Pôvodná kniha Výklad snov od Sigmunda Freuda vyšla vo Viedni v roku 1900 a znamenala zrod nového vedného odboru: psychoanalýzy. Práca, ktorá je základným dielom psychoanalýzy, sa zaoberá systematickým výkladom snov, o ktorom bol Freud presvedčený, že umožňuje podstatný prístup do podvedomia človeka. Doterajšie teórie snov zlyhávali na nejasnosti zapamätaných snov. Freud však charakterizoval sen ako “splnenie (maskované) priania (potláčaného)“. Freudovi sa podarilo pomocou psychoanalytickej terapie preniknúť k jadru samotného obsahu snu. Vyvinul k tomu psychoanalytickú techniku voľných asociácií. Pacient bol vyzvaný, aby rozprával svoj sen a uviedol i všetky svoje asociácie. Asociácie a zmyslové fragmenty snov, na ktoré si pacient spomína, odhaľujú pôvodný význam jednotlivých prvkov snov. Freudova práca so snom umožňuje spätný Výklad snov, človek prekoná nutkanie potláčať časti sna a naopak si ich uvedomí. Túto knihu začal pripravovať štyridsaťštyriročný psychológ v roku 1897. Ako materiál mu poslúžilo dvesto snov,  z toho päťdesiat vlastných. Východiskom jeho úvah boli jeho poznatky z liečenia hystérie. Vo Freudovej práci sú evidentné vplyvy Platóna, R. Descarta, J. F. Herbarta, Ch. R. Darwina, A. Schopenhauera a v neposlednej rade aj F. Nietzscheho. 

Výklad snov

Výklad snov predstavuje v podstate novú prístupovú cestu k hlbinám duševného života, ktorá sa otvorila v období, keď bola na sny aplikovaná technika voľnej asociácie – vlastné alebo analytických pacientov. Väčšina toho a to najlepšie, čo o pochodoch v nevedomých duševných vrstvách vieme, naozaj pochádza z výkladu snov. Psychoanalýza navrátila snu ten význam, ktorý mu bol za starých časov kedysi všeobecne priznaný, avšak zachádza s ním inak. Nespolieha sa na dôvtip vykladača snov, ale prenáša túto úlohu z najväčšej časti na samotného snívajúceho tým, že sa ho pýta na jeho asociácie k jednotlivým prvkom snov. Ďalším sledovaním týchto asociácií dospievame k znalosti myšlienok, ktorá sen celkom kryje, ktoré je však – až na jeden bod – možné rozpoznať ako plnohodnotné, zrozumiteľné časti duševnej činnosti v bdelom stave. 

Sen

Freud sa dozvedá o potlačených prianiach z výsledkov analýz chybných úkonov (chápané ako výrazný odpor voči niekomu), snov, neuróz. V sne je cenzúra vedomia potlačená. Freud je slávny svojou technikou výkladu snov, kde dôležitú úlohu zohráva princíp práce nevedomia, kde snová symbolika vychádza zo sexuálnej symboliky. Túžby a želania v sne sa prezentujú vedomiu v zamaskovanej forme. Vedomie ich teda často nepozná. Týmto je sen ochrancom spánku. V dnešnej dobe sa tento názor považuje za prekonaný, a tvrdí sa práve opak, že spánok je ochrancom sna.

Freud si myslel, že sen je splnenie priania. Vychádza z predpokladu, že snívajúci vie, čo jeho sen znamená, ale nevie, že to vie, a preto si myslí, že to nevie.

Sny sú výsledkom snovej práce. Pôsobením snovej práce sú latentné pudové myšlienky znetvorené. Freud tvrdí, že okrem snovej práce je rozhodujúcim momentom snová cenzúra. Snovej cenzúre podliehajú tie veci, ktoré sú povahy hodnej zavrhnutia, urážlivé v sociálnom a etickom smere, veci, na ktoré sa vôbec neodvažujeme myslieť alebo na ktoré len s hnusom myslíme. Snovú prácu charakterizujú procesy zhustenia a presunu, plastická a obrazová reč.

Zhustením rozumieme skutočnosť, že manifestný sen má menej obsahu ako latentný, je skrátenou interpretáciou posledného. Zhustenie môže niekedy odpadnúť, spravidla sa vyskytuje enormne často, nestáva sa, že by manifestný sen bol obsahom a rozsahom bohatší ako latentný. Zhustenie sa uskutočňuje tým, že

• Určité latentné elementy nie sú vôbec pripustené.

• Z mnohých komplexov latentného sna prejdú do manifestného sna len nejaké zlomky.

• Latentné elementy, ktoré majú niečo spoločné sa spoja do manifestného sna a zlejú sa v jednotu.

Presunutie znamená fakt, že element, ktorý mohol vzbudiť nejaké podozrenie, bol odstránený a nahradený podobným. Treťou charakteristikou snovej práce je, že všetko sa nám predstavuje v obrazoch, plasticky. Plastickú prácu sna charakterizuje odpadávanie mnohých myšlienkových relácií, ktoré sa nemôžu nijako uplatniť. Latentná myšlienka sa môže prejaviť nie v celosti, ale môže byť redukovaná a rozpadnúť sa na mnoho parciálnych snov.

Freud je známy svojou symbolikou sna, kde väčšine symbolov priraďuje sexuálny charakter. Tvrdí, že nevedomé neodreagované hnutie je vlastným tvorcom sna, prináša psychickú energiu na jeho vytvorenie. Ako každé pudové hnutie, nemôže sa snažiť o nič iné ako o svoje vlastné ukojenie a skúsenosť výkladu sna ukazuje, že toto je zmyslom sna. Každý sen má predstavovať vyplnenie pudového priania.

Môj sen

K týmto pudovým rovinám prikladám vlastný sen, ktorý sa mi sníval tejto noci. Stretla som sa zo svojou krstnou, ktorú som nevidela od leta. Prišla som k nej a zdala sa mi iná, omladnutá v tvári. Pýtala som sa jej čo si dáva na pleť, lebo  vyzerá mladšie. Aj mi povedala nejaký prípravok  Di…. (nepamätám si) a ja som rozmýšľala, či sú to tablety, alebo krém na vrásky a omladenie. Lenže čo ma zarazilo , že mala starecké oči. Vyblednuté bez farby a lesku, také aké mávajú starý ľudia. (Ona má niečo po 50-ke)

Jej tvár predstavovala personifikáciu citovej roviny pri podvedomom pokusu  opustiť pudovou rovinu  a vystúpiť na citovou rovinu; menej často predstavuje personifikáciu duchovnej roviny pri podvedomom pokusu snívajúceho opustiť citovou rovinu a vystúpiť na duchovnu rovinu.

Oči ľudí symbolizujú obsah mysli, preto v nich môžeme vidieť obraz duše a rozpoznať závislosti nebo panenskou čistotu citových či duchovných personifikácii.

Moje vysvetlenie je jednoduchšie…Nie všetko dokážeme dokonale zamaskovať. Naše oči nás prezradia a sú naším vnútorným zrkadlom.

Z knihy Výklad snov od Sigmunda Freuda

Freud-Vyklad_snu