Depresie zo sebou prinášajú veľa zlého. Človek sa vnútorné trápi, týra zožiera. Stačí malý parazit a rozťahuje sa nám v mysli ako vo vlastnom. Máme zlú náladu a stále sa točíme v kolotoči toho, čo nám tú depresiu vyvolalo.
Večer som žehlila a začala sa zamýšľať nad kolegyňou, čo si myslí, že ma môže v práci využívať. Vnútorne som sa rozčuľovala, stále tým trápila a chystala si rozhovory, ktoré by som jej nabudúce povedala. Potom ma napadla jedna vec. Vždy keď máme depku klesáme na nižšiu úroveň nášho vedomia a nechávame sa tým požierať. Ak by sme sa držali pôvodnej úrovne , alebo sa snažili postúpiť vyššie, nič také by sa nestalo. Preto sa aj vraví, že ráno je múdrejšia večera. Ak sme na dne , nič nevyriešime, ak stúpneme vyššie , vidíme to z iného pohľadu a nájdeme možné riešenie.
Podarilo sa mi dostať na vyššiu úroveň pomocou cieleného dýchanie. Nadýchla som sa a výdychom som si predstavila pocit blaženosti a spokojnosti, ktorý som nasmerovala do hlavy. Je to ako keby sa mi v hlave rozsvietilo a to svetlo ma posunulo vyššie. Blokovalo všetky starosti a trápenia a ja som bola ok. Toto je však stav dočasný. Musela som ho zopakovať ešte dva krát , lebo trval necelých 10 min.
Ožehlila som a napustila si vaňu z horúcou vodou a ako som v nej ležala prišla mi vízia.
Moja vízia
Stojím uprostred ničoho. Idem cestou prázdnoty, všade je len piesok a nič iné široko ďaleko. Idem priamo a v diaľke zbadám bytosť v šedom hábe ako mních. Do tváre nevidím. Prechádzam okolo neho dívam sa, ale hlavou ani nepohol. Rozmýšľam, či sa prihovoriť, pozdraviť a točiac sa za ním ho stále sledujem. On sa zastavil, ale neotočil. Nevydal zo seba ani slovko.
Rozhodla som sa, že idem ďalej. Po pár krokoch vidím, že v diaľke je už hmla a z nej vychádza znova bytosť v šedom hábe. Otočila som sa, ale tá bytosť tam už nebola. Pozerám sa na neho priamo a zbadala som, že má kapucňu trocha vyššie a vyčnievala mu neskutočne biela tvár. Akoby vedel čítať z mojej mysle a po mojom uvedomení si sklonil hlavu nižšie. Delí nás len pár krokov a stále sa na neho uprene dívam a čakám, či sa zastaví. Prišiel šok. Bytosť v šedom mnou prešla ako priesvitná clona a ja som zacítila len chladný závan.
Pozrela som sa pred seba s tým, že musím ísť ďalej. Po pár krokoch uvidím, že už nie je žiadna hmla, len v diaľke stojí ďalšia bytosť v šedom a má postoj ako bojovník s podopierajúcim sa mečom v rozkročnej polohe čakajúc svoju korisť. „Čo teraz?“
Idem ďalej a prejdem ním tak ako prešiel mnou ten predošlý. Necítila som žiaden chlad, keď som ním prešla a on to nečakal.
Idem ďalej…
Po pár krokoch zrazu zistím, že cesta už nikam nevedie. Stojím na hrane priepasti a rozmýšľam, čo ďalej. Vrátiť sa a znova prísť k tomu istému, alebo skočiť dolu a ukončiť cestu životom, to nie je riešenie.
Prišla vízia: „Stúpni nohou do prázdnoty a cesta pokračuje ďalej. Sama si ju tvoríš, ak chceš choď, ak nie skoč!“
Vykročila som pravou nohou do prázdna a zrazu sa podo mnou objavila zem a cesta naozaj pokračovala. Cesta prázdnoty sa pomaly zapĺňala trávou, kríkmi, stromami, vtákmi, zverstvom, ľuďmi a civilizáciou. Zrazu som nestála uprostred ničoho, ale uprostred niečoho.
Uvedomila som si, že vždy existuje riešenie stačí sa nad tým zamyslieť a počúvať hlas z vnútra. Príde buď v podobe myšlienky, alebo vnútornej vízie, či predstavy. Je to pomocná ruka od nášho vnútorného Ja našej duše.
Nedovoľte depresii zvíťaziť a nechať ju hniezdiť sa vo vás!!! Vždy existuje riešenie, alebo je niekto, kto vám môže pomôcť….
Martinka, až teraz som objavila túto stránku.
Určite pri liečbe depresie pomáha, keď s ňou človek pracuje a nepoddáva sa tomu prázdnu a nekonečnému smútku v sebe…ale z vlastnej skúsenosti viem, že pri ťažšej forme iba chcieť nestačí…
Páči sa miPáči sa mi
Oddelila som si sny a vízie zvlášť na stránku. 🙄
Pochopila som, že je to o vibráciach, ak klesneme na nižšie , tak nevidíme žiadné vychodisko, tácame sa v smútku a bolesti. Ak si to uvedomíme a rozhodneme niečo s tým urobiť, alebo nám niekto pomôže nás naštartovať a nakopnúť vyššie, vtedy zistíme, že veci sú inak a dá sa s nimi aj niečo robiť. Depresívny ľudia, by sa nemali strániť spoločnosti, aj keď občas je to veľmi ťažké. 😕
Páči sa miPáči sa mi
KTO NAM POMOZE AKOPNUT LEBO VELA LUDI TO TAK AJ POTREBUJE.. KED SAMI TO NEDOKAZEME..
Páči sa miPáči sa mi
je vela ludi..ktori vedia pomoct..no otazne je..ci aj ten clovek chce naozaj pomoct…alebo sa radsej bude trapit a vraviet si. ze jemu nik nepomoze..Aj s tym som sa uz stretla. 😣 Vsetko je to o nasich emociach ktorym.podliehame…a je na nas..ako verime v seba a v to..ci to zvladneme.💞Sila duse nas vzdy povedie..len treba v nu aj verit.
Páči sa miPáči sa mi