Realita verzus sen…

Ako nám funguje podvedomie.

Ten kto sa nevenuje svojim snom si ani neuvedomuje ako veľmi funguje prepojenie medzi denným životom a našim podvedomím počas spánku. Občas sa nám síce posplieta veľa vecí, ktoré si len matne pamätáme. Ja mám pocit, že sa naša duša svojou mysľou nad tým zamýšľa a snaží si to po svojom vyložiť. 😆

Začala  som znova hľadať  v inzerátoch pracovné ponuky a oslovila ma pozícia v reklamnej agentúre. Poslala som firme svoj životopis a motivačný list. Na druhý deň som obdržala mailom odpoveď s pozvánkou na pohovor s tým, že termín pohovoru si mám dohodnúť telefonicky. Natešená som kontaktovala uvedenú osobu. Chcela som sa  ešte informovať,   či v prípade záujmu z ich strany je možné, že budem môcť nastúpiť až po uplynutí 2 mesačnej výpovednej lehoty z mojej práce. Po mojich skúsenostiach, každý chce nástup k novému mesiacu a mňa zamestnávateľ len tak nepustí na dohodu. 😕

Povedala mi: „Ja vás potrebujem vidieť  osobne ako vyzeráte a overiť si zopár vecí a na základe toho by sme sa potom mohli dohodnúť.“ Súhlasila som s tým, že sa ešte ozvem, a dám vedieť, kedy prídem. Zneistila som . V myšlienkach mi celý deň behal celý rad vecí, ktoré by som si mala naštudovať.

V noci sa mi sníval sen: Bola som na chodbe a nervózne  čakala pri dverách, kedy budem musieť vojsť  ja.  V ruke som držala skripta. Mala som robiť  nejakú skúšku a bola som celá nervózna , čo sa ma asi spýtajú. Potom vyšla  zo dverí moja kolegyňa celá usmiata a povedala, že to bola úplná hračka a vravela mi, čo sa jej pýtali.

Uvedomila som si, že som sa zbytočne drvila veľa nepodstatných vecí, lebo to vôbec neskúšali. Potom som sa spokojne prechádzala po meste. Takže zrejme skúška dopadla dobre.

Ráno som to vravela kolegyni, že mi vošla do sna  a ona sa zasmiala. “Nevieš , čo to znamená?“ spýtala sa ma.

Ja som si niečo vymyslela, lebo pokiaľ nemám niečo isté, nechcem o tom rozprávať. Začala som nad tým rozmýšľať a uvedomila som si, že to bola len reakcia môjho podvedomia a jej vyriešenie. Pohovor by som zvládla , len si treba veriť! 😀

Na pohovor som nakoniec nešla, lebo po ďalšom telefonáte som zostala šokovaná. Tá pani, s ktorou som sa dohadovala za pohovor si náš rozhovor nepamätala, tak som jej musela objasňovať, že ma pozvala mailom……atď. Pripadalo mi to neprofesionálne, a tak som to zrušila. Vsadila som na svoju intuíciu a svoje pocity.  Ďalšiu noc som žiaden frustrujúci sen nemala, tak som zrejme urobila dobre. 😀