Dnes som si prečítala zopár kapitol z knihy. Boleli ma oči, a tak som si išla na chvíľu pustiť meditačnú hudbu a nadobudnúť vnútorný pokoj. Akosi mi začala prúdiť energia z rúk, tak som toho vyžila. Priložila som si ruky k očiam, aby stíšila liečivá energia tlak v nich. Kniha mala malé písmenká, a tak som si ich trocha presiľovala. Po chvíli som občas vnútorným zrakom zachytila obrazy svojich svetov. V poslednom čase som mala problémy niekam sa dostať, alebo som prestávala vidieť.  Je to vlastne zrkadlo môjho depresívneho obdobia ktoré som nedávno mala.

Videla som svoj ostrov jasným zrakom, slnko žiarilo, more bolo čisté. Po chvíli prišiel ďalší obraz… plávala som pod vodou a voda bola krásne priezračná, delfínov som videla pekných šedých. Ešte zopár takýchto obrazov prišlo s jasným videním. Akoby tá liečivá energia posilnila môj vnútorný zrak a ja som znova jasne videla. Keď energia prestala prúdiť išla som meditovať. Za chvíľu prišla obrazová vízia. Občas mi chodia aj myšlienkové.

Stojím pred obrovskými kamennými schodmi, ktoré siahajú vysoko do neba. Každý schod je trikrát väčší ako obyčajne. Na vrchole stojí svetelná bytosť. Lenže som zistila, že nemám ruky. „Dostanem sa tam aj tak, ja to zvládnem!“ povedala som si. Výstup po schodoch bol namáhavý a mala som pocit, ž tie schody tam naschvál pribúdajú. Ak nemáte ruky, máte to sťažené tým, že sa nemôžete do kolien podopierať. Dostala som sa na vrchol, kde bol len úzky pás a dolu priepasť. Neudržala som rovnováhu a po namáhavom výstupe som padala dolu. Svetelné bytosť ma vytiahla nahor a prehovorila ku mne.

„Sama si ceníš najviac svoje ruky …(raz som si tak pre seba povedala, že by som bez rúk asi nedokázala žiť), tak tiež si ceníš svoje nohy. A čo duša, tú si neceníš???“

„Duša je večná, živá!“ povedala som mu.

„To áno, len aj jej vedome, či nevedome ubližujete a  trápi sa. Sama si sa s ňou pár krát rozprávala a potom tie bytosti ti začali ubližovať a ty si prestala vo všetko veriť. Uzavrela si sa do seba… „

Zbadala som, že už svetelnú bytosť nevnímam, tak som išla po schodoch dolu. Bytosť sa znova zjavila, ale ja som už bola na pol ceste dolu. Schody sa zmenili v šmýkačku a ja som pristála pod schodmi.

Schody zmizli a opäť som mala  ruky. Pozrela som sa pred seba a bola tam vysoká skala. „Koľko prekážok mám ešte zdolávať?“ pomyslela som si . V tom ma napadlo, že mám k dispozícii orlie krídla. Zamávala som rukami a krídla ma niesli vysoko. Lenže skala bolo hrozne vysoká a znova som mala pocit, akoby niekto ma naschvál skúšal, kam som schopná sa až dostať. Zmenila som smer letu a letela priamo za slnkom. V duchu som mu ďakovala za krásne teplé slnečné lúče, ktoré cez deň prímam, letela som nad morom a ďakovala aj jemu za upokojúci pohľad, ktorý mi dáva a prežité životy na ňom, ktoré mi poskytol. Zaletela som aj za orlom do jeho hniezda a poďakovala mu, že mal so mnou trpezlivosť, a že už viem, prečo mi stále ukazoval, že treba počúvať svoje srdce. Nakoniec som poďakovala svojej duši, lebo ona je tá , ktorá mi zo srdca našepkáva ako sa správne riadiť, dáva mi intuície a symboly do snov.

Pristála som na svojom ostrove a priletela ku mne biela holubica. Orlie krídla  zmizli a ja som ju chytila do svojich rúk. Vypustila som ju a povedala jej, nech letí za slobodou, lenže ona sa vrátila a sadla mi na ľavé rameno. Tichým hláskom mi povedala, aby som nahliadla do svojho srdca.

Urobila som to. Vošla som do vnútra a bola tam všade tma. Rukou som hladila steny a cítila na nich guľaté úchytky. „Otvor ich a vypusti všetku nenávisť zo srdca von.“ Otvárala som šuplík po šuplíku a z nich vyletovali uväznené čierne holubice jedna za druhou. Niektoré boli aj biele a to boli možno uchované emócie v mojom srdci. Tiekli mi slzy po tvári a ja som ich nechala voľne padať.

„Teraz si odpusti, že si si dovolila ublížiť!“ Rozmýšľala som nad tým, ale povedala som, že jediné čo si môžem odpustiť je, že som si vedome, či nevedome sama ubližovala, ale to, že mi ublížil niekto iný a ja som nemala spôsob ako ho zastaviť ,si odpustiť predsa nemôžem.

Potom som si povedala pre seba afirmáciu:

Odpúšťam si na všetkých úrovniach

vedomia, vo všetkých priestoroch

a časoch, že som si uzavrela svoje

srdce lásky.

Skončila som meditáciu a uvedomila som si, čo znamenal môj sen, čo sa mi sníval nad ránom….

Reklamy