich sladká ako med.”

Tu máme to, čo vyjadruje jasnovidcov pocit, ktorý ho napĺňa, zamieri ak svoj pohľad na onen okamih, keď Zem prechádza z fyzického do astrálno-duchovného, až bude poslanie Zeme skončené. Keď toto jasnovidec zrie, potom spoznáva to, čo naozaj súvisí s týmto posolstvom lásky, ktoré sem ako impulz vošlo v štvrtom kultúrnom stupni. . Učia sa poznať už v dnešnom živote, ako to spoznal Apokalyptik, čo to je blaženosť, a čo môže byť ľudstvu ku spáse poskytnuté. Ale učia sa to práve v dnešnom tele. Lebo keby chcela s ľuďmi žiť najvznešenejšia bytosť, musela by sa vteliť do fyzického tela.

Dnešné telo poskytuje v mnohom smere práve tým, že umožňuje duchu vysoký vzostup, tiež možnosť utrpenia. Zatiaľ čo teda jasnovidcova duša, môže vstúpiť do duchovných oblastí, aby prijala evanjelium lásky, a môže v duchu cítiť blaženosť sladkú ako med, žije jasnovidec predsa len v dnešnom tele a musí primerane tomu vyjadriť, že takéto vystúpenie vyvoláva v dnešnom tele v mnohom smere opak onej blaženosti. Vyjadruje to tým, keď hovorí, že kniha, napriek tomu že je sladká ako med, keď ju zje, spôsobuje mu v bruchu horkosť. Ale to je len malý odlesk onoho “byť ukrižovaný v tele.”” Čím vyššie duch vystúpi, tým sa pre neho stáva ťažšie prebývať v tele.

A to je symbolickým výrazom pre bolesť: “Byť ukrižovaný v tele.”

Tým sme zbežne naznačili, čo sa stane v našom pozemskom vývoji, čo na človeka vo vývoji Zeme čaká. Dospeli sme až k okamihu, kedy bude človek premenený v astrálne bytosti, keď najlepšie časti fyzickej Zeme zmiznú a prejdú do duchovna, keď pre Boží hnev odpadne jej odlúčená časť do priepasti. A uvidíme, že ani tu ešte nie je dosiahnutý posledný stupeň, z ktorého by nebola možná záchrana, napriek tomu, že to, čo sa uplatňuje v priepasti, je znázornené strašlivými symbolmi: zvieraťom so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi a zvieraťom s dvoma rohmi. .

Pokračovanie Otvorenie pečatí