Medzi nami žijú ľudia, ktorí majú strach pred vlastným vnútrom. Zdá sa im nebezpečné a vzbudzuje v nich strach. Preto tak, ako existuje únik do sveta snov, existuje únik do sveta reality. Ani jedni, ani druhí nežijú naplno. Vždy im chýba druhá polovica vlastného Ja. Vedel to aj maliar Marc Chagall, ktorý sa priklonil k vlastnému vnútornému svetu a v ňom žil ako v druhej realite. Napísal: “Moje obrazy neobsahujú nijaké rozprávky, nijaké príbehy, nijaké ľudové rozprávanie. Nemám rád výrazy ako fantázia alebo symbolizmus”.
Celý náš vnútorný svet je skutočnosť. A sny nám prinášajú obrazy z toho to vnútorného sveta. Každý sen kladie dôraz na iné obsahy. Podľa toho, čo v živote prevláda. Traumy, úspechy, straty. Ale práve tá časť, ktorá uniká do skutočnosti, o ktorej sa domnieva, že sen tam nepatrí, neraz v snoch trpí, bojí sa, prenasledujú ich, alebo prenasledujú oni. Unikajú, blúdia. Ale neuznajú, že sen, ktorý je rečou nevedomia, je niečo cenné, čo im môže pomáhať každý deň. Pravda, doteraz nevieme veľmi poodhaliť miesto, kde sny vznikajú. Vieme len, že sú odrazom našej vlastnej mysle. Písali sme už o tom viac razy. Teraz si pomôžeme pohľadom do jednej duchovnej oblasti, ktorá má dopodrobna rozpracovanú prácu so snami už niekoľko storočí. Dávno pred Freudom či Jungom. Už vtedy, ešte pred budhizmom, vyznávali v Tibete náboženstvo bon. Pri rozbore snov majú aj takýto príklad:
Zrkadlo si nevyberá tvár, ktorej podobu bude odrážať. Prirodzenosťou zrkadla je odrážať všetko. Sen zaraďujú medzi takéto zrkadlá.
Tvrdia ďalej, že sen sa nelíši od nášho myslenia, tak ako sa slnečný lúč nelíši od slnečného svitu na nebi. V spise Materská tantra píšu: Napriek tomu, že si to neuvedomujeme, je sen skutočnosťou. Keď snívame, je nebo našou mysľou, slnko, kvetiny, iní ľudia, to všetko je odraz našej mysle. Dívame sa na jej odraz.
Materská tantra rozdeľuje sny do troch skupín:
1. Bežné sansarické
2. Jasné sny
3. Sny číreho svetla
Sansarické sny vznikajú aj z karmických stôp. Tento druh snov je ako čítanie z knihy. Kniha je len papier s rôznymi značkami. Ale kto ich číta, rozšifrováva obsah skúseností, pohľadov, komentárov, noviniek, túžby a pod. Dvaja ľudia môžu však prečítať rovnakú knihu a budú mať z nej úplne rozdielne zážitky.
Na rozdiel od sansarických snov, v ktorých je myseľ unášaná z jedného miesta na druhé karmickou bránou, ostáva v jasnom sne myseľ stabilná.
Podľa tohto učenia môžu sa jasné sny snívať z času na čas každému. Ale skúsenosti v našej kultúre hovoria inými slovami to isté, ak človek trvalejšie so snami pracuje, dostáva sa do ne vedomia viacerých podnetov, do vedomia viacerých skúseností. Mení sa osobnosť, akoby sa k nej pridávalo všetko to ukryté z dávnych generácií, z ich prežívania, skúseností, bojov a hľadaní. Hoci jasné sny vychádzajú z každodenného života a emócií, predsa je v nich viac riešení, viac možností, aby sa podľa našej kultúry mohla prejaviť po prebudení slobodná vôľa. Naše skúsenosti hovoria, že duša nie je cudzia sila, ktorá by nás chcela ovplyvniť mimo našej vôle. Duša potrebuje osobnosť a obidve tieto zložky by mali pracovať spoločne.
Tibetské jasné sny sú teda také, ktoré majú u nás ľudia, pre ktorých sú sny cestou k seba zdokonaľovaniu, k prekonaniu duality, k zjednoteniu. Preto potrebujeme slobodnú vôľu, voľbu prijať skutočnosť a poučiť sa z lekcií, ktoré toto poučenie prináša. Mnohým však prináša slobodná vôľa strach zo zlyhania, z chýb. Ale ak sa poučíme z tibetského výkladu snov, nič také ako chyba neexistuje, nič nie je zbytočné. Aj nesprávne pochopený sen je učivom. Aj to je dobré znamenie, hovorí o tom, že sme sa zapojili do učenia. Ak si však nevšímame sansarické sny, ťažko sa dopracujeme k jasným snom. A to znamená, že sme ustrnuli v osobnom i duchovnom vývoji. Ustrnieme aj vtedy, ak si budeme vymýšľať, že všetky naše sny sú čerpané z nejakého duchovnejšieho zdroja. Zbavujeme sa tak zodpovednosti poznať tie dôležité, jasné sny od prejavov našich každodenných emócií, túžob, strachov, nádejí a predstáv.
Tretí typ snov podľa učenia tibetskej Materskej tantry sú sny číreho svetla. Tieto sny sa objavujú až potom, keď človek na duchovnej ceste skutočne prekročí. Snívajúci človek však takéto sny ľahko nedosiahne. Kým sa tak stane, musí byť už pevný v nedualistickom bdelom uvedomení. Dá sa to prirovnať k tomu, ako keby sme sa učili hrať na zvon a bubon súčasne. Spočiatku budeme držať rytmus bubna alebo zvonu. Až dlhým cvičením, napísal autor komentárov k Materskej joge Mullu Samleg, budeme schopní hrať na oba nástroje súčasne. Teda budeme schopní okamžite zastaviť myšlienku, keď vznikne ako magnetofón, a opäť sa k myšlienke vrátiť. Snívajúci sa naučí, že je len pozorovateľom takého deja. Sú to sny čistého vedomia. Tam už nie je nijaký subjektívny snívajúci.
Sny-zdroj duchovného poznania
Väčšina Tibeťanov veľkých duchovných majstrov i obyčajných ľudí považuje sny za hodnotný zdroj duchovného poznania. Obracajú sa na sny v otázkach diagnóz rôznych ochorení, sledujú, či sa v snoch nevyskytne znamenie, ktoré poukazovalo na nutnosť uskutočniť očistné cvičenie, alebo aby snívajúci venoval viac pozornosti božstvám a ochrancom. Sny majú vzťah k rôznym energiám. Na Východe ľudia rozpoznávajú rôzne druhy energií a majú k nim vzťah ako k ochrancom a strážnym duchom, rovnako ako k fyziologickým a vnútorným duchovným podmienkam. Na Západe, kde má práca so snami oveľa kratšiu tradíciu, pristupujeme k týmto energiám ako k hlboko zakoreneným komplexom a archetypom. Ale aj v západnej kultúre sa v posledných desaťročiach zaraďujú sny medzi významné duchovné a liečiteľské prostriedky. Chápu sny ako dôležité prostriedky na komunikáciu s hlbšími úrovňami seba samých.
V jednom má náš západný svet s východnými náukami a náboženskými tradíciami veľa spoločného a užitočného pre rozvoj jednotlivca. Navzdory rozdielnosti kultúr a hmotnej úrovne majú sny hlavnú spoločnú tému: Chcem byť sám sebou.
Ezoterické disciplíny, staršie i nové, hlbinná psychológia i jej rôzne nové školy kladú rovnaké otázky a zaraďujú ich do 7 duchovných stránok:
1. Poznanie seba samých
2. Zodpovednosť za seba samého
3. Seba vyjadrenie
4. Seba láska
5. Seba ocenenie
6. Sebaúcta
7. Uvedomenie si seba samého
Tieto otázky sa najčastejšie vyskytujú v snoch ľudí na celom svete. Lebo toto všetko možno zažiť vo všednej i nevšednej realite. Mnoho ľudí však tú inú realitu inakšie ako v snoch neprežije.
V tibetskej múdrosti ešte znie:
Ak sa nám sníva v jednom sne jeden deň, čo bude na druhý, a vtedy sa tak naozaj stane, neznamená to, že budúcnosť nemožno meniť. Ale iba to, že sme ju ešte nezmenili.
Dnešná hlbinná psychológia venuje veľkú pozornosť archetypálnym snom, východné duchovné náuky karmickým. Aj jedny a aj druhé sny sa vyjadrujú v takmer rovnakých symboloch. Obidva prístupy môžu obohatiť život ľudí.
Zdroj: http://www.jewel.sk/index.php
Vedomie...podvedomie...sny 